Preskočiť na hlavný obsah
Hľadáte financovanie pre svoje projekty? Vyskúšajte nový výskumno-inovačný portál.
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

  1. Domov
  2. Aktuality

Kategória: Aktuality

Ako vyzeral rečou čísel rok 2025 vo výskume a inováciách na Slovensku? (Bratislava, 23.12.2025) Rast súkromných investícií do výskumu a vývoja, zdroje z Plánu obnovy a odolnosti, výkonnostné financovanie vysokých škôl a SAV a pokračujúca podpora výskumných a inovačných projektov. V tomto prehľade prinášame vybrané čísla a fakty, ktoré zachytávajú hlavné posuny uplynulého roka v oblasti výskumu a inovácií na Slovensku. Ďakujeme všetkým partnerom, firmám a inštitúciám, ktoré sa podieľali na týchto číslach. Pozrite si jednotlivé slidy nižšie.

Talenty, priority a vytrvalosť: čo rozhodne o budúcnosti inovácií v Európe? (Bratislava, 22.12.2025) Jedna z našich posledných tohtoročných účastí bola na konferencii Digital Horizons Slovakia 2025, ktorú organizoval EIT Manufacturing. Náš kolega Ronald spolu s ďalšími diskutujúcimi hovoril o tom, kam smeruje priemysel, inovácie a rozvoj talentov – a čo dnes Európe (aj Slovensku) najviac chýba. Jednou z kľúčových tém bol nedostatok STEM talentov, ktorý však zďaleka nie je len lokálnym problémom. Príkladom je Technická univerzita vo Viedni – špičková škola s výbornými podmienkami na štúdium aj život, ktorá napriek tomu bojuje s nízkym záujmom o technické odbory. V rámci EÚ dnes študuje STEM len približne 20–30 % vysokoškolákov, zatiaľ čo v Číne je to okolo 40 %. Ide o výzvu pre celú Európu. Rovnako dôležité je posilňovanie podnikavosti – u akademikov, študentov aj vo firmách. Bez silnej spolupráce medzi akadémiou, korporáciami a startupmi inovácie nevzniknú v potrebnom rozsahu ani tempe. Zároveň platí, že bez jasne definovaných národných priorít sa zdroje aj talenty rozptyľujú. Strategické ukotvenie – napríklad prostredníctvom Stratégie inteligentnej špecializácie – je nevyhnutným predpokladom, ak chce krajina robiť informované rozhodnutia a dlhodobo rásť. A napokon – inovácie nie sú len o systémoch a politikách, ale aj o inšpirácii a vytrvalosti. Svedčí o tom aj príbeh Emy Zapletalovej, osobnosti roka 2025 podľa Forbes. Bronz na MS v Tokiu po štyroch únavových zlomeninách a troch rokoch výpadku je silným odkazom najmä pre mladých: nevzdať sa a ísť si za svojím cieľom, aj keď cesta nie je priamočiara. Budúcnosť inovácií nebude formovať jedna technológia. Budú ju formovať ľudia, jasné priority, spolupráca a schopnosť vydržať.

VAIALYTICS #13: Za všetkým hľadaj inovácie… aj na Vianoce (Bratislava, 18.12.2025) Premýšľali ste niekedy nad tým, koľko výskumu, vývoja a inovácií sa skrýva za vianočnými sviatkami? Od vianočných stromčekov, cez osvetlenie a dekorácie až po kombinácie korenín vo vianočných cukrovinkách. Za sviatočnou atmosférou často stoja vedecké poznatky chránené duševným vlastníctvom. Významná časť výskumu a patentovej aktivity sa sústreďuje na vianočné stromčeky, ich technické riešenia, dizajn, ekologickosť či bezpečnosť. Pri živých stromčekoch je kľúčovou výzvou zachovať ich sviežosť čo najdlhšie, preto vznikli napríklad stojany s lepšou cirkuláciou vody, zavlažovacie dekorácie či zmesi spomaľujúce opadávanie ihličia.  Mnohé patenty sa týkajú aj vianočného osvetlenia a dekorácií. V posledných rokoch dominujú inteligentné LED riešenia umožňujúce ovládanie cez mobilné aplikácie, zmenu farieb, intenzity či synchronizáciu s hudbou.  Vianoce sú významnou témou aj z pohľadu značiek a dizajnu, v EÚ je registrovaných 532 ochranných známok a 95 dizajnov so slovom „Vianoce“ v názve. Globálne vo výskume vedú inovačne najvýkonnejšie krajiny ako USA, Čína, Nemecko a Japonsko. Potvrdzuje to, že aj sviatočné tradície sú priestorom pre technologický pokrok a tvorivosť.  VAIA vám praje príjemné prežitie vianočných sviatkov. Zdroje:  IP PRagmatics: A christmas patent landscape (https://bitly.cx/uI59)  EUIPO: Trade mark view (https://bitly.cx/Kx5eO)  EUIPO: Design view (https://bitly.cx/tiEkD) 

Ako môže Slovensko lepšie využiť nástroje európskej únie pre inovácie? (Bratislava, 12.12.2025) Naši kolegovia sa koncom novembra zúčastnili workshopu L4F Changemakers Meetup – I3 Instrument Info Day Slovakia, ktorý zorganizovalo Creative Industry Košice. Podujatie prepojilo inovátorov z akademického, súkromného, verejného aj tretieho sektora s jasným cieľom rozvíjať spoluprácu v oblasti inovácií a kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Kľúčové témy diskusie Zástupcovia Európskej Komisie predstavili program Interregional Innovation Investments, ktorý podporuje cezhraničné investície v oblastiach inteligentných špecializácií a pomáha urýchliť komercializáciu výskumu. CIKE zároveň prezentovalo projekt Label4Future, ktorý úspešne prepojil 6 malých a stredných podnikov s umelcami a dizajnérmi na tvorbu inovácií v cirkulárnej ekonomike plastového priemyslu. Pohľad VAIA na inovačný ekosystém Adam priblížil aktuálny stav slovenského inovačného ekosystému, štatistiky účasti v HorizonEurope a iniciatívy VAIA na zvýšenie zapojenia slovenských subjektov do európskych programov – od matching grantov a voucherov až po spoluprácu s európskymi inštitúciami ako EIT. Zároveň poukázal synergie medzi slovenskou Stratégiou inteligentnej špecializácie, výzvami I3 a aktivitami regionálnych inovačných agentúr v rozvoji znalostnej ekonomiky. Martin zdôraznil význam inováciami poháňaného ekonomického rastu a predstavil oblasti, v ktorých priemyselné firmy na Slovensku plánujú spolupracovať so startupmi. Podľa nášho prieskumu medzi výskumnými a vývojovými centrami ide najmä o umelú inteligenciu, robotiku a pokročilé materiály. Na záver zhrnul kľúčové predpoklady úspešnej spolupráce korporácií a startupov prostredníctvom modelu VentureClienting. Pokračujme v prepájaní regiónov, sektorov a ľudí, ktorých spája cieľ rozvíjať inovačný potenciál Slovenska a Európy!

Nová výzva od SIEA: až 30 000 € na robotizáciu a technologický rozvoj! (Bratislava, 8.12.2025) Slovenské podniky môžu v novej výzve SIEA „Inovačné poukážky na robotizáciu a automatizáciu v priemysle“ zvýšiť svoju inovačnú výkonnosť. Inovačné poukážky v hodnote od 3 000 do 30 000 € sú určené firmám, ktoré chcú investovať do modernejších technológií a zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Na čo môžu firmy využiť príspevok? meranie, diagnostiku, testovanie a analýzy v rámci vývoja nových produktov a procesov, návrh a vývoj technologických postupov, zariadení, materiálov či systémov, vývoj softvéru, hardvéru, technickej dokumentácie, prototypov a funkčných vzoriek, optimalizáciu postupov a parametrov výroby s cieľom zvýšiť efektivitu alebo znížiť náklady, simulácie a modelovanie procesov v súvislosti s vývojom alebo zavádzaním nových riešení. Podpora pokrýva až 85 % oprávnených nákladov, čo výrazne znižuje finančné riziko pri zavádzaní nových technológií. Súčasťou schémy je aj bezplatné online inovačné poradenstvo, ktoré pomôže firmám správne nastaviť projekt a určiť vhodné riešenia. Kedy sa výzva spúšťa? Výzva sa otvára 12. januára 2026 o 12:00 a žiadosti sa podávajú elektronicky cez portál INOWA. Ak Vás výzva zaujala, bližšie informácie sa dozviete na online webinári, ktorý sa uskutoční v utorok 9.12 o 13:00. Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke SIEA.

Hlavné ponaučenie z R&D Clubu 4+: spolupráca je kľúčom k lepšiemu inovačnému ekosystému (Bratislava, 5.12.2025) Minulý týždeň sme spolu so SAPIE hostili podujatie R&D Club 4+, ktoré spojilo inovačných lídrov zo Slovenska a zahraničia. Podujatie prinieslo inšpiratívne diskusie o tom, ako posilniť náš inovačný ekosystém. Jedno z hlavných ponaučení stretnutia je jasné: inovačný ekosystém sa musí stať prirodzenou, vnorenou súčasťou všetkých jeho stakeholderov. Fungujúci ekosystém vzniká tam, kde sú stakeholderi: vzájomne prepojení, navzájom sa ovplyvňujú, vytvárajú a prinášajú si hodnotu, spolupracujú, a kde sa ekosystém stáva konkurenčnou výhodou všetkých zapojených. V nefunkčnom ekosystéme tieto prepojenia chýbajú — a systém skôr prežíva, než naplno žije. R&D Club 4+ ukázal, že Slovensko potrebuje viac spolupráce na úrovni inovačného ekosystému. Jednou z hlavných tém podujatia bola spolupráca korporátov a lokálnych technologických startupov (Corporate–Startup Collaboration) — téma, ktorá môže významne prispieť k posilneniu nášho inovačného prostredia. O svoje skúsenosti sa podelili významní zahraniční hostia:• Gregor Gimmy – Founder VentureClient.org; ex IDEO / BMW Startup Garage; Founder & CEO 27pilots; Partner Deloitte• Levent Hikmet Sürer – Director, Bosch Innovation Consulting• Rafael Gattringer – former Head of Infineon Startup Hub• David Kames – Innovation Lead – Sustainability, EIT Manufacturing Zaznel aj jedinečný príklad slovenskej spolupráce:Miroslav Macko – heliotics × Peter Bobek – Reutter SK s.r.o. Večer uzavrela moderovaná diskusia so Zuzanou Mauréry, filmovou, divadelnou a televíznou osobnosťou.

VAIALYTICS #12: Výdavky na výskum a vývoj v roku 2024 stagnovali na 1% HDP (Bratislava, 4.12.2025) V roku 2024 slovenské výdavky na výskum a vývoj (VaV) stagnovali na 1 % HDP, a to tretí rok po sebe. V absolútnej hodnote zostali vo výške 1,3 mld. eur, ich podiel na HDP medziročne mierne poklesol o pár stotín percenta v dôsledku rastu HDP krajiny.    V rámci EÚ sa tak Slovensko opätovne zaradilo medzi krajiny s najnižšími celkovými VaV výdavkami a obsadilo 22. miesto, medzi Luxemburskom a Lotyšskom.  Aktuálnu stagnáciu ovplyvňujú najmä VaV výdavky vo verejnom sektore, súkromné výdavky pokračovali v miernom raste na 0,6 %. Vykazované zníženie verejných výdavkov je prekvapivé vzhľadom na nárast vládneho financovania vedy na vysokých školách a SAV, či už prostredníctvom inštitucionálnych alebo súťažných zdrojov.  Rok 2024 priniesol pokles podielu VaV výdavkov naprieč celou EÚ o 1 %. Viaceré krajiny  zaznamenali výraznejší medziročný pokles ako napr. Malta a v Rumunsko (obe o 12 %). Menej ako polovica krajín dosiahla nárast VaV výdavkov, medzi nimi Lotyšsko, Estónsko či Fínsko (rast o viac ako 4 %).  Viac informácií dostupných v pripravovanom komentári.  Zdroj:  Eurostat: Research and development expenditure by sector of performance (https://bitly.cx/zz9M)

Zdravotnícke výskumné infraštruktúry prvýkrát za jedným stolom (Bratislava, 3.12.2025) V pondelok 1. decembra sme na pôde VAIA hostili historicky prvé spoločné stretnutie všetkých národných uzlov zdravotníckych ESFRI (European Strategy Forum on Research Infrastructures – európska platforma združujúca strategické výskumné infraštruktúry) pôsobiacich na Slovensku. Po prvýkrát sa v jednej miestnosti stretli predstavitelia slovenských uzlov: BBMRI – biobanky a biologické zdroje (Biobanking and Biomolecular Resources Research Infrastructure), EATRIS – translačný medicínsky výskum (European Infrastructure for Translational Medicine), ECRIN/SLOVACRIN – klinické štúdie a medzinárodné konzórciá (European Clinical Research Infrastructure Network), ELIXIR – bioinformatika a dátová infraštruktúra (European Life-Science Infrastructure for Biological Information), ako aj riaditeľ Oddelenia výskumných infraštruktúr na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a mládeže SR. Prečo je to dôležité? Výskumné infraštruktúry sú často neviditeľné, no predstavujú jednu z najdôležitejších súčastí moderného zdravotníctva. Sú základom kvalitného biomedicínskeho výskumu, klinických štúdií, digitálnych služieb, práce s dátami a vedeckých inovácií. Sú tiež jedným z kľúčových pilierov kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a predpokladov úspechu Misie Zdravie. Čo zaznelo na stretnutí? Každý národný uzol predstavil svoj aktuálny stav, vývoj aj víziu ďalšieho rozvoja. Diskutovali sme o tom, ako dnes jednotlivé infraštruktúry fungujú, aké majú potreby a ako sa môžu vzájomne dopĺňať. Najdôležitejším výstupom stretnutia je však deklarovaná vôľa spolupracovať a spoločne posilňovať kvalitu zdravotníckeho výskumu, vývoja a poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Čo bude nasledovať? Ďalším krokom bude vytvoriť pravidelný mechanizmus stretnutí, zdieľať údaje o fungovaní uzlov a budovať priestor pre koordináciu naprieč inštitúciami. Slovensko má potenciál vytvoriť prepojenú, interoperabilnú a európsky kompatibilnú sieť výskumných infraštruktúr.

Ako podporujú deep-tech tí najlepší? (Bratislava, 21.11.2025)  Naši kolegovia sa zúčastnili workshopu DeepTechValleys organizovaného v rámci Interreg projektu v Grazi. Štajersko patrí do top trojky európskych regiónov v podpore VVaI – do tohto sektora investuje až 5% HDP! Workshop, ktorý pripravila štajerská agentúra na podporu inovácií SteirischeWirtschaftsforderung, bol výborná príležitosť porovnať, ako vybrané krajiny EÚ využívajú podporné nástroje pre deeptech startupy a aké výzvy musia pri tom prekonávať. Diskutovali sme o tom, čo brzdí užšiu spoluprácu medzi etablovanými firmami / korporátmi a startupmi, a zároveň sme spoznali mechanizmy, ktoré v Európskych regiónoch pomáhajú podnikom rásť. Medzi najzaujímavejšie momenty patrila návšteva najväčšej biobanky v EÚ, prezentácie začínajúcich medtech a biotech firiem či stretnutie s globálne konkurencieschopnými strednými podnikmi SME z regiónu. Najdôležitejšie poznanie? Pre inšpiráciu, know-how a pochopenie toho, ako lepšie podporovať lokálne firmy a inovačný ekosystém, netreba vždy cestovať do veľkých svetových metropol. Cenné skúsenosti a partnerstvá máme na dosah – napríklad v neďalekom Grazi. Ďakujeme SIEA za pozvanie a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu!

VAIALYTICS #11: Zahraniční pracovníci pribúdajú, podiel vysokokvalifikovaných sa nemení (Bratislava, 18.11.2025) Na Slovensku aktuálne pracuje najviac pracovníkov so zahraničným pôvodom v histórii meraní, v roku 2024 tu pôsobilo 114-tis. cudzincov. Najpočetnejšiu skupinu tvoria pracovníci z Ukrajiny predstavujúci približne 40 % zahraničnej pracovnej sily.   Napriek rastúcemu počtu zahraničných pracovníkov sa štruktúra ich kvalifikácie v čase nemení. Cudzinci s vysokoškolským vzdelaním tvoria dlhodobo približne 22 % všetkých pracovníkov so zahraničným pôvodom. Ich absolútny počet sa však od roku 2018 výrazne zvýšil (o 74 %) na celkovo 24-tis. v roku 2024.   Cieľ z Plánu obnovy a odolnosti týkajúci sa zvýšenia počtu vysokokvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia na 25-tis. sa do roku 2026 veľmi pravdepodobne podarí naplniť.  Slovenský trh práce dlhodobo priťahuje menší podiel vysokokvalifikovaných pracovníkov než západoeurópske krajiny, kde ich zastúpenie dosahuje v priemere okolo 34 %. V kontexte demografických výziev a dlhodobej konkurencieschopnosti ekonomík je schopnosť krajín prilákať práve túto skupinu pracovníkov sa stáva kľúčovou, keďže prináša pozitívny dopad na verejné financie a fiškálnu udržateľnosť krajiny.  Zdroje:  ÚPSVaR SR: Zamestnávanie cudzincov – štatistiky (https://bitly.cx/dNMM)  World bank: Moving for prosperity: Global migration and labour markets (https://bitly.cx/5SztP)  Pekkala Ker, S. et al.: Global Talent Flows (https://bitly.cx/0ubUq)   OECD: Immigration and employment dynamics in European regions (https://bitly.cx/ncoG) 

12319