Kategória: Aktuality
Slovenskí vynálezcovia a vynálezkyne chránia svoje patenty viac doma než na európskej úrovni (Bratislava, 12.08.2025) Slovenskí vynálezcovia častejšie chránia svoje nápady doma než na európskej úrovni. Kým na Európsky patentový úrad putuje zo Slovenska len približne 11 prihlášok na milión obyvateľov ročne, doma je aktivita viac než trojnásobná. Rozhoduje jednoduchosť a nižšie náklady národného konania, ale aj štruktúra podnikateľského prostredia, kde patenty často registrujú zahraničné materské firmy. Slovensko podáva do Európskeho patentového úradu (EPO) len približne 11 patentových prihlášok na milión obyvateľov, čo nás radí medzi krajiny s najnižšou mierou európskej patentovej aktivity. V podobnej situácii je Grécko (10 prihlášok na mil. obyvateľov), Bulharsko (8) či Rumunsko (3). Naopak, na národnej úrovni je aktivita podstatne vyššia. Cez domáci Úrad priemyselného vlastníctva SR sa ročne podáva v priemere 38 prihlášok na milión obyvateľov. Jedným z dôvodov je, že domáce konanie je jednoduchšie, rýchlejšie a cenovo dostupnejšie. Vynálezcovia tak často najprv volia slovenský úrad, aby si overili úspešnosť a potenciál svojho vynálezu. Až keď sa ukáže, že má reálnu trhovú perspektívu, pokračujú do nákladnejších konaní, vrátane podania cez EPO. Ďalším faktorom je štruktúra podnikateľského prostredia. Slovenské firmy sú vo väčšej miere dcérske spoločnosti zahraničných korporácií. Ak slovenský tím vyvinie nový produkt alebo technológiu, patent často prihlasuje materská spoločnosť buď vo svojej krajine, alebo priamo cez EPO – no už nie zo Slovenska. Patentová ochrana je pritom pre firmy významná. Podľa údajov EPO spoločnosti vlastniace patenty, ochranné známky, alebo dizajny dosahujú v priemere o 24 % vyššie príjmy na zamestnanca ako spoločnosti bez práv duševného vlastníctva. Európska patentovaná ochrana zároveň otvára trhové príležitosti v iných krajinách a prináša potenciálne vyššie licenčné príjmy, rovnako však zvyšuje aj atraktivitu firiem a inovačného prostredia pre investorov. Zdroje: EPO: Statistics & Trends Centre (https://bitly.cx/FV7ij) EPO: Owning IP rights puts European firms ahead (https://bitly.cx/g8FTL) Úrad priemyselného vlastníctva SR: Patenty (https://bitly.cx/cIqKe)
Chcete so svojim startupom preraziť vo Švajčiarsku? Prihláste sa na World of Opportunities! (Bratislava, 07.08.2025) Ste slovenský startup so svetovými ambíciami? Zaujíma vás vstup na švajčiarsky trh a nadviazanie strategických partnerstiev s investormi z krajín ako Švajčiarsko či Lichtenštajnsko? Prihláste sa na World of Opportunities – prestížne investičné a inovačné fórum, ktoré sa koná 18. septembra v Lichtenštajnsku, v meste Vaduz. Pre koho je podujatie určené? Startupy a inovatívne firmy zo všetkých sektorov okrem med-tech Slovenské firmy so záujmom o medzinárodné partnerstvá, investície a expanziu Subjekty, ktoré hľadajú príležitosť osloviť investorov z Lichtenštajnska a Švajčiarska Termín prihlasovania: 20. august 2025 Registrácia: WOO 2025 — Trinity Partners Účasť je bez poplatku Čo vás čaká? Podujatie ponúka reálne investičné príležitosti v oblastiach ako sú súkromný kapitál, pokročilé technológie, vodíková mobilita či dlhodobé bývanie. Účastníkov čaká investično-inovačný program so zameraním na slovenské technologické riešenia s globálnym potenciálom, panel investorov zo Švajčiarska a Lichtenštajnska o podnikateľskom prostredí na Slovensku a popoludňajšie fórum startupov z troch krajín spojené s B2B networkingom. Prečo sa zúčastniť? Možnosť predstaviť svoj projekt pred anjelskými investormi z klubu SICTIC – jedným z najväčších švajčiarskych klubov pre technologické startupy s vysokým rastovým potenciálom. Prístup k kurátorskému výberu investorov a finančných sprostredkovateľov z najuznávanejších finančných jurisdikcií v Európe. Ojedinelá možnosť pre slovenské startupy zviditeľniť sa na globálnej scéne. Podujatie organizuje Trinity Partners AG (AIFM) so záštitou Veľvyslanectva SR vo Švajčiarsku a Honorárneho konzulátu SR v Lichtenštajnsku v spolupráci s popredným švajčiarskym klubom anjelských investorov SICTIC.
Slovensko si udržiava pozíciu v EIS, najsilnejšou stránkou sú digitálne technológie (Bratislava, 06.06.2025) Slovensko si v Európskom inovačnom rebríčku (EIS) 2025 udržalo 24. miesto spomedzi krajín EÚ. Napriek miernemu pokroku naďalej zaostávame za európskym priemerom, pričom najväčší potenciál máme v oblasti digitalizácie a exportu technológií. Detailnejší pohľad na naše silné a slabé stránky, ako aj výzvy a príležitosti do budúcnosti, prinášame v komentári. Výskumná a inovačná autorita pripravila detailnejší komentár k hodnoteniu Slovenska v Európskom inovačnom rebríčku (EIS) 2025. Okrem prehľadu silných a slabých stránok sa dozviete aj: Ako sa od roku 2018 menilo skóre a postavenie krajín EÚ? Ktorý región Slovenska je inovačne najvýkonnejší? Ktoré krajiny s podobným profilom napredujú rýchlejšie ako my? V EIS 2025 si Slovensko udržalo 24. miesto, pričom jeho inovačná výkonnosť dosahuje 62,6 % priemeru EÚ. Keďže údaje majú isté časové oneskorenie, hodnotenie odráža predovšetkým situáciu v rokoch 2022 a 2023. Výraznejší posun očakávame v EIS 2026, kde by sa už mali začať prejavovať dopady opatrení Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. Spomedzi všetkých 12 dimenzií dosahuje Slovensko v roku 2025 najlepšie výsledky v digitalizácii a investíciách do informačných technológií, kde sa výkon pohybuje na úrovni 80 % priemeru EÚ. Tento posun je čiastočne ovplyvnený aj zmenou metodiky EIS. Na úrovni jednotlivých indikátorov patrí Slovensko medzi lídrov v exporte produktov vysokej a strednej technológie (4. miesto v EÚ) a predaji inovatívnych produktov (7. miesto). Naopak, najväčšie rezervy pretrvávajú v dimenziách financie a podpora, inovátori a duševné vlastníctvo. Slovensko má výrazný priestor na zlepšenie najmä v oblasti výdavkov rizikového kapitálu, dizajnových prihlášok, procesných inovátorov a mobility ľudských zdrojov vo vede a technike. Vo všetkých týchto ukazovateľoch sa nachádzame na 24. mieste spomedzi krajín EÚ. Slovensko v predchádzajúcich rokoch dosiahlo určitý pokrok, rastieme však pomalšie ako priemer EÚ. Kľúčovým nástrojom posunu v rebríčku je Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií, ktorá prináša opatrenia na podporu talentu, prepojenie vedy s praxou a posilnenie investícií do inovačného ekosystému. Jej implementácia bude rozhodujúcim faktorom pre zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska v nadchádzajúcich rokoch. Pre podrobnejšie informácie si prečítajte celý komentár nižšie. Komentár: Európsky inovačné skóre 2025 (PDF, 714 kB)
Bezplatné kurzy slovenčiny pre zahraničný talent? Vieme, kde ich nájdete! (Bratislava, 29.07.2025) Cudzinci žijúci na Slovensku môžu aj tento rok využiť možnosť študovať slovenčinu zadarmo. Vďaka podpore z Národnej stratégie výksumu, vývoja a inovácií si 9 jazykových škôl z celého Slovenska rozdelí dotácie na kurzy pre dospelých záujemcov zo zahraničia. Kurzy prebiehajú až do konca roka 2025, no niektoré ešte stále prijímajú nových študentov! Výskumná a inovačná autorita (VAIA) v spolupráci s Ministerstvom školstva výskumu, vývoja a mládeže SR už druhý rok po sebe podporili bezplatné jazykové kurzy slovenčiny pre cudzincov, vďaka Národnej stratégie výskumu vývoja inovácií 2030. Výzva na podporu jazykového vzdelávania bola určená jazykovým školám zaradeným v sieti škôl na Slovensku. Úspešných bolo 9 škôl z rôznych regiónov, ktoré získali dotáciu na poskytovanie bezplatných kurzov slovenského jazyka pre dospelých cudzincov, teda osoby vo veku 16+ rokov, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky. Čo tieto kurzy ponúkajú? výučbu slovenského jazyka ako cudzieho jazyka, úrovne A1, A2, B1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca (CEFR), rôzne formy výučby – prezenčne aj online (závisí od konkrétnej školy), bezplatné kurzy alebo odpustenie poplatkov za existujúce kurzy. Kde a ako sa prihlásiť? Väčšina kurzov už beží, niektoré však stále prijímajú nových záujemcov. Kurzy budú prebiehať až do konca roka 2025. Zoznam škôl poskytujúcich bezplatné jazykové kurzy slovenčiny: Jazyková škola Žilina (info@jszilina.sk) Jazyková škola ako súčasť SSOŠ VIA HUMANA Skalica (viahumana@viahumana.sk) International House Bratislava (info@ihbratislava.sk) iCan s.r.o. Súkromná jazyková škola iCan v Bratislave (ican@icanschool.sk) iCan s.r.o. Súkromná jazyková škola iCan v Košiciach (ican@icanschool.sk) Košický samosprávny kraj Jazyková škola pri SOŠ dopravy a služieb (jazykova.skola.strazske@gmail.com) Jazyková škola Košice (info@sjs.sk) E-KU inštitút jazykovej a interkultúrnej komunikácie (eku.os@eku.sk) Bratislavský samosprávny kraj (info@1sjs.sk) Zvládnuť jazyk krajiny, v ktorej žijete, nie je len praktická zručnosť. Je to aj kľúč k lepšiemu životu, práci, vzťahom aj aktívnemu občianstvu. Preto veríme, že aj vďaka tejto výzve budú mať cudzinci viac príležitostí začleniť sa do slovenského prostredia dôstojne, bezpečne a s podporou. Zdieľajte túto správu ďalej medzi komunity, ktoré pracujú so zahraničným talentom, napr. v školách, mestách, neziskovkách či centrách pomoci. Môže to byť prvý krok k novej budúcnosti niekoho, kto si Slovensko zvolil za svoj nový domov.
Atraktívne výskumné prostredie najvýraznejšie ovplyvňuje inovačné skóre európskych krajín (Bratislava, 28.07.2025) Atraktívne výskumné prostredie patrí medzi hlavné faktory inovačného výkonu krajín EÚ. Slovensko sa v tejto oblasti zlepšuje, najmä v počte zahraničných doktorandov a kvalite vedeckých publikácií. Postavenie krajín Európskej únie v Európskom inovačnom rebríčku (EIS) závisí od viacerých faktorov, pričom najviac ich ovplyvňuje atraktívnosť výskumného prostredia. Predstavuje schopnosť akademických a vedeckých inštitúcií pritiahnuť talent, podporovať vznik inovatívnych firiem a prepájať sa na medzinárodnej úrovni, čím rozvíjajú celý inovačný ekosystém krajiny. V rámci EIS sa atraktívnosť meria prostredníctvom: podielu špičkových vedeckých publikácií, medzinárodnej spolupráce a počtu zahraničných doktorandov. Slovensko v tejto oblasti zaznamenáva postupné zlepšenie, hoci v roku 2025 dosahuje ako nastupujúci inovátor len 55 % priemeru EÚ. V porovnaní s rokom 2018 sa najvýraznejšie zlepšilo v počte zahraničných doktorandov, ktorý vzrástol z 50 % priemeru EÚ na 82 %. Zvýšila sa aj kvalita špičkových vedeckých publikácií, ktorá najviac ovplyvňuje výsledné EIS skóre. V roku 2018 jej úroveň dosahovala 22,6 %, zatiaľ čo v roku 2025 sa zvýšila na 40 %. Vďaka opatreniam Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 očakávame, že tento trend bude v najbližších rokoch pokračovať. Zdroje: EIS: European Innovation Scoreboard 2025 (https://bitly.cx/vuOg6) EIS: European Innovation Scoreboard 2025 Country profile Slovakia (https://bitly.cx/KOpNr)
Vyššie zastúpenie žien vo výskume a inováciách posilní ekonomiku a zvýši inovačný potenciál Slovenska (Bratislava, 23.06.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) zhodnotila aktuálne údaje o postavení žien vo výskume a inováciách. Slovensko patrí k nadpriemeru v podiele výskumníčok, no rodové rozdiely pretrvávajú najmä v oblasti patentov, startupov a technických odborov. Slovensko sa v oblasti rodovej rovnosti vo výskume, vývoji a inováciách (VVaI) umiestnilo na 15. mieste spomedzi krajín EÚ. Vyplýva to zo správy Európskej komisie “She figures 2024”, ktorá monitoruje zastúpenie žien vo vede a výskume. Spomedzi krajín V4 sa Poľsko umiestnilo na 16. mieste, zatiaľ čo Maďarsko na 21. a Česko až na 22. mieste. Z hľadiska podielu výskumníčok patrí Slovensko k nadpriemeru. Ženy tvoria približne 40 % výskumného personálu, čím sa zaraďujeme na 10. miesto v rámci EÚ. Najväčšie zastúpenie majú ženy najmä v lekárskych a farmaceutických vedách. Napriek týmto priaznivým číslam pretrvávajú výrazné rodové rozdiely v inovačnom prostredí. Medzi žiadateľmi o patent tvoria ženy na Slovensku len 7,6 %. V oblasti startupov je situácia podobná – ženy zakladajú v priemere len 20–30 % všetkých startupov v Európe, hoci podľa výskumov často dosahujú lepšie výsledky než tie založené mužmi. Rozdiely sú zreteľné aj v rámci štúdia STEM odborov (veda, technológie, inžinierstvo a matematika). Kým v biológii (73 % študentiek) a architektúre (69 %) majú ženy silné zastúpenie, v oblasti informačných a komunikačných technológií – IKT(15 %) a inžinierstva (11 %) zostáva ich podiel nízky. Rodová rovnosť vo VVaI nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj predpokladom konkurencieschopnosti, keďže tímy s vyšším zastúpením žien vykazujú vyššiu inovačnú výkonnosť aj produktivitu. Podpora účasti žien vo VVaI preto môže významne prispieť k napĺňaniu cieľov Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 a celkovému posilneniu inovačného potenciálu krajiny. Veľká vďaka patrí organizáciám a iniciatívam, ktoré sa aktívne venujú podpore žien v oblasti VVaI. Medzi nimi Aj ty v IT, Košice IT Valley a projekt Inštitútu vzdelávacej politiky a Inštitútu finančnej politiky Ženy v STEM, ktoré stimulujú záujem dievčat o štúdium STEM a IKT odborov. Nezastupiteľnú úlohu zohráva aj komunita Žijem vedu a platforma SAVIA, ktoré vytvárajú priestor pre prepájanie a viditeľnosť žien vo VVaI. Komentár: Vo výskume a vývoji prevláda chromozóm Y (PDF, 559 kB)
Zmapovali sme inovačný potenciál regiónov. Pozrite si, aké výzvy riešia a kde sa skrýva ich potenciál (Bratislava, 21.07.2025) Aby sme podporili systematickú spoluprácu medzi regiónmi v oblasti výskumu a inovácií, vytvorili sme interaktívny dashboard mapujúci aktivity Medzisektorových inovačných partnerstiev. Vizualizuje dáta, bariéry aj príležitosti na prepájanie regiónov. Nástroj pomáha lepšie zdieľať zdroje, znižovať duplicity a cielene rozvíjať inovačný potenciál krajov. Dashboard regionálnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií je nástroj navrhnutý na podporu systematickej spolupráce medzi krajskými inovačnými centrami. Jeho cieľom je efektívnejšie využívať zdroje, zdieľať overenú prax, predchádzať duplicitám a budovať prosperujúce regióny postavené na inováciách. Vizualizuje aktivity jednotlivých partnerstiev, identifikované bariéry a možnosti prepojenia, čím uľahčuje: orientáciu v prebiehajúcich iniciatívach, vyhľadávanie spoločných tém a výziev, podporu medzisektorovej spolupráce pri tvorbe politík v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Príklady možných synergií z regiónov: Zdieľanie dát a informácií – spolupráca na vytvorení spoločného rámca pre zber a výmenu dát umožní efektívnejšie rozhodovanie a plánovanie pri tvorbe politík a programov; Spoločná inovačná misia – spolupráca na spoločnej ceste MIP bližšie k funkčným a etablovaným ekosystémom podporujúcich rozvoj talentu, podnikania a nových partnerstiev na základe overených postupov a skúseností; Zdieľanie právneho rámca a postupov – vzájomné zdieľanie skúseností s nastavením právnych a organizačných procesov pri implementácii MIP projektov a ich aktivít; Inteligentná špecializácia – koncentrácia regionálnych aktivít a programov na základe silných stránok odvetvovej a sektorovej špecializácie regiónov a cieľmi národnej stratégie RIS3. Dashboard vychádza z dát, ktoré poskytli krajské inovačné centrá zapojené do výzvy „Podpora medzisektorových inovačných partnerstiev prostredníctvom integrovaných územných investícií“. Čo plánujeme ďalej? V ďalšej fáze plánuje VAIA rozšíriť dashboard o merateľné ukazovatele, ktoré umožnia sledovať výkonnosť a dopad projektov Medzisektorových inovačných partnerstiev. V spolupráci s koordinátormi pripravujeme aj prepojenie týchto dát s tzv. hodnotovými indikátormi, ako sú kvalita života, vplyv na životné prostredie či ekonomika. Cieľom je lepšie porozumieť socio-ekonomickému prínosu jednotlivých iniciatív. Dashboard sa bude priebežne aktualizovať podľa vývoja výzvy a konkrétnych aktivít v jednotlivých regiónoch. Pozrite si, aké výzvy rieši váš región a v čom napreduje na podstránke o regionálnych inováciách.
Európska komisia predstavila plán zvýšiť rozpočet pre Horizont Európa zriadiť nový fond pre konkurencieschopnosť (ECF) (Bratislava, 18.07.2025) Tento týždeň Európska komisia predstavila návrh budúceho rozpočtu EÚ tzv. viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034. Narastajúca dôležitosť vedy, výskumu a inovácií v súčasnej geopolitickej situácii potvrdzuje aj zvyšujúci sa rozpočet. Slovensko na túto zmenu reaguje prostredníctvom opatrení Národnej stratégie VVaI 2030, vďaka ktorej postupne navyšujeme verejné výdavky v tejto oblasti. V rámci tohto ambiciózneho, takmer dvojbiliónového balíka navrhuje zvýšiť rozpočet rámcového programu Horizont Európa na 175 miliárd eur s cieľom posilniť výskum, inovácie a technologický rozvoj. Na podporu konkurencieschopnosti EÚ zároveň vyčlenila 409 miliárd eur, ktorý bude financovaný prostredníctvom novozriadeného Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF). Oba budú úzko prepojené tak, aby dokázali poskytnúť plynulú podporu počas celej investičnej cesty – od základného výskumu, cez aplikovaný výskumu po inovácie a výrobu. Nový Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF) zjednotí 11 existujúcich programov EÚ s cieľom zosilniť investície do strategických technologických odvetví. EÚ týmto krokom usiluje o zjednodušenie a zvýšenie efektivity financovania projektov, čím sa eliminuje duplicita a fragmentácia existujúceho systému. ECF sa zameriava na podporu týchto oblastí: čistý prechod a dekarbonizácia; digitálny prechod; zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo; obrana a vesmír. V úzkej spolupráci s Európskym fondom pre konkurencieschopnosť (ECF) bude rámcový program Horizont Európa naďalej financovať výskum a inovácie svetovej kvality. Štruktúra programu sa zmení preskupením horizontálnych aktivít, ako sú podpora Európskeho výskumného priestoru (ERA), Widening a výskumných infraštruktúr do nového 4. piliera. Novinkou je tiež rozšírenie podpory o technologické infraštruktúry. Celkové sumy, ako aj prostriedky pridelené na program Horizont Európa, nie sú konečné, pretože budú musieť prejsť niekoľkoročným vyjednávaním medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi, pričom dohoda sa predpokladá do konca roka 2027. Zvýšením rozpočtu programu Horizont Európa a vytvorením nového Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť EK jasne ukazuje svoj záväzok k budovaniu technologicky suverénnej, inovatívnej a konkurencieschopnej Európy. Aktivity VAIA a Úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, aby Slovensko dokázalo efektívne čerpať dodatočné prostriedky z rastúceho európskeho rozpočtu a zvyšovať svoju konkurencieschopnosť. Viac informácií v tlačovej správe Európskej komisie alebo v informácii Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli. Infografika – Horizont Európa (PDF, 64 kB)
Slovensko si udržiava stabilné 24. miesto v Európskom inovačnom rebríčku (EIS) (Bratislava, 15.07.2025) Slovensko si aj v roku 2025 udržiava pozíciu medzi nastupujúcimi inovátormi EÚ a obsadilo 24. miesto v Európskom inovačnom rebríčku (EIS 2025). Slovensko si v roku 2025 udržalo 24. miesto v rebríčku inovačného potenciálu EÚ, pričom dosiahlo 62,6 % úrovne európskeho priemeru v roku 2025 a naďalej patrí k nastupujúcim inovátorom. V skupine nastupujúcich inovátorov sa krajina radí k tým lepším vzhľadom na priemernú výkonnosť skupiny na úrovni 56,4 % európskeho priemeru. Nastupujúcimi inovátormi sú okrem Slovenska aj Maďarsko, Poľsko, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko. Výkonnosť Slovenska sa v porovnaní s rokom 2018 zvýšila o 8,3 p. b., čo predstavuje mierny pokrok v oblasti inovácií. Tento rast je však pomalší ako priemer EÚ, ktorý za rovnaké obdobie stúpol o 12,6 p. b. Nadpriemerné výsledky Slovensko dosahuje v prípade vývozu produktov strednej a vysokej náročnosti a predaju inovatívnych produktov. Pomaly sa zlepšuje aj v atraktívnosti výskumného prostredia. Od roku 2018 táto dimenzia narástla o 23,4 p. b., a aj keď aktuálne dosahuje len polovicu výkonnosti EÚ, jej ukazovatele v čase stabilne rastú. Dlhodobé zhoršenie výsledkov zaznamenáva Slovensko v oblasti ľudských zdrojov, od roku 2018 poklesla táto dimenzia približne o 20 p. b. Došlo k prudkému poklesu doktorandov v STEM (o 35 p. b.) a vysokoškolsky vzdelaných (o 15 p. b.), čo súvisí s celkovým poklesom populácie v tejto vekovej kategórii, ako aj so znížením počtu akademických pracovníkov. Z pohľadu regionálnej inovačnej výkonnosti (RIS) je Bratislavský kraj najvýkonnejšia oblasť Slovenska a radí sa dokonca do skupiny miernych inovátorov. Reformy a opatrenia obsiahnuté v Národnej stratégii výskumu, vývoja a inovácií sa v tomto rebríčku ešte neprejavili, čo súvisí s časovým oneskorením vykazovaných ukazovateľov minimálne o dva roky. Dá sa však očakávať, že efekty zmien sa v hodnotení prejavia v najbližšom období. Výskumná a inovačná autorita (VAIA) aktuálne pripravuje krátky komentár, ktorý priblíži ukazovatele a zhodnotí postavenie Slovenska i ďalších krajín EÚ v tohtoročnom vydaní EIS 2025. Viac o umiestnení Slovenska a vývoji jeho indikátorov v EIS 2025 dostupných na str. 145 Európskeho inovačného rebríčka. Európsky inovačný rebríček 2025 ENG (PDF, 17 MB)
Ženy tvoria tretinu absolventov v STEM odboroch na vysokých školách (Bratislava, 14.07.2025) Aj keď ženy stále čelia bariéram v oblasti STEM, Slovensko drží krok s EÚ – ženy totiž tvoria až tretinu absolventov v týchto odboroch na vysokých školách. Rodové rozdiely však pretrvávajú najmä v technicky zameraných smeroch, kde je ženské zastúpenie stále nízke. Zmena by pritom mohla priniesť nielen väčšiu rovnosť, ale aj výrazný ekonomický rast. Vedeli ste, že na Slovensku tvoria ženy v STEM odboroch (odbory veda, technológie, inžinierstvo a matematika) až 33,4 % absolventov? V tejto oblasti držíme krok so zvyškom EÚ, čím dokazujeme, že talent nemá rodové hranice. Vo väčšine krajín EÚ sa podiel žien v STEM odboroch pohybuje medzi 28 – 42 %, čo poukazuje na pretrvávajúcu rodovú nerovnováhu v technických a prírodovedných smeroch, kde stále dominujú muži. Nad hranicou 40 % sa dostali krajiny ako Poľsko, Grécko, Estónsko a Rumunsko, ktoré ukazujú, že vyššie zastúpenie žien je dosiahnuteľné. Rodová nerovnováha sa však naplno prejavuje pri pohľade na jednotlivé odbory. Zo všetkých STEM odborov je najnižšie zastúpenie žien v: inžinierstve (11%) a informačných a komunikačných technológiách (15 %), ktoré naďalej ostávajú prevažne mužskými doménami. Naopak, v biologických vedách (73 %) a v architektúre (69 %) dokonca dlhodobo prevažujú nad mužmi. Záujem mladých dievčat a žien o štúdium STEM odborov ovplyvňuje viacero faktorov – od rastúceho povedomia o kariérnych príležitostiach, cez vzory a mentoring až po iniciatívy na školách, ktoré by už od 11 roku podchytili záujem dievčat o technické a vedecké smery. Podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť by odstránenie rodových nerovnosti v STEM mohlo do roku 2050 zvýšiť HDP EÚ o 2,2 – 3 % a vytvoriť 850-tis. až 1,2 mil. nových pracovných miest. Ak sa Slovensku podarí prilákať viac žien do STEM odborov, môže si zlepšiť postavenie v Európskom inovačnom rebríčku (EIS), konkrétne v ukazovateli sledujúcom podiel doktorandov v STEM – čo je aj jeden z cieľov Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. Zdroje: – Eurostat: Female tertiary education graduates in STEM education fields (https://bitly.cx/S6Pe) – UNESCO: Support girls and women to pursue STEM subjects and careers: advocacy brief (https://bitly.cx/QIwTA) – IVP: Rozhovory preukázali bariéry žien študovať STEM odbory (https://bitly.cx/xS8fC) – IFP: Ženy v STEM nie sú len skryté čísla (https://bitly.cx/1BeOa) – Microsoft: Why don’t European girls like science or technology? (https://shorturl.at/KFNLC) – European Institute for Gender Equality: Economic benefits of gender equality in the EU (https://bitly.cx/Lib5f)