Kategória: Aktuality
Nová výzva od SIEA: až 30 000 € na robotizáciu a technologický rozvoj! (Bratislava, 8.12.2025) Slovenské podniky môžu v novej výzve SIEA „Inovačné poukážky na robotizáciu a automatizáciu v priemysle“ zvýšiť svoju inovačnú výkonnosť. Inovačné poukážky v hodnote od 3 000 do 30 000 € sú určené firmám, ktoré chcú investovať do modernejších technológií a zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Na čo môžu firmy využiť príspevok? meranie, diagnostiku, testovanie a analýzy v rámci vývoja nových produktov a procesov, návrh a vývoj technologických postupov, zariadení, materiálov či systémov, vývoj softvéru, hardvéru, technickej dokumentácie, prototypov a funkčných vzoriek, optimalizáciu postupov a parametrov výroby s cieľom zvýšiť efektivitu alebo znížiť náklady, simulácie a modelovanie procesov v súvislosti s vývojom alebo zavádzaním nových riešení. Podpora pokrýva až 85 % oprávnených nákladov, čo výrazne znižuje finančné riziko pri zavádzaní nových technológií. Súčasťou schémy je aj bezplatné online inovačné poradenstvo, ktoré pomôže firmám správne nastaviť projekt a určiť vhodné riešenia. Kedy sa výzva spúšťa? Výzva sa otvára 12. januára 2026 o 12:00 a žiadosti sa podávajú elektronicky cez portál INOWA. Ak Vás výzva zaujala, bližšie informácie sa dozviete na online webinári, ktorý sa uskutoční v utorok 9.12 o 13:00. Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke SIEA.
Hlavné ponaučenie z R&D Clubu 4+: spolupráca je kľúčom k lepšiemu inovačnému ekosystému (Bratislava, 5.12.2025) Minulý týždeň sme spolu so SAPIE hostili podujatie R&D Club 4+, ktoré spojilo inovačných lídrov zo Slovenska a zahraničia. Podujatie prinieslo inšpiratívne diskusie o tom, ako posilniť náš inovačný ekosystém. Jedno z hlavných ponaučení stretnutia je jasné: inovačný ekosystém sa musí stať prirodzenou, vnorenou súčasťou všetkých jeho stakeholderov. Fungujúci ekosystém vzniká tam, kde sú stakeholderi: vzájomne prepojení, navzájom sa ovplyvňujú, vytvárajú a prinášajú si hodnotu, spolupracujú, a kde sa ekosystém stáva konkurenčnou výhodou všetkých zapojených. V nefunkčnom ekosystéme tieto prepojenia chýbajú — a systém skôr prežíva, než naplno žije. R&D Club 4+ ukázal, že Slovensko potrebuje viac spolupráce na úrovni inovačného ekosystému. Jednou z hlavných tém podujatia bola spolupráca korporátov a lokálnych technologických startupov (Corporate–Startup Collaboration) — téma, ktorá môže významne prispieť k posilneniu nášho inovačného prostredia. O svoje skúsenosti sa podelili významní zahraniční hostia:• Gregor Gimmy – Founder VentureClient.org; ex IDEO / BMW Startup Garage; Founder & CEO 27pilots; Partner Deloitte• Levent Hikmet Sürer – Director, Bosch Innovation Consulting• Rafael Gattringer – former Head of Infineon Startup Hub• David Kames – Innovation Lead – Sustainability, EIT Manufacturing Zaznel aj jedinečný príklad slovenskej spolupráce:Miroslav Macko – heliotics × Peter Bobek – Reutter SK s.r.o. Večer uzavrela moderovaná diskusia so Zuzanou Mauréry, filmovou, divadelnou a televíznou osobnosťou.
VAIALYTICS #12: Výdavky na výskum a vývoj v roku 2024 stagnovali na 1% HDP (Bratislava, 4.12.2025) V roku 2024 slovenské výdavky na výskum a vývoj (VaV) stagnovali na 1 % HDP, a to tretí rok po sebe. V absolútnej hodnote zostali vo výške 1,3 mld. eur, ich podiel na HDP medziročne mierne poklesol o pár stotín percenta v dôsledku rastu HDP krajiny. V rámci EÚ sa tak Slovensko opätovne zaradilo medzi krajiny s najnižšími celkovými VaV výdavkami a obsadilo 22. miesto, medzi Luxemburskom a Lotyšskom. Aktuálnu stagnáciu ovplyvňujú najmä VaV výdavky vo verejnom sektore, súkromné výdavky pokračovali v miernom raste na 0,6 %. Vykazované zníženie verejných výdavkov je prekvapivé vzhľadom na nárast vládneho financovania vedy na vysokých školách a SAV, či už prostredníctvom inštitucionálnych alebo súťažných zdrojov. Rok 2024 priniesol pokles podielu VaV výdavkov naprieč celou EÚ o 1 %. Viaceré krajiny zaznamenali výraznejší medziročný pokles ako napr. Malta a v Rumunsko (obe o 12 %). Menej ako polovica krajín dosiahla nárast VaV výdavkov, medzi nimi Lotyšsko, Estónsko či Fínsko (rast o viac ako 4 %). Viac informácií dostupných v pripravovanom komentári. Zdroj: Eurostat: Research and development expenditure by sector of performance (https://bitly.cx/zz9M)
Zdravotnícke výskumné infraštruktúry prvýkrát za jedným stolom (Bratislava, 3.12.2025) V pondelok 1. decembra sme na pôde VAIA hostili historicky prvé spoločné stretnutie všetkých národných uzlov zdravotníckych ESFRI (European Strategy Forum on Research Infrastructures – európska platforma združujúca strategické výskumné infraštruktúry) pôsobiacich na Slovensku. Po prvýkrát sa v jednej miestnosti stretli predstavitelia slovenských uzlov: BBMRI – biobanky a biologické zdroje (Biobanking and Biomolecular Resources Research Infrastructure), EATRIS – translačný medicínsky výskum (European Infrastructure for Translational Medicine), ECRIN/SLOVACRIN – klinické štúdie a medzinárodné konzórciá (European Clinical Research Infrastructure Network), ELIXIR – bioinformatika a dátová infraštruktúra (European Life-Science Infrastructure for Biological Information), ako aj riaditeľ Oddelenia výskumných infraštruktúr na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a mládeže SR. Prečo je to dôležité? Výskumné infraštruktúry sú často neviditeľné, no predstavujú jednu z najdôležitejších súčastí moderného zdravotníctva. Sú základom kvalitného biomedicínskeho výskumu, klinických štúdií, digitálnych služieb, práce s dátami a vedeckých inovácií. Sú tiež jedným z kľúčových pilierov kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a predpokladov úspechu Misie Zdravie. Čo zaznelo na stretnutí? Každý národný uzol predstavil svoj aktuálny stav, vývoj aj víziu ďalšieho rozvoja. Diskutovali sme o tom, ako dnes jednotlivé infraštruktúry fungujú, aké majú potreby a ako sa môžu vzájomne dopĺňať. Najdôležitejším výstupom stretnutia je však deklarovaná vôľa spolupracovať a spoločne posilňovať kvalitu zdravotníckeho výskumu, vývoja a poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Čo bude nasledovať? Ďalším krokom bude vytvoriť pravidelný mechanizmus stretnutí, zdieľať údaje o fungovaní uzlov a budovať priestor pre koordináciu naprieč inštitúciami. Slovensko má potenciál vytvoriť prepojenú, interoperabilnú a európsky kompatibilnú sieť výskumných infraštruktúr.
Ako podporujú deep-tech tí najlepší? (Bratislava, 21.11.2025) Naši kolegovia sa zúčastnili workshopu DeepTechValleys organizovaného v rámci Interreg projektu v Grazi. Štajersko patrí do top trojky európskych regiónov v podpore VVaI – do tohto sektora investuje až 5% HDP! Workshop, ktorý pripravila štajerská agentúra na podporu inovácií SteirischeWirtschaftsforderung, bol výborná príležitosť porovnať, ako vybrané krajiny EÚ využívajú podporné nástroje pre deeptech startupy a aké výzvy musia pri tom prekonávať. Diskutovali sme o tom, čo brzdí užšiu spoluprácu medzi etablovanými firmami / korporátmi a startupmi, a zároveň sme spoznali mechanizmy, ktoré v Európskych regiónoch pomáhajú podnikom rásť. Medzi najzaujímavejšie momenty patrila návšteva najväčšej biobanky v EÚ, prezentácie začínajúcich medtech a biotech firiem či stretnutie s globálne konkurencieschopnými strednými podnikmi SME z regiónu. Najdôležitejšie poznanie? Pre inšpiráciu, know-how a pochopenie toho, ako lepšie podporovať lokálne firmy a inovačný ekosystém, netreba vždy cestovať do veľkých svetových metropol. Cenné skúsenosti a partnerstvá máme na dosah – napríklad v neďalekom Grazi. Ďakujeme SIEA za pozvanie a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu!
VAIALYTICS #11: Zahraniční pracovníci pribúdajú, podiel vysokokvalifikovaných sa nemení (Bratislava, 18.11.2025) Na Slovensku aktuálne pracuje najviac pracovníkov so zahraničným pôvodom v histórii meraní, v roku 2024 tu pôsobilo 114-tis. cudzincov. Najpočetnejšiu skupinu tvoria pracovníci z Ukrajiny predstavujúci približne 40 % zahraničnej pracovnej sily. Napriek rastúcemu počtu zahraničných pracovníkov sa štruktúra ich kvalifikácie v čase nemení. Cudzinci s vysokoškolským vzdelaním tvoria dlhodobo približne 22 % všetkých pracovníkov so zahraničným pôvodom. Ich absolútny počet sa však od roku 2018 výrazne zvýšil (o 74 %) na celkovo 24-tis. v roku 2024. Cieľ z Plánu obnovy a odolnosti týkajúci sa zvýšenia počtu vysokokvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia na 25-tis. sa do roku 2026 veľmi pravdepodobne podarí naplniť. Slovenský trh práce dlhodobo priťahuje menší podiel vysokokvalifikovaných pracovníkov než západoeurópske krajiny, kde ich zastúpenie dosahuje v priemere okolo 34 %. V kontexte demografických výziev a dlhodobej konkurencieschopnosti ekonomík je schopnosť krajín prilákať práve túto skupinu pracovníkov sa stáva kľúčovou, keďže prináša pozitívny dopad na verejné financie a fiškálnu udržateľnosť krajiny. Zdroje: ÚPSVaR SR: Zamestnávanie cudzincov – štatistiky (https://bitly.cx/dNMM) World bank: Moving for prosperity: Global migration and labour markets (https://bitly.cx/5SztP) Pekkala Ker, S. et al.: Global Talent Flows (https://bitly.cx/0ubUq) OECD: Immigration and employment dynamics in European regions (https://bitly.cx/ncoG)
Grade Up konferencia: Podpora podnikateľského a inovačného potenciálu študentov (Bratislava, 14.11.2025) Dňa 13. novembra sa pri príležitosti oficiálneho predstavenia národného projektu Podpora podnikateľského a inovačného potenciálu študentov uskutočnila v priestoroch Technickej univerzity v Košiciach konferencia Grade Up, ktorú organizovalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho. V jednotlivých paneloch sa diskutovalo o inováciách, startupoch a modernom vysokoškolskom vzdelávaní, ktoré prináša možnosti aktívneho prepájania s biznisom. Svoje projekty a vízie spájajúce podnikanie so vzdelávaním a technologickými inováciami, predstavili odborníci z podnikateľského prostredia, univerzít, inovačných centier, ale i startupov. Konferencia sa konala pri príležitosti oficiálneho predstavenia národného projektu Podpora podnikateľského a inovačného potenciálu študentov. Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku reprezentovali svojou účasťou riaditeľka Odboru talentových politík Katarína Šmajdová a talentová expertka Dominika Vargová.
VAIALYTICS #10: Na Slovensku pomaly, ale stabilne rastie podiel špičkových vedeckých publikácií (Bratislava, 3.11.2025) Slovensko zaznamenáva v posledných rokoch pozitívny vývoj v oblasti špičkových vedeckých publikácií. Podľa Európskeho inovačného skóre (EIS) sa ich podiel zvýšil z 3,3 % v roku 2018 na 4,8 % v roku 2025 (ukazovateľ reflektuje stavy z rokov 2015, resp. 2022 pre oneskorenia v jeho vykazovaní). V rovnakom období sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny s najvýraznejším nárastom podielu špičkových vedeckých publikácií (spolu s Lotyšskom a Rumunskom). Keďže sa v posledných rokoch výrazne nemenil celkový počet vedeckých výstupov (od 2018 stabilne na úrovni približne 10-tis. ročne), môže nárast podielu indikovať rastúcu kvalitu publikačnej činnosti. Príklon ku kvalite namiesto kvantity publikácií podporujú aj zmeny v inštitucionálnom financovaní univerzít a verejných výskumných inštitúcií (napr. nastavenie VERu, výkonnostné zmluvy ako aj klesajúca váha indikátora merajúceho počet publikácií). Napriek pozitívnym zmenám však Slovensko zostáva naďalej výrazne pod úrovňou európskeho priemeru (v EIS 2025 dosahuje indikátor len 40 % priemeru EÚ). Medzi pretrvávajúce slabiny patria podpriemerná citovanosť, slabá miera medzinárodnej spolupráce a nízke zastúpenie vedcov v prestížnych medzinárodných časopisoch. Zdroje: EIS: European Innovation Scoreboard 2025 (https://bitly.cx/vuOg6) Scimago journal & country rank (https://bitly.cx/UMZWd) Adamkovič, M., Kentoš, M., Kačmár, P. et al. The state of Slovak scientific literature published between 1993 and 2022: a bibliometric overview focused on social sciences and humanities (https://bitly.cx/6fyoE)
Zdravá spoločnosť: vízia, ktorá vyrástla na základe spolupráce a dnes prináša prvé investície (Bratislava, 28. 10. 2025) Slovenský výskumný a inovačný ekosystém dosiahol významný míľnik. Doména Zdravá spoločnosť v spolupráci s Vedeckou radou Ministerstva zdravotníctva SR potvrdzuje, že keď sa spojí odbornosť, otvorenosť a spoločné hodnoty, tak sa vízie môžu zmeniť na konkrétne výstupy. Spoločná vízia pre zdravšie Slovensko Doména Zdravá spoločnosť predstavuje jednu z piatich domén Stratégie inteligentnej špecializácie (SK RIS3 2021+), ktorá prierezovo a interdisciplinárne posilňuje prieniky s ostatnými doménami. Združuje odborníkov v oblasti zdravotníckeho výskumu, vývoja a inovácií a prepája akademické a podnikateľské prostredie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Cielené investície do zdravotníctva a s tým súvisiace inovácie v oblasti prevencie, včasnej diagnostiky a adekvátnej liečby (najmä pre zvýšenie potenciálu personalizovanej medicíny) vedú ku znižovaniu chorobnosti, úmrtnosti ako aj dočasných a trvalých následkov chorôb, ktoré predstavujú zásadné socio-ekonomické faktory vplývajúce na trh práce a hospodársky výsledok krajiny. V neposlednom rade podmieňujú zvyšovanie kvality života a prosperity obyvateľstva SR. Túto komunitu, ktorú reprezentujú výskumníci, lekári, odborníci z klinickej praxe/ nemocníc, univerzít, výskumných ústavov, Slovenskej akadémie vied a inovatívnych firiem, spája presvedčenie, že zdravie nie je iba medicínsky pojem, ale aj spoločenský kapitál a predpoklad udržateľného rozvoja krajiny. Už od roku 2016 sa rozvíjali v spolupráci s vtedajším Inštitútom výskumu a vývoja Ministerstva zdravotníctva SR prvé strategické iniciatívy – od podpory systémového rozvoja translačnej medicíny, aplikovaného biomedicínskeho výskumu a interdisciplinárnych oblastí, aj v kontexte inovatívnych startupov – až po investície do biobankovej infraštruktúry. V súčasnosti doména Zdravá spoločnosť určuje a definuje tematické priority pre rozvoj výskumu, vývoja a inovácií v zdravotníctve – so zameraním na zlepšenie zdravotnej starostlivosti, vrátane podpory nových technológií a posilnenia globálnej konkurencieschopnosti Slovenska. Výstupy zdravotníckeho výskumu a vývoja reprezentujú inovatívne produkty a procesy s najvyššou pridanou hodnotou. Od vízie k prvým výzvam Participatívny model, v ktorom impulzy prichádzajú priamo od odborníkov, sa v kontexte domény Zdravá spoločnosť ukázal ako mimoriadne efektívny. Koncom roka 2024 po období aktualizácie a koordinácie domény s Ministerstvom zdravotníctva SR sa podarilo prostredníctvom Sekcie programov a projektov vyhlásiť prvé výzvy – konkrétne investičné nástroje, ktoré umožňujú výskumným tímom, univerzitám, firmám a startupom prinášať inovatívne riešenia s reálnym dopadom na životy ľudí. Dôležitou súčasťou aktivít je aj príprava a procesovanie legislatívnych a nelegislatívnych zmien, vrátane novely zákona č. 576/2004 Z.z. v kontexte biobankovania, zákona č.525/2011 Z.z. o finančných dotáciách v pôsobnosti MZ SR v rámci výzvy MZ SR pre výskum a vývoj, atď. Vízia domény Zdravá spoločnosť sa opiera o štyri strategické piliere, ktoré definujú smerovanie investícií a tém na nasledujúce roky: Podpora prelomového výskumu a vývoja na univerzitách, vo výskumných ústavoch, firmách a startupoch Podpora ľudských zdrojov Rozvoj sietí výskumných infraštruktúr Prepájanie výskumu, vývoja a inovácií s reálnymi spoločenskými potrebami prostredníctvom iniciatívy Misia Zdravie Z týchto 4 pilierov vzišli nasledujúce výzvy Ministerstva zdravotníctva SR pre roky 2024-2026: PSK-MZ-010-2024-DV-EFRR: Dobudovanie výskumných infraštruktúr – podpora aplikovaného výskumu a vývoja pre projekty od myšlienky k produktu v doméne Zdravá spoločnosť – https://portal.itms21.sk/vyhlasena-vyzva/?id=3615 PSK-MZ-011-2024-DV-EFRR: Dobudovanie výskumnej infraštruktúry pre excelentných výskumníkov v Doméne Zdravá spoločnosť – https://portal.itms21.sk/vyhlasena-vyzva/?id=3606 PSK-MZ-009-2024-DV-EFRR: Podpora medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu, vývoja a inovácií – Doména Zdravá spoločnosť – https://portal.itms21.sk/vyhlasena-vyzva/?id=3621 PSK-MZ-012-2025-DV-EFRR: Podpora infraštruktúry pre výskum v rámci projektov spoločného európskeho záujmu v doméne Zdravá spoločnosť – IPCEI/ Med4Cure – https://portal.itms21.sk/vyhlasena-vyzva/?id=3711 PSK-MZ-015-2025-DV-EFRR: Dobudovanie výskumných infraštruktúr pre riešenie celospoločenských výziev a mimoriadnych situácií (Klinický výskum) – https://portal.itms21.sk/vyhlasena-vyzva/?id=3726 PSK-MZ-017-2025-DV-EFRR: Dobudovanie výskumných infraštruktúr pre riešenie celospoločenských výziev a mimoriadnych situácií (Biobanková infraštruktúra) – https://portal.itms21.sk/vyhlasena-vyzva/?id=3728 STEP – Platforma strategických technológií pre Európu (pripravované výzvy) Ekosystém spolupráce Jedinečnosť domény Zdravá spoločnosť spočíva aj v tom, že nevznikla direktívne, ale na základe vzájomnej spolupráce celého ekosystému. Výskumníci, lekári, podnikatelia ako aj zástupcovia občianskeho sektora sa stretávajú pri jednom stole, navzájom sa počúvajú, diskutujú a spoločne formujú víziu zdravšej budúcnosti. Prvé výzvy nereflektujú len financovanie. Sú pozvaním k partnerstvu – k tvorbe systémových riešení, ktoré sú udržateľné, prepojené a podložené dátami. Príkladom sú aj investície do relevantných európskych výskumných infraštruktúr ESFRI (Európske strategické fórum pre výskum a inovácie), ktoré zvyšujú kvalitu slovenskej vedy a poskytovania zdravotnej starostlivosti. ESFRI platformy ako sú BBMRI (biobankovanie), EATRIS (translačná medicína), ECRIN/ SLOVACRIN (klinický výskum) a ELIXIR (zdroje/dáta o živých vedách) prepájajú slovenské tímy s európskou špičkou v oblastiach biobankovania, translačného výskumu, klinických skúšaní a genomiky, vrátane interoperability dát. Slovenskí vedci a lekári sa aj prostredníctvom konzorcií v kontexte ESFRI infraštruktúr aktívne zapájajú do spoločného medzinárodného priestoru, kde sa spája excelentná veda a klinická prax, výskum sa pretavuje do inovatívnej diagnostiky a liečby, údaje do poznania a inovácie do zdravia. Misia Zdravie: prelomový pilotný program Unikátne postavenie má reformná iniciatíva Misia Zdravie – pilotný program zameraný na riešenie systémových výziev v zdravotníctve prostredníctvom výskumu, vývoja a inovácií. Tento program sa sústreďuje na optimalizáciu organizácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, skríningu a efektívnejšiu cestu pacienta. Prioritou Misie Zdravia sú oblasti s najvyšším počtom odvrátiteľných úmrtí: onkológia, neurológia, kardiológia a prierezová podkategória pediatria, ktoré tvoria viac ako 75% všetkých odvrátiteľných úmrtí na Slovensku. Táto iniciatíva je výstupom takmer dvojročnej systematickej spolupráce viac než 100 odborníkov z akademického, klinického, občianskeho a verejného sektora ako aj inovatívnych firiem. Kam smerujeme Zdravá spoločnosť reprezentuje viac než len jednu z RIS3 2021+ domén inteligentnej špecializácie. Predstavuje víziu Slovenska, ktoré investuje do svojej najdôležitejšej hodnoty – do lepšieho zdravia svojich občanov. Prvé otvorené výzvy sú len začiatkom systémovej dlhoročnej cesty, na ktorej sa výskum, vývoj a inovácie stávajú kľúčovým nástrojom pre zdravšiu a odolnejšiu spoločnosť, pričom súčasne podmieňujú aj konkurenciaschopnosť Slovenska v oblasti znalostnej ekonomiky a jej diverzifikácie, ako aj zabráneniu odchodu talentu a kvalitných ľudských zdrojov. Ukazujú, že iniciatívy vznikajúce zdola – z odbornej komunity, na základe vzájomnej dôvery a úzkej spolupráce kľúčových aktérov – a to akademického sektora spolu s podnikateľskou sférou, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ako aj úradmi verejného zdravotníctva – sú skutočným motorom zmien v slovenskom zdravotníctve.
Tretie zasadnutie Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku (Bratislava, 24. 10. 2025) V októbri Národná komisia pre výskumnú integritu a etiku (NKVIE) pokračovala v svojej činnosti – stretla sa na treťom zasadnutí a rokovala s vedením Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Dňa 2. októbra sa konalo tretie zasadnutie na Úrade podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, na ktorom sa členovia komisie venovali najmä diskusii k doručeným podnetom a výsledkom dotazníka NKVIE, ktorý sa zameral na dopad schválenia Kódexu výskumnej integrity na vnútorné procesy inštitúcií a na mapovanie aktuálnej praxe v oblasti zabezpečovania etických štandardov — napríklad spôsobov, akými majú inštitúcie nastavené mechanizmy na dohľad nad výskumnou integritou a etikou, či počtu a charakteru podnetov riešených v rokoch 2023 – 2025 a ich výsledkov. Komisia prerokovala viaceré podnety týkajúce sa vysokých škôl a navrhla ďalšie kroky: pri podnetoch týkajúcich sa porušenia etického kódexu pracovníkmi vysokých škôl komisia dožiada ďalšie informácie a stanoviská od vysokých škôl pred ďalším prerokovaním, na základe jedného podnetu týkajúceho sa vysokej školy komisia preferuje formulovať všeobecnejšie celonárodné odporúčanie, ktoré sa zameria na vhodné postupy v publikačnej praxi. Okrem toho sa v októbri zástupcovia komisie stretli aj s vedením Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), s ktorým hovorili o potrebe zavedenia etického hodnotenia projektov a správania sa vedcov pri výskume podporovanom z grantov APVV. O NKVIE Národná komisia pre výskumnú integritu a etiku má 9 členov a vznikla ako nezávislý odborný orgán s cieľom posilniť dôveru vo výskum a zabezpečiť dodržiavanie výskumnej integrity a etických štandardov pri uskutočňovaní výskumu. Ďalšie informácie o pôsobnosti, cieľoch a aktivitách Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku: Národná komisia pre výskumnú integritu a etiku – Výskumná a inovačná autorita.