Kategória: Aktuality
Vedci, experti aj lídri zo sveta v Bratislave: Slovensko chce posilniť vzťahy s diaspórou. Bratislava 19. mája 2026 – Slovensko systematicky posilňuje spoluprácu so svojou diaspórou. Odbor talentových politík Výskumnej a inovačnej autority (VAIA), ktorá spadá pod Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, dnes organizuje odborný workshop Diaspora 2.0. Jeho cieľom je strategické sieťovanie aktérov pre posilnenie spolupráce s novou slovenskou diaspórou. Podujatie je podporené z Plánu obnovy a odolnosti SR, konkrétne Komponentu 10 – Lákanie a udržanie talentov, ktorý, je zameraný na posilnenie vzťahov so slovenskou diaspórou a podporu občianskych iniciatív. „Slovensko dnes netvoria len obyvatelia žijúci na jeho území, ale aj silná a aktívna komunita Slovákov a Sloveniek v zahraničí. Táto diaspóra predstavuje významný kapitál plný skúseností, expertízy a medzinárodných prepojení, ktoré môžu zásadne prispieť k rozvoju krajiny a posilneniu jej globálnej konkurencieschopnosti,“ hovorí Dominika Vargová z Odboru talentových politík VAIA. Od dialógu k jasným opatreniam Workshop vytvorí priestor pre otvorený dialóg medzi zástupcami diaspóry, štátnej a verejnej správy, akademickej obce a neziskového sektora. Pozornosť sa sústredí na vytváranie priaznivých podmienok a konkrétnych príležitostí pre budovanie efektívnych partnerstiev na diaľku a udržanie aktívnej cirkulácie talentu. Takýto prístup otvára dlhodobé možnosti spolupráce pre slovenských vedcov, výskumníkov a novú generáciu našich rodákov pôsobiacich v zahraničí. Hlavnou ambíciou podujatia je definovať konkrétne a realizovateľné opatrenia, ktoré prispejú k systematickému a udržateľnému prepájaniu Slovenska s jeho globálnou komunitou. Inovatívny formát: Päť stolov, desiatky expertov Workshop prebieha formou facilitovaných diskusií pri okrúhlych stoloch, pričom dôraz sa kladie na aktívnu participáciu. Približne 30 expertov je rozdelených do piatich tematických stolov. Každý z nich je zostavený ako vyvážený mix zástupcov štátu, diaspóry, akademickej obce a tretieho sektora, čo zaručuje pestrosť pohľadov na nasledujúce kľúčové témy: Komunikácia a viditeľnosť: Ako efektívne komunikovať s diaspórou a zviditeľniť jej úspechy doma i vo svete. Cirkulácia talentov: Akademická mobilita a udržanie talentu vo vede a výskume. Triangel spolupráce: Efektívne prepojenie štátu, mimovládnych organizácií a diaspóry. Jazyková identita: Podpora slovenčiny vo svete a udržiavanie kultúrnej identity. Profesionálne siete: Budovanie kariérnych sietí pre slovenských profesionálov doma aj v zahraničí. „Veľkým prínosom je účasť uznávaných odborníkov, ktorých sa nám pre túto iniciatívu podarilo osloviť. Ich spoločnou vlastnosťou je, že stoja na čele kľúčových organizácií a akademických inštitúcií, ktoré systematicky budujú mosty medzi odborníkmi v zahraničí a ich domovskou krajinou, čím rozvíjajú vedu, vzdelávanie, kultúru a transfer inovácií,“ dodáva Dominika Vargová z VAIA. Medzi desiatkami expertov sú napríkald Matouš Glanc, riaditeľ platformy Czexpats in Science, ktorý sa dlhodobo zasluhuje o prepájanie vedcov v zahraničí a cirkuláciu talentu. Ďalej je to vedkyňa Mária Bieliková z výskumného inštitútu KINIT, ktorá prináša špičkovú technologickú a akademickú expertízu či Ingrid Sivčová Kuzma, podpredsedníčka organizácie ISEA, ktorá sa svojou činnosťou významne podieľa na sieťovaní slovenských víkendových škôl vo svete a tým aj na udržaní jazykovej identity najmladšej generácie za hranicami. Základ pre novú stratégiu Workshop nie je len jednorazovou diskusiou. Výstupy a konkrétne podnety od expertov z celého sveta poslúžia ako kľúčový odrazový mostík pre vytvorenie komplexnej stratégie na podporu a udržanie talentu. Práve systematická práca s ľudským kapitálom za hranicami rozhodne o tom, ako úspešne dokáže Slovensko čeliť globálnym výzvam.
VAIAlytics #23: PODIEL STEM ŠTUDENTOV STAGNUJE, NEDOSTATOK ODBORNÍKOV RASTIE Slovensko je na 21. mieste v podiele vysokoškolských študentov v STEM odboroch (veda, technológie, inžinierstvo a matematika), za EÚ priemerom zaostáva krajina o 4 p. b. Tento ukazovateľ sa v čase výrazne nemení, už dlhodobo osciluje okolo úrovne 23 %. Dlhodobá stagnácia sa pretavila do aktuálneho nedostatku STEM profesionálov na slovenskom trhu práce. Pokiaľ nepríde k systémovej zmene, do roku 2030 bude podľa agentúry Európskej únie CEDEFOP chýbať 9 200 odborníkov v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) a ďalších 2 900 expertov v strojárstve a výskume. Nedostatok talentov je aj jednou z relevantných bariér rozvoja výskumno-vývojových centier na Slovensku. Podľa Európskej komisie znižujú atraktivitu STEM odborov na Slovensku najmä rigidné učebné osnovy, zastaraná infraštruktúra a nekonzistentný profesijný rozvoj pedagógov. Efektívnejšie nastavenie majú Fínsko a Nemecko, ktoré vedú v podiele STEM študentov. Ich prístup je založený na systematickom budovaní vzťahu k prírodným a technickým vedám už v (pred)primárnom veku a na úzkom prepojení teórie s praktickými potrebami trhu práce. Zdroje: Eurostat: Students enrolled in tertiary education (https://shorturl.at/tETno) European commission: Education and Training Monitor 2025 (https://shorturl.at/SkPXH) VAIA: Výskum, vývoj a inovácie v priemyselnej výrobe na Slovensku (https://shorturl.at/1VwCO) Boğar, Y. & Lavonen, J.: Status and Trends of STEM Education in Finland (https://shorturl.at/AdiIA)
Jedna z najlepších správ pre Slovensko: Vláda schválila plán, ktorý prinesie stovky miliónov do výskumu a inovácií Bratislava, 6. mája 2026 – Vláda SR schválila Akčný plán Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií na roky 2026 – 2028. Dokument, za ktorého prípravou stojí Výskumná a inovačná autorita (VAIA), vytvára základ pre systematický rast investícií do výskumu a inovácií. Práve stabilné financovanie tejto oblasti je totiž jedným z najúčinnejších opatrení pre zabezpečenie konkurencieschopnosti krajiny. „Schválenie tohto materiálu je jasným signálom, že vláda si uvedomuje dôležitosť inovácií a technologického pokroku. Do roku 2030 budeme zásadne navyšovať investície do kľúčových technologických oblastí. Považujem to za jedno z najdôležitejších prorastových opatrení, pretože pri starnúcej populácii je technologický pokrok našou jedinou ekonomickou záchranou,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker. Nový akčný plán plne reflektuje ciele národnej stratégie, pričom napríklad ráta s investíciami do VVaI vo výške 279 miliónov eur v roku 2026 a 497 miliónov do roku 2027. Nadväzuje na doterajšie skúsenosti z POO a reaguje na aktuálne globálne trendy nielen navýšením finančných prostriedkov, ale aj ďalším zjednodušovaním procesov. Počet opatrení sa oproti predchádzajúcemu akčnému plánu znižuje zo 67 na 19, pozornosť sa sústreďuje na nové priority: podporu firemného výskumu a vývoja, strategické iniciatívy RIS3 a budovanie funkčného inovačného ekosystému. Do popredia sa špecificky dostávajú strategické iniciatívy Program rozvoja robotiky a AI či Misia zdravie, ktoré sa zameriavajú na: priamu finančnú podporu firiem pri vývoji robotických riešení, investície do vzdelávania v oblasti robotiky a AI, podporu strategickej spolupráce medzi komerčným sektorom a akademickou obcou, inovácie v oblasti zdravotníctva zamerané na zníženie odvrátiteľných úmrtí pri nádorových ochoreniach, ochoreniach mozgu a kardiovaskulárneho systému Ďalšie opatrenia nadväzujú na rozbehnuté reformy a investície, vrátane inštitucionálneho a súťažného financovania špičkového výskumu a vývoja a výskumnej infraštruktúry, podpory talentu, zjednodušenia procesov a efektívnejšej koordinácie. Kľúčovým mostom medzi štátom, akademickou obcou a súkromným sektorom, ako aj koordinátorom výkonu národnej stratégie je VAIA. Podľa slov generálneho riaditeľa VAIA Michala Puškára je hlavným cieľom nového akčného plánu podpora konkurencieschopnosti, zvýšenie efektívnosti a hmatateľné výsledky v praxi. Schválený dokument tak predstavuje konkrétny krok k tomu, aby sa investície do výskumu, vývoja a inovácií stali jedným z hlavných pilierov udržateľného ekonomického rastu a kvality života na Slovensku.
VAIAlytics #22: VÝSKUM A VÝVOJ PRINÁŠA NÁSOBNE VYŠŠIU NÁVRATNOSŤ NEŽ FYZICKÝ KAPITÁL, SLOVENSKO POTREBUJE REAGOVAŤ NA TRENDY Kapitálové investície na Slovensku smerujú najmä do nákupu strojov, zariadení a zbraní, ale aj stavebníctva (každá oblasť tvorí približne 9 % HDP). Výrazne menší podiel investičných zdrojov (2,3 % HDP) putuje do produktov duševného vlastníctva, čo zaraďuje krajinu na 23. miesto v EÚ. Súčasťou kategórie investícií do duševného vlastníctva sú výdavky na výskum a vývoj (VaV) ako aj softvéry a databázy. Tvorba hrubého fixného kapitálu cez VaV pritom prináša 2 až 5-násobne vyššiu návratnosť v porovnaní s investíciami do fyzických aktív, ako uvádza štúdia Európskej investičnej banky. Rovnako aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) potvrdzuje strategický význam tohto zamerania pre moderné ekonomiky. Slovensko vynakladá podobný objem celkových investícií (20,4 % HDP) ako Nemecko (20,3 %), rozdiel však spočíva v štruktúre a efekte. Kým na Slovensku sa naďalej viac investuje do fyzických strojov a zariadení, rozvinutejšie ekonomiky využívajú výnosnejšie investície do VaV a softvérov. Zdroje: Eurostat: Gross fixed capital formation by main asset type (https://shorturl.at/kE2k9) McMorrow, K. & Werner, R.: R&D capital and economic growth: The empirical evidence (https://shorturl.at/eYTs1) OECD: OECD Compendium of Productivity Indicators 2025 (https://shorturl.at/9Szts) OECD: The OECD Innovation Strategy (https://shorturl.at/EW0Fo)
Budúcnosť má svoje dáta: Plán obnovy premieňa investície do výskumu a inovácií na výsledky Slovensko úspešne pokračuje v napĺňaní cieľov Plánu obnovy a odolnosti v oblasti výskumu a inovácií. Priebežná súhrnná správa o implementácii Komponentu 9 potvrdzuje splnenie štyroch kľúčových míľnikov (Investície 2, 3, 4 a 5). Tento pokrok je súčasťou ôsmej žiadosti o platbu, ktorú Slovenská republika predloží Európskej komisii v apríli 2026. Investície z Plánu obnovy cielene reagujú na dlhodobé štrukturálne problémy, ktoré brzdili slovenský inovačný potenciál – od roztriešteného riadenia cez slabé prepojenie akademického a súkromného sektora až po potrebu efektívnejšieho financovania. Ambíciou nie je len jednorazová finančná podpora, ale vytvorenie prostredia, ktoré motivuje k rastu súkromných investícií do výskumu a zvyšuje celkovú konkurencieschopnosť krajiny. Od nastavenia pravidiel k realizácii v regiónoch Transformácia systému sa už dnes premieta do konkrétnych čísel. Na podporu výskumu a vývoja bolo z Plánu obnovy a odolnosti vyhlásených 26 výziev a otvorené tri finančné nástroje. Výzvy pripravovala a vyhlasovala Výskumná a inovačná autorita. Samotná implementácia prebieha cez viaceré inštitúcie (Výskumná agentúra, MH SR, SIEA, MŠVVaM SR, Úrad podpredsedu vlády SR a Slovak Investment Holding). Doterajšie výsledky v číslach: 470,91 milióna eur je celková suma zazmluvnených prostriedkov pre prijímateľov a partnerov. 444,84 milióna eur je podpora projektov vo výzvach, 26,07 milióna eur je podpora cez finančné nástroje. 4 748 žiadostí bolo predložených v rámci všetkých výziev. 2 578 unikátnych projektov a investícií do firiem už získalo podporu. Dáta zároveň odkrývajú regionálnu mapu inovácií. Najvyššiu aktivitu vykazuje Bratislavský kraj, nasledovaný Košickým krajom. Rozdiely v zapojení ostatných regiónov sú pre štát dôležitým signálom pre ďalšie nastavovanie podpory a lepšie prepájanie firiem s lokálnymi výskumnými kapacitami. Nové štandardy: Kvalita potvrdená medzinárodnými expertmi Plán obnovy prináša okrem financií aj zásadné systémovézmeny. Jednou z najdôležitejších je novelizácia zákona o štátnej podporevýskumu a vývoja. Tá zaviedla povinné hodnotenie projektov nad 200 000 eurnezávislými medzinárodnými expertmi a odbornými panelmi. Tento krok zásadnezvyšuje transparentnosť, posilňuje nezávislosť procesov a približuje slovenskúvedu k európskym štandardom. Súčasťou prebiehajúcich reforiem je aj zjednotenie metodikypre výzvy, lepšia strategická koordinácia a modernizácia fungovania verejnýchvýskumných inštitúcií, vrátane SAV. Priebežná súhrnná správa ponúka detailnýpohľad na skúsenosti s novým systémom hodnotenia aj prehľad doteraz podporenýchprojektov. Hoci realizácia mnohých aktivít ešte pokračuje, získané poznatky uždnes slúžia na optimalizáciu budúcich investícií do slovenskej vedy a výskumu. Kliknutím zobrazíte Priebežnú správu.
VAIAlytics #21: VIAC PODNIKOV VYUŽÍVA DIGITÁLNE TECHNOLÓGIE, V EURÓPE VŠAK NAĎALEJ ZAOSTÁVAME Slovensko obsadzuje v digitalizácii malých a stredných podnikov (MSP) až 23. miesto v EÚ. V roku 2024 dosahuje aspoň základnú úroveň využívania digitálnych technológií 63 % MSP (európsky priemer 73 %), tento podiel od roku 2022 stúpol o 3 p. b. Základná úroveň znamená využívanie minimálne štyroch z 12 sledovaných nástrojov, ako rýchly internet, cloud či e-commerce. Digitalizácia MSP je jedným z najčastejších spôsobov zavádzania procesných inovácií. Podniky, ktoré inovujú pomalšie, sú menej efektívne a horšie konkurujú zahraničiu. Digitalizácia sa tak stáva čoraz nevyhnutnejšou podmienkou dlhodobej udržateľnosti podnikania. V krajinách európskych inovačných lídrov, akými sú Fínsko a Dánsko, dosahuje základnú digitálnu úroveň až 90 % MSP. Tieto krajiny sa aktívne prispôsobujú trendom a približne 60 % ich podnikov už dnes nasadzuje umelú inteligenciu. Adopcia moderných technológií im prináša výrazný náskok a umožňuje rásť rýchlejšie a efektívnejšie než zvyšok Európy. Zdroje: Eurostat: Digital Intensity by size class of enterprise – DII V4 (https://shorturl.at/3L0GA) Eurostat: Digitalisation in Europe – 2025 edition (https://shorturl.at/yLQU2) EIB: Finland leads Europe in generative AI adoption, new EIB survey shows (https://shorturl.at/vpKtD)
Veda ako morálny kompas: Slovensko systematizuje pravidlá výskumnej integrity Prečítajte si Výročná správa NKVIE_2025 Bratislava, 17. apríla 2026 – Slovensko sa v uplynulom roku zaradilo medzi významnú časť európskych krajín, ktoré disponujú centrálnou inštitúciou pre usmerňovanie a dohľad v oblasti výskumnej integrity a etiky. Hoci sa národné štruktúry v rámci Európskeho výskumného priestoru líšia v závislosti od historických a spoločensko-kultúrnych kontextov, spoločným menovateľom zostáva potreba transparentného a etického výskumného prostredia. Práve hľadanie optimálneho modelu pre slovenské podmienky bolo cieľom odborného podujatia „Okrúhly stôl: Ako s výskumnou integritou a etikou na Slovensku“, ktoré v uplynulých dňoch zorganizovala Národná komisia pre výskumnú integritu a etiku (NKVIE) v spolupráci s Výskumnou a inovačnou autoritou (VAIA) a Centrom vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Sebaregulácia ako prejav vyspelosti, nie zlyhania V rámci odborného diskurzu zaznela kľúčová myšlienka, ktorá vystihuje postoj slovenskej vedeckej obce: dôraz na výskumnú integritu nie je reakciou na úpadok morálky, ale prejavom vyspelosti a vnútornej sily vedeckého systému. Veda je jednou z mála oblastí, ktorá uplatňuje prísnu sebareguláciu. Vedecká komunita vníma dôležitosť integrity a etiky natoľko intenzívne, že sama iniciuje tvorbu kontrolných a podporných mechanizmov. Tento proaktívny prístup, kedy inštitúcie a vedecké komunity dobrovoľne prijímajú vysoké nároky na integritu, by mohol slúžiť ako inšpiratívny príklad pre celú spoločnosť aj pre ďalšie oblasti verejného života. Integrita ako podmienka kvalitnej a konkurencieschopnej vedy Odborný rámec podujatiu dodali vystúpenia zástupcov Európskej siete pre akademickú integritu (ENAI), predstaviteľov NKVIE a expertov z VAIA. Vo svojich príspevkoch zdôraznili, že výskumná etika nie je len teoretickým konceptom, ale praktickým nástrojom, ktorý zabezpečuje: dôveryhodnosť výsledkov – inovácie stoja na pravdivých a overiteľných základoch, ochranu investícií – verejné zdroje smerujú do výskumu spĺňajúceho najvyššie medzinárodné štandardy, bezpečné prostredie – vytvára férové podmienky pre výskumníkov a chráni tých, ktorí na pochybenia upozornia. Spolupráca naprieč inštitúciami Okrúhly stôl v priestoroch CVTI SR spojil rektorov, prorektorov, členov predsedníctva Slovenskej akadémie vied, zástupcov etických komisií, grantových agentúr, ministerstiev a študentov. Diskusia sa sústredila na implementáciu Kódexu výskumnej integrity a etiky na Slovensku ako aj na praktické výzvy, akými sú etické aspekty v habilitačných konaniach či efektívna evidencia publikačnej činnosti. Podujatie však nebolo len o prezentovaní skúseností, stanovísk a vízií, ale predovšetkým o otvorenom odbornom dialógu. Zvolený formát okrúhleho stola umožnil zástupcom všetkých kľúčových inštitúcií aktívne diskutovať o otázkach súvisiacich s implementáciou Kódexu výskumnej integrity a etiky. Diskusia jasne potvrdila, že spoločným cieľom nie je represia, ale vytvorenie funkčného podporného systému a kultúry kolektívnej zodpovednosti na všetkých úrovniach. Budúcnosť integrity: od diskusií k činom Okrúhly stôl nebol len jednorazovým podujatím, ale začiatkom systematickej spolupráce. Organizátori potvrdili zámer pokračovať v tomto otvorenom formáte pravidelne, vždy po marcovom zverejnení výročnej správy NKVIE. Implementáciu etických štandardov podporia odborné platformy, ktorých úlohou bude adaptovať metodiku vzdelávania na podmienky konkrétnych vedeckých disciplín s dôrazom na formovanie budúcich vedeckých kapacít. Posilní sa aj zapojenie študentov, aby sa integrita stala prirodzenou súčasťou ich profesijného formovania. Ambíciou je zároveň otvoriť tému výskumnej integrity a etiky širokej verejnosti – pretože férová veda nie je len akademickou otázkou, ale garanciou kvality pre celú spoločnosť. Kde nájsť viac informácií? Podrobné informácie o konkrétnych krokoch, analýzach a výsledkoch činnosti prináša Výročná správa NKVIE za rok 2025. Dokument ponúka ucelený prehľad o stave vedeckej etiky na Slovensku a je dostupný online: Výročná správa NKVIE_2025. O Národnej komisii pre výskumnú integritu a etiku (NKVIE) Národná komisia pre výskumnú integritu a etiku je nezávislý odborný orgán, ktorého hlavným poslaním je kontrola dodržiavania Kódexu výskumnej integrity a etiky a poskytovanie metodických usmernení. NKVIE pôsobí ako partner pre vysoké školy a výskumné inštitúcie pri riešení etických otázok, prevencii nekalých praktík a posilňovaní dôveryhodnosti slovenskej vedy.
36. zasadnutie RVVTI: Priebežná správa potvrdzuje pokrok v plnení cieľov Plánu obnovy (POO) pre výskum, vývoj a inovácie BRATISLAVA, 9. apríla 2026 – Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI) na svojom 36. zasadnutí schválila Priebežnú súhrnnú správu o implementácii Komponentu 9 Plánu obnovy a odolnosti. Dáta predložené Výskumnou a inovačnou autoritou (VAIA) potvrdzujú, že Slovensko v kľúčových investíciách splnilo ciele, ktoré si v rámci podpory výskumu, vývoja a inovácií stanovilo. Aktuálny stav implementácie Komponentu 9 s názvom „Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu a inovácií“ prekonáva pôvodné očakávania. Päť zo šiestich kľúčových investícií už dnes naplnilo alebo prekročilo svoje ciele. Posledná z nich sa nachádza v záverečnej fáze realizácie, len niekoľko krokov od úplného naplnenia. Tento pokrok je kritický nielen pre rozvoj domácej vedy, ale predstavuje aj nevyhnutný podklad pre Európsku komisiu k úspešnému uvoľneniu prostriedkov v rámci 8. žiadosti o platbu z Plánu obnovy. Aktuálna správa potvrdzuje efektívne čerpanie prostredníctvom 26 vyhlásených výziev a troch finančných nástrojov. V rámci Komponentu 9 bolo zazmluvnených 470,91 milióna eur, pričom tieto investície smerujú k 2 578 prijímateľom, od výskumných tímov až po inovatívne podniky, čím priamo posilňujú domáci inovačný ekosystém. Samostatnou témou rokovania bola diskusia o aktualizácii Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií prostredníctvom nového Akčného plánu na roky 2026 – 2028. Vzhľadom na aktuálne prebiehajúce medzirezortné pripomienkové konanie schváli Rada vlády finálny dokument na svojom najbližšom zasadnutí. Predpokladaný termín ukončenia rozporových konaní je do dvoch týždňov. Rada vlády počas rokovania zdôraznila nevyhnutnosť zabezpečiť systematický rast financovania vedy, výskumu a inovácií. Ten však musí byť nastavený tak, aby garantoval vysokú pridanú hodnotu celého procesu a efektívne využitie zdrojov. Členovia Rady sa v tejto súvislosti zhodli na spoločnom uznesení: inovácie sú kľúčovým nástrojom pre stabilitu a hospodársky rast Slovenska. Bez konzistentnej podpory vzdelávania a výskumu bude krajina len ťažko čeliť ekonomickým výzvam aj po nevyhnutnej konsolidácii verejných financií. Hlavným výsledkom 36. rokovania Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie bolo schválenie priebežnej správy k Plánu obnovy a prijatie uznesenia k aktualizácii Akčného plánu. Tieto kroky potvrdzujú odhodlanie pokračovať v nastavených reformách, ktoré zefektívnia domáce inovačné prostredie a zabezpečia jeho dlhodobú konkurencieschopnosť.
Výročná správa Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku Prečítajte si Výročná správa NKVIE_2025
18. ZASADNUTIE KOORDINAČNEJ PLATFORMY RADY VLÁDY SR PRE VEDU, TECHNIKU A INOVÁCIE (RVVTI) Koordinačná platforma RVVTI prerokovala kľúčové dokumenty pre ďalší rozvoj inovácií Príprava Akčného plánu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií na roky 2026 – 2028 a Priebežná súhrnná správa Komponentu 9 Plánu obnovy boli hlavnými témami 18. zasadnutia Koordinačnej platformy Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI). Cieľom online stretnutia bolo oboznámiť členov s aktuálnym stavom strategických dokumentov. Aktualizácia Národnej stratégie: nový Akčný plán na roky 2026 – 2028 Hlavným bodom programu bola Aktualizácia Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií, a to vo forme nového Akčného plánu na roky 2026-2028. Z prezentovaných dát vyplýva, že v súčasnosti úspešne plníme 70 % stanovených aktivít a ďalších 20 % sa plní čiastočne. Pripravovaná aktualizácia sa preto zameriava najmä na zefektívnenie celkového prístupu – pri zachovaní strategických cieľov sa znižuje počet opatrení akčného plánu zo súčasných 67 na 19. Prioritné oblasti nového Akčného plánu sú: Podpora firemného výskumu a vývoja v doménach inteligentnej špecializácie (RIS3); Strategické iniciatívy – Robotika a AI, Misia Zdravie; Rozvoj inovačného ekosystému vrátane prelomového výskumu a transferu poznatkov (tzv. “budúci lídri. ekonomiky“). V nadväznosti na tieto kroky VAIA aktuálne pripravuje aj Priebežný plán financovania VVI. Jeho hlavným cieľom je transparentne mapovať aktuálne finančné alokácie, čím sa zabezpečí jasný prehľad o pripravovaných aktivitách, výzvach a zdrojoch určených na podporu vedy, výskumu a inovácií na najbližšie obdobie. Plán obnovy a odolnosti: Stav implementácie Priebežná súhrnná správa Komponentu 9 POO s názvom „Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu a inovácií“ prináša detailný prehľad o príprave výziev, realizácii reforiem a napĺňaní cieľov definovaných Vykonávacím rozhodnutím Rady EÚ. Správa hodnotí stav implementácie všetkých šiestich kľúčových investícií. Aktuálne dáta ukazujú mimoriadne pozitívny trend: 5 zo 6 investícií už svoje stanovené ciele nielen naplnilo, ale dokonca prekonalo. Pri poslednej investícii sa realizácia nachádza v záverečnej fáze, len niekoľko krokov od úplného naplnenia cieľa. Návrh aktualizácie Akčného plánu na roky 2026 – 2028, ako aj priebežný odpočet investícií z Plánu obnovy, sú kľúčovými dokumentmi pre ďalšie smerovanie inovačnej politiky Slovenska.