Kategória: Aktuality
Výročná správa Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku Prečítajte si Výročná správa NKVIE_2025
18. ZASADNUTIE KOORDINAČNEJ PLATFORMY RADY VLÁDY SR PRE VEDU, TECHNIKU A INOVÁCIE (RVVTI) Koordinačná platforma RVVTI prerokovala kľúčové dokumenty pre ďalší rozvoj inovácií Príprava Akčného plánu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií na roky 2026 – 2028 a Priebežná súhrnná správa Komponentu 9 Plánu obnovy boli hlavnými témami 18. zasadnutia Koordinačnej platformy Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI). Cieľom online stretnutia bolo oboznámiť členov s aktuálnym stavom strategických dokumentov. Aktualizácia Národnej stratégie: nový Akčný plán na roky 2026 – 2028 Hlavným bodom programu bola Aktualizácia Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií, a to vo forme nového Akčného plánu na roky 2026-2028. Z prezentovaných dát vyplýva, že v súčasnosti úspešne plníme 70 % stanovených aktivít a ďalších 20 % sa plní čiastočne. Pripravovaná aktualizácia sa preto zameriava najmä na zefektívnenie celkového prístupu – pri zachovaní strategických cieľov sa znižuje počet opatrení akčného plánu zo súčasných 67 na 19. Prioritné oblasti nového Akčného plánu sú: Podpora firemného výskumu a vývoja v doménach inteligentnej špecializácie (RIS3); Strategické iniciatívy – Robotika a AI, Misia Zdravie; Rozvoj inovačného ekosystému vrátane prelomového výskumu a transferu poznatkov (tzv. “budúci lídri. ekonomiky“). V nadväznosti na tieto kroky VAIA aktuálne pripravuje aj Priebežný plán financovania VVI. Jeho hlavným cieľom je transparentne mapovať aktuálne finančné alokácie, čím sa zabezpečí jasný prehľad o pripravovaných aktivitách, výzvach a zdrojoch určených na podporu vedy, výskumu a inovácií na najbližšie obdobie. Plán obnovy a odolnosti: Stav implementácie Priebežná súhrnná správa Komponentu 9 POO s názvom „Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu a inovácií“ prináša detailný prehľad o príprave výziev, realizácii reforiem a napĺňaní cieľov definovaných Vykonávacím rozhodnutím Rady EÚ. Správa hodnotí stav implementácie všetkých šiestich kľúčových investícií. Aktuálne dáta ukazujú mimoriadne pozitívny trend: 5 zo 6 investícií už svoje stanovené ciele nielen naplnilo, ale dokonca prekonalo. Pri poslednej investícii sa realizácia nachádza v záverečnej fáze, len niekoľko krokov od úplného naplnenia cieľa. Návrh aktualizácie Akčného plánu na roky 2026 – 2028, ako aj priebežný odpočet investícií z Plánu obnovy, sú kľúčovými dokumentmi pre ďalšie smerovanie inovačnej politiky Slovenska.
vetový deň vody: slovenské inovácie čistia vodu doma aj vo svete – Copy VAIAlytics #20: SLOVENSKO EXCELUJE V HIGH A MEDIUM-TECH EXPORTE, TEN VŠAK STOJÍ HLAVNE NA AUTÁCH Slovensko patrí medzi lídrov EÚ v exporte produktov strednej a vysokej úrovne technologickej náročnosti. Ide o najsilnejší ukazovateľ krajiny v Európskom inovačnom skóre, v roku 2025 sa v ňom Slovensko umiestnilo na 4. mieste. Až polovicu tohto exportu však tvoria dopravné prostriedky, čo poukazuje na nízku diverzifikáciu exportných produktov v tejto kategórii. Aj v iných krajinách (Česko, Španielsko, Rumunsko) má toto odvetvie dôležité zastúpenie, tvorí však maximálne 30 % exportu high a medium-tech produktov. Práve diverzifikácia a zameranie sa na oblasti s vyššou pridanou hodnotou sú kľúčové pre odolnosť ekonomiky v čase kríz, technologických zmien aj výkyvov dopytu. Viac know-how a užšie prepojenie s výskumom a inováciami má napr. oblasť farmaceutík, ktorá prevažuje v inovačne výkonnejších krajinách (Írsko, Dánsko, Slovinsko). Zdroje: Eurostat: International trade of EU and non-EU countries since 2002 by SITC (https://shorturl.at/g0X5f) European commission: EIS 2025 (https://shorturl.at/fyQrz) OECD: Pharmaceutical Innovation and Access to Medicines (https://shorturl.at/XUpba)
Strategické prepojenie podpory inovácií: 30+ projektov a iniciatív spája sily pre slovenské startupy Slovensko robí zásadný krok smerom ku koordinovanej systémovej podpore startupového ekosystému. Spoločná iniciatíva prvýkrát prepája viac než 30 kľúčových programov a projektov zameraných na rozvoj inovatívnych firiem, či už na národnej alebo európskej úrovni. Iniciatíva vznikla ako priama odpoveď na potreby inovačného ekosystému, ktorému často chýbala vzájomná koordinácia. Posun od izolovaných aktivít k systémovému partnerstvu má za cieľ odbúrať administratívne bariéry a vytvoriť pre founderov jasnú a čitateľnú mapu pomoci – od odborného poradenstva až po konkrétnu finančnú pomoc. Nejde pritom len o formálnu deklaráciu spolupráce, ale o vytvorenie funkčného rámca s cieľom odstránenia doterajšej fragmentácie a zvýšenia informovanosti cieľových skupín, ktorými sú inovatívne startupy. Naším cieľom je vytvoriť živú platformu, ktorá prepojí inšpiráciu s praxou. Preto túto iniciatívu v blízkej dobe plánujeme doplniť o online platformu, prístupnú pre všetkých kľúčových aktérov v ekosystéme. Štruktúra partnerstva Iniciatíva integruje strategické inštitúcie aj špecializované projekty: Stratégie a politiky: Výskumná a inovačná autorita, Ministerstvo hospodárstva SR Projekty, iniciatívy a agentúry zamerané výhradne na slovenské organizácie/startupy: EIT Community Hub Slovakia, Enterprise Europe Network Slovensko, ESA BIC Slovakia, Expandi 4.0, Národná kancelária Horizontu, Startup Awards Slovensko, Slovak Space Office, Slovak Business Agency a Slovenská inovačná a energetická agentúra Regionálne inovačné iniciatívy: Inovačné centrum Košického kraja, Inovačné centrum Žilinského kraja (Inovia), CEE Startup Network, Ynovate Európske projekty a iniciatívy: Startupy vedené ženami: BridgeTTe, FundHer, Open Horizons, Scale Her, We-Rise, WIA Deep tech: Access2EIC, EEN2EIC, INPROCAP Digital & Industry: 2CFIMH, CapTTict, Hard2Scale, Metaverse Academy Climate tech & green tech: CREDIT4CE Ekosystém a spolupráca: DeepTechValleys, UnicornQuest Pridajte sa k nám: Spájame sily pre inovácie Táto unikátna spoločná iniciatíva množstva aktérov už dnes prispieva k prehľadnejšiemu prostrediu, no zároveň zostáva otvorenou platformou. Je pripravená prijať ďalšie projekty, organizácie a partnerov, ktorí majú záujem aktívne sa podieľať na kultivácii startupového ekosystému. Spolupráca postavená na zdieľaní skúseností a hľadaní synergií je jedinou cestou, ako z dlhodobého hľadiska posilniť konkurencieschopnosť slovenských inovatívnych firiem. Máte projekt alebo program zameraný na podporu startupov a chcete sa pridať k sieti? Kontaktujte nás: Miroslav Balog, VAIA (miroslav.balog@vlada.gov.sk) Ivan Filus, BIC Bratislava (filus@bic.sk) Peter Szuttor, CVTI SR (peter.szuttor@cvtisr.sk) Zoznam projektov a iniciatív podporujúcich inovatívne startupy na stiahnutie tu: Zoznam projektov a iniciatív
VAIAlytics #19: Svetový deň vody: slovenské inovácie čistia vodu doma aj vo svete Od roku 2010 podali slovenskí výskumníci 14 medzinárodných patentových prihlášok (PCT) v oblasti vodného hospodárstva a spracovania odpadových vôd. Na európskej inovačnej scéne v tejto oblasti dominujú najmä krajiny ako Nemecko a Francúzsko. O to cennejšie je, že aj slovenské riešenia si dokážu nájsť miesto v medzinárodnej konkurencii. Dôkazom je napríklad technológia biologického čistenia vody založená na labyrintovom prúdení, ktorá sa dnes využíva vo viac ako 30 krajinách sveta. Dopĺňajú ju aj ďalšie slovenské patenty zamerané na filtráciu, bezchemické úpravy vody či nové materiály. Pri príležitosti Svetového dňa vody si pripomíname, že patenty nemajú význam len z pohľadu ekonomiky a ochrany duševného vlastníctva. Ich skutočná hodnota sa naplno ukazuje vtedy, keď sa menia na riešenia s reálnym spoločenským dopadom. Zdroje: EPO: Europe at forefront of innovation in water technologies (https://shorturl.at/GsD5B) WIPO: Patent scope (https://shorturl.at/bmhBe) WIPO: patent WO2016175710 (https://shorturl.at/bno5t )
Od nastavenia pozitívnych trendov k druhej transformácii Článok bol publikovaný v časopise Strojárstvo/Strojírenství 2/2026 Rok 2025 sa v slovenskom výskume, vývoji a inováciách dá zhrnúť ako obdobie, kedy sa dlhodobo nastavené trendy začali viditeľnejšie prejavovať v praxi. Zároveň sa však jasnejšie ukázalo, kde systém stále naráža na svoje limity. Pre priemysel to znamená najmä zrýchliť cestu od nápadu a prototypu k reálnemu overeniu v prevádzke, vrátane zmluvného nastavenia spolupráce, ochrany duševného vlastníctva a následného škálovania riešení vo výrobe. Pozitívnym signálom je rast podnikových investícií do výskumu a vývoja, ktoré medziročne vzrástli o 54 mil. € a dosiahli tak 768 mil. € (0,6 % HDP). Súbežne sa zlepšila aj podpora z verejných zdrojov. Z Plánu obnovy a odolnosti bolo na podporu výskumu, vývoja a inovácií vyplatených 180 mil. €, z celkovej zazmluvnenej sumy 508 mil. € Pre firmy to znamenalo nové príležitosti, ale aj výrazne vyššie nároky na pripravenosť, schopnosť presne definovať problém, vytvávať vhodné partnerstvá a dotiahnuť riešenia z pilotnej fázy do stabilnej prevádzky. Graf 1: Rast výdavkov na výskum a vývoj na Slovensku ako podiel HDP Z pohľadu rozvoja celého ekosystému priniesol rok 2025 aj posilnenie financovania akademickej sféry. Prostredníctvom výkonnostných zmlúv smerovalo do vysokých škôl a SAV dodatočných 82 mil. €. V oblasti ľudského kapitálu je dôležitý aj vývoj v oblasti lákania talentu. Počet vysokokvalifikovaných pracujúcich cudzincov na Slovensku dosiahol 27 000, čo predstavuje medziročný nárast o 3 000. Ak tieto pozitívne príklady budú predstavovať základ dlhodobého trendu kontinuálneho zvyšovania výdavkov v oblasti R&D a zvrátenia úniku vysokokvalifikovaných mozgov môžu byť pre lokálny ekosystém výrazným prínosom. A to najmä vtedy, ak sa pretavia do väčšieho počtu konkrétnych spoluprác medzi výskumom a firmami a do silnejšej podpory aplikovaného výskumu s merateľným dopadom v praxi. Je potrebné viac podporovať inovácie v podnikoch, pravidelne vyhodnocovať už aplikované schémy podpory a mať vôľu a odvahu ich do budúcnosti upraviť do účinnejších nástrojov. Do nového roka 2026 však Slovensko vstupuje aj s praktickou otázkou udržateľnosti financovania. Plán obnovy a odolnosti je časovo ohraničený a väčšina podporených projektov bude ukončená do augusta 2026, čo môže priniesť výzvy pre zachovanie kontinuity podpory. V posledných rokoch mali spoločnosti aj výskumné organizácie k dispozícii možnosti, ktoré sa už v rovnakej podobe nezopakujú. O to dôležitejšie bude zachovať fungujúce mechanizmy v podobe stabilnejších nástrojov a zabezpečiť, aby projekty, ktoré začali ako piloty, mali v roku 2026 možnosť byť replikované, škálované a boli komerčne využité. Slovensko ale okrem potreby zvyšovania výdavkov na vedu, výskum, vývoj a inovácie, lepšieho prepájania akadémie s potrebami súkromného sektora a zvyšovania kvality svojho ľudského kapitálu stojí pred zásadnou otázkou určenia svojich nových pilierov prosperity potrebných pre opätovné naštartovanie reálnej konvergencie k priemeru EÚ. Druhá ekonomická transformácia Slovensko sa poslednú dekádu nachádza v pasci stredného príjmu. Dosahuje len nízky hospodársky rast aj produktivitu práce. Jeho rastový model, ktorý po roku 1998 priniesol rýchlu konvergenciu k jadru Európskej únie, sa vyčerpal. Prvá ekonomická transformácia založená na lacnej pracovnej sile, dočasne aj na konkurenčnom daňovom režime a vysokých investičných stimuloch, ktoré pritiahli priame zahraničné investície a zabezpečili integráciu do globálnych hodnotových reťazcov, splnila svoj historický účel. Dnes však narazila na svoje limity. Podobne ako Česko, aj Slovensko stojí pred otázkou druhej ekonomickej transformácie: ako prejsť od dobiehania k aktívnejšej tvorbe vlastnej prosperity. Inšpiráciu možno hľadať v iniciatívach ako česká „druhá ekonomická transformace“ (2ET), ale aj v koncepte kreatívnej deštrukcie, ktorý bol ocenený Nobelovou cenou za ekonómiu. Kľúčové posolstvo je jasné: dlhodobý rast v rozvinutých ekonomikách okrem iného vychádza aj z pozitívnej nestability, tzv. kreatívnej deštrukcie, ktorá umožňuje novým firmám, technológiám a sektorom nahrádzať tie staré. Od montovne k inovačnému ekosystému Podiel odvetví spracovateľského priemyslu (bez energetiky a stavebníctva) na celkovom HDP SR sa posledných 5 rokov pohybuje okolo 20–23 %. Zároveň Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne vysokým podielom exportu high-tech výrobkov na úrovni 9-10 % z celkového exportu, predovšetkým vďaka automobilovému a elektrotechnickému priemyslu. Náš problém nie je v tom, že by sme nemali dostatočne rozvinutý výrobný priemysel, ale v tom, že je málo diverzifikovaný, vykazuje slabé inovačné prepojenia a nízku schopnosť vytvárať nové globálne konkurencieschopné firmy. Model, ktorý fungoval pri nominálnej konvergencii pre prijatie eura a reálnej konvergencii v prvej dekáde po vstupe do EÚ, dnes brzdí náš prechod k znalostnej ekonomike. Druhá transformácia preto nemôže byť jednoduchým „upgradeom“, či „updateom“ existujúceho stavu, ale musí znamenať posun k hospodárskemu ekosystému, kde aktívne spolupracujú neustále vyvíjané nové technológie, služby, kreativita, inštitúcie a ľudský kapitál. Piliere novej prosperity Skúsenosti úspešných krajín ukazujú, že neexistuje jeden univerzálny model. Existujú však opakujúce sa piliere, ktoré v rôznych kombináciách tvoria základ modernej ekonomiky: 1. Makroekonomickú stabilitu posilňujú dôveryhodné inštitúcie Makroekonomická stabilita je v rozhodujúcej miere podmienená kvalitou a dôveryhodnosťou verejných inštitúcií. V prostredí malej a otvorenej ekonomiky s vysokou mierou kapitálovej mobility zohráva právna istota (vláda zákona), predvídateľnosť hospodárskej politiky a konzistentné uplatňovanie pravidiel kľúčovú úlohu pri udržiavaní a lákaní investícií a ľudského kapitálu. Ani prípadné nízke dane či flexibilný trh práce samy osebe nestačia. Príklady z krajín ako Dánsko (44,1%), Fínsko (42,5%), Švédsko (42,3%)[1] naznačujú, že samotná úroveň daňového zaťaženia (tax‑to‑GDP ratio) nie je rozhodujúcim faktorom prosperity ani stability. Pre Slovensko to znamená, že priestor na zvyšovanie dôvery investorov a verejnosti nespočíva primárne v optimalizácii daňového systému, ale v systematickom posilňovaní dôvery spoločnosti vo fungovanie štátu a jeho inštitúcií, najmä v oblasti vymožiteľnosti práva, stabilnej a ľahkej regulácie a kvality verejnej správy. Bez právnej istoty, funkčného štátu a predvídateľných pravidiel sa (finančný) kapitál ani talent (ľudský kapitál) dlhodobo „neusadia“, keďže (minimálne v rámci EÚ) zo svojej podstaty môžu byť „zlákaní“ priaznivejším prostredím. Príklady miest ako Zürich či Londýn ukazujú, že aj rule of law (právny štát) a kvalitné právne služby, vrátane arbitráží a riešenia komplikovaných medzinárodných sporov môžu byť zaujímavým zdrojom prosperity. Funkčné inštitúcie sa neprejavujú len v zákonoch, ale aj v schopnosti budovať a udržiavať infraštruktúru. Moderná ekonomika potrebuje kvalitné fyzické aj digitálne základy – od dopravy a energetiky až po rýchle siete, dátové centrá a kybernetickú bezpečnosť. Bez nich sa inovácie a investície prirodzene presúvajú do stabilnejších prostredí. 2. Zvrátenie odlivu vysokokvalifikovaného ľudského kapitálu a univerzity ako motor pre inovácie Bez špičkového vzdelávania nie je možné budovať deep...
Ako premeniť odliv mozgov na cirkuláciu talentu? O tom, že úspešná diaspóra je základom cirkulácie talentu, sme hovorili na konferencii Balkan Leads 2026, kde VAIA reprezentoval Odbor talentových politík. Krajiny Západného Balkánu vnímajú Slovensko ako inšpiráciu na ceste k európskej integrácii. Aj preto sme mali príležitosť zdieľať naše skúsenosti s prepájaním talentu, inovácií a expertízy doma aj v zahraničí s organizáciami z talentového ekosystému v regióne. Cirkulácia talentu však prináša aj nové výzvy, na ktoré sa treba pripraviť. Otvorené hranice, rovnaké práva na trhu práce či vo vzdelávaní menia prostredie, v ktorom je dôležité vytvárať podmienky, aby sa z odlivu talentu stala cirkulácia. Budúcnosť regiónu totiž stojí aj na aktívnych vzťahoch s diaspórou, jej podpore a prepájaní. Teší nás, že sme mohli odovzdať naše skúsenosti kolegom z balkánskych krajín a vážime si, že naše postrehy ocenil aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Albánsku Albín Otruba.
Slovenský talent nepozná hranice: spúšťame prieskum medzi Slovákmi v zahraničí Slovensko dnes nie je len územie ohraničené čiarou na mape. Je aj tam, kde žijú, tvoria a pracujú naši ľudia. Odhaduje sa, že v zahraničí žijú až 2 milióny Slovákov a Sloveniek. Aj oni sú súčasťou nášho príbehu – a práve s týmto talentom chceme zostať v kontakte. Výskumná a inovačná autorita (VAIA) preto spúšťa prieskum medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Jeho cieľom je lepšie porozumieť skúsenostiam našich krajanov, ich potrebám a tomu, ako môžeme zmysluplne posilniť ich prepojenie so Slovenskom. Dotazník je určený pre všetkých Slovákov a Slovenky, ktorí dlhodobo alebo dočasne žijú mimo Slovenska, bez ohľadu na krajinu či dĺžku pobytu. Dotazník nájdete tu: CESTY NOVEJ DIASPÓRY – DOTAZNÍK Kto tvorí slovenskú diaspóru? Pojem diaspóra vnímame v najširšom zmysle – zahŕňa všetkých Slovákov a Slovenky žijúcich za hranicami, bez ohľadu na to, či si ponechali trvalý pobyt alebo občianstvo. Sú to ľudia s našimi koreňmi, ktorí v zahraničí pôsobia krátkodobo alebo sa tam usadili natrvalo. Patria sem študenti, celé rodiny aj profesionáli. Skrátka všetci, ktorí si k Slovensku uchovali vzťah a udržiavajú s ním živé väzby. Nová vlna talentu: Profesionálna diaspóra V rámci tejto veľkej komunity venujeme vo VAIA osobitnú pozornosť tzv. novej profesionálnej diaspóre. Ide o generáciu talentovaných ľudí v produktívnom veku, ktorí najmä po rokoch 1989 a 2004 odišli do sveta za vzdelaním, kariérou či slobodnou sebarealizáciou. Dnes ich nájdeme na všetkých kontinentoch ako: vedcov a výskumníkov v medzinárodných laboratóriách, lekárov a zdravotníkov na popredných klinikách startupistov, IT expertov a podnikateľov, ktorí hýbu globálnym trhom, ambicióznych študentov na popredných svetových univerzitách. Prečo sú ich skúsenosti a názory dôležité? Títo ľudia predstavujú jeden z najcennejších zdrojov Slovenska vo svete. Budujú dobré meno našej krajiny na globálnej úrovni a zároveň prinášajú prístup k najnovšiemu know-how. Naším cieľom preto nie je len téma návratu domov. Chceme so Slovenskou diaspórou budovať dlhodobé a moderné partnerstvo. Veríme, že aj keď pôsobia v rôznych kútoch sveta, môžu byť pre Slovensko kľúčovými partnermi pri jeho modernizácii. Prečo robíme prieskum? V oblasti slovenskej diaspóry dnes stále pracujeme skôr s odhadmi než s presnými dátami. Ak má Slovensko vedieť nastavovať efektívne politiky a programy, potrebuje lepšie porozumieť tomu: kde Slováci v zahraničí pôsobia, aké majú skúsenosti a potreby, čo ich motivuje udržiavať väzby so Slovenskom, a aké formy spolupráce sú pre nich zmysluplné. Cieľom prieskumu je preto získať údaje, ktoré dnes Slovensku chýbajú, a na ich základe vytvárať konkrétne riešenia – napríklad: jednoduchšie sieťovanie s domácimi inštitúciami; prenos medzinárodných skúseností a know-how na Slovensko; lepšie podmienky pre profesionálnu spoluprácu a prípadný návrat. Zapojte sa do prieskumu! Ak žijete v zahraničí, pôsobíte v komunite alebo máte okolo seba Slovákov v zahraničí, budeme radi za Váš pohľad. Pomôžete nám aj tým, že dotazník posuniete ďalej. Vyplnenie dotazníka zaberie len pár minút a každá odpoveď pomôže lepšie porozumieť slovenskej diaspóre a posilniť jej prepojenie so Slovenskom. Slovensko má talent po celom svete. Pozývame Vás do diskusie o jeho budúcnosti. QR kód:
VAIALYTICS #18: SLOVENSKO MÁ NADPRIEMERNÉ ZASTÚPENIE ŽIEN VO VÝSKUME (Bratislava 8.3.2026) Na Slovensku tvorí podiel výskumníčok 40 %, čím výrazne prevyšuje priemer európskych krajín (34%). Silné postavenie sa opiera najmä o verejný sektor, kde tvoria polovicu ľudských zdrojov. Z pohľadu vedeckých disciplín dominujú v lekárskych a zdravotníckych vedách (až 57 % výskumného personálu). Hoci historické maximum krajiny bolo v roku 2014 (7. miesto v EÚ), dlhodobo si drží stabilnú pozíciu okolo aktuálnej úrovne. Pre porovnanie, európskej špičke dominujú Litva a Lotyšsko s 50-percentným podielom, čomu prispievajú aj cielené fondy na podporu kariérneho rozvoja výskumníčok. Ženy sú pre slovenský výskum a inovácie nenahraditeľné a ich potenciál je kľúčový pre rozvoj celej krajiny. MDŽ je príležitosťou oceniť nielen ich úspechy v oblasti výskumu a vývoja, ale aj dôležitú rolu, ktorú zohrávajú v každej sfére našej spoločnosti. Zdroje: Eurostat: Share of women researchers by sector of performance (https://shorturl.at/0V343) VAIA: Vo výskume a vývoji prevláda chromozóm Y (https://shorturl.at/l8qNX)
VAIALYTICS #17: Na Slovensku rastie podiel zahraničných absolventov, podpísal sa na tom aj vývoj na Ukrajine (Bratislava 24.2.2026) V roku 2025 tvorili zahraniční absolventi na slovenských vysokých školách 13 %, čo je viac ako 4-tis. ľudí. Zatiaľ čo podiel slovenských študentov a teda aj absolventov každoročne klesá (v priemere o 4 %), tí zahraniční pribúdajú. Krajina sa tak priblížila k podielu zahraničných absolventov v Česku, ktorý je na úrovni 15 %. Ešte v roku 2017 bol podiel zahraničných absolventov na minime (dosahoval len 3 %). Od tohto roku však krajina zaznamenávala rast, ktorý aktuálne dosahuje najvyššie tempo. Slovenské vysoké školy sa výrazne internacionalizujú aj v dôsledku štvorročného pretrvávajúceho konfliktu na Ukrajine, keďže viac ako polovica zahraničných študentov pochádza z tejto krajiny. Aj preto medzi rokmi 2024 a 2025 vzrástol podiel zahraničných absolventov o 4 p. b. Súčasný geopolitický vývoj poukazuje na dôležitosť solidarity a inkluzívnosti spoločnosti. Aj preto sa prostredníctvom Plánu obnovy a Národnej stratégie výskumu podporuje jazyková a širšia integrácia cudzincov. Zdroje: CVTI: Štatistická ročenka – vysoké školy (https://shorturl.at/0unzv) VAIA: Zahraniční študenti a študentky na Slovensku (https://shorturl.at/dZpXW) ČSÚ: Studenti a absolventi vysokých škol – 2001–2024 (https://shorturl.at/wVwZK)