Kategória: Aktuality
Aktualizácia Národnej stratégie s novým Akčným plánom v medzirezortnom pripomienkovom konaní (Bratislava 19.2.2026) Tento týždeň sme predložili návrh aktualizácie Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií s novým akčným plánom na obdobie 2026 – 2028 do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). Ide o kľúčový krok na jeho ceste k schváleniu vládou SR. Nový akčný plán reaguje na vyvíjajúce sa potreby výskumného a inovačného ekosystému a nadväzuje na končiaci sa Plán obnovy a odolnosti. Väčší dôraz kladie na tri oblasti: podporu firemného výskumu a vývoja (VaV), strategické iniciatívy, akými sú robotika, umelá inteligencia a Misia zdravie, rozvoj ekosystému vrátane prelomového výskumu a transferu poznatkov. Ambiciózne ciele Národnej stratégie ako výrazné zvýšenie VaV investícií a posun v európskom inovačnom rebríčku ostávajú nemenné. Z akčného plánu na roky 2023 – 2025 sa doteraz podarilo úplne alebo čiastočne splniť 90 % opatrení, čo výrazne prispelo k aktivizácii podnikov a ďalších organizácií v oblasti VaV. Nový akčný plán pomôže udržať aktuálne reformné tempo. Lehota na pripomienkovanie je do 27. marca 2026. Materiál v MPK je dostupný na: https://shorturl.at/itdQt Národná stratégia je dostupná na: https://shorturl.at/Vel3D Spoločne tvoríme Slovensko, ktoré si verí!
Priemyselná výroba na Slovensku: inovácie, talent a technológie (Bratislava 18.2.2026) Priemyselná výroba zohráva na Slovensku kľúčovú úlohu vo výskume a inováciách, keďže sa v nej generuje viac ako polovica podnikových výdavkov na výskum a vývoj (VaV). Pre ďalší rast tohto sektora budú rozhodujúce dva strategické piliere: prístup k výskumno-vývojovej infraštruktúre a kvalitné spolupráce. Prieskum Výskumnej a inovačnej autority (VAIA) ukazuje, že ¾ priemyselných podnikov na Slovensku má prístup k výskumno-vývojovej infraštruktúre, väčšina ju sama vlastní a najviac štvrtina ju zdieľa. Podniky spolupracujú najmä s akademickým sektorom a veľkými firmami, zatiaľ čo prepojenie so startupmi zostáva okrajové (hoci oň podniky majú záujem, najmä v oblasti digitálnych technológií, automatizácie a robotizácie). Pre rozvoj podnikov sú kľúčoví ľudia a financie. Angažované tímy s priestorom pre kreativitu a autonómiu podniky vnímajú ako konkurenčnú výhodu. Bariérou je však nedostatok talentov, ako aj tlak na znižovanie nákladov, ktorému sa podniky nevedia vyhnúť, ak sú závislé len od vlastných financií alebo od zdrojov materskej spoločnosti. Transformácia výroby si vyžaduje flexibilitu a urýchlenie inovačných aktivít s využitím spoluprác s ďalšími aktérmi. Aj preto VAIA spolu so SAPIE organizuje podujatie R&D Club 4+, ktoré prepája priemysel a ďalších aktérov v rámci inovačného ekosystému, čím prispieva k jeho zlepšovaniu. Viac sa dočítate v komentári k prieskumu: Výskum, vývoj a inovácie v priemyselnej výrobe na Slovensku
VAIALYTICS #16: Slovenská veda sa internacionalizuje (Bratislava 9.2.2026) V roku 2024 výskumníci a výskumníčky na Slovensku publikovali približne 5-tisíc spoločných publikácií s aspoň jedným zahraničným autorom (tvoria polovicu všetkých výstupov). V prepočte na milión obyvateľov to predstavuje 917 publikácií, čo zodpovedá 68 % európskeho priemeru a umiestňuje krajinu na 22. miesto v EÚ. V porovnaní s rokom 2017 Slovensko zaznamenalo nárast o 38 %, čím mierne prekonalo priemerné európske tempo rastu. Tento vývoj naznačuje, že Slovensko má reálny potenciál výrazne sa priblížiť väčšine členských štátov EÚ, ktoré dosahujú 1 – 2-tis. medzinárodných publikácií na mil. obyvateľov. Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií preto stanovila cieľ dosiahnuť 1350 publikácií na mil. obyvateľov do roku 2026. Medzinárodná spolupráca je kľúčová z hľadiska viditeľnosti a kvality výskumných výstupov. Publikácie vznikajúce naprieč krajinami sú citované približne dvakrát častejšie než práce autorov z jednej krajiny. Podľa OECD je medzinárodná spolupráca dôležitá pre otvorenú, robustnú a transparentnú vedu a pre prístup k dátam. Zároveň spoločné medzinárodné publikácie ukazujú, ako sa svetové poznatky prenášajú do slovenskej vedy a ekonomiky. Zdroje: EIS: Attractive research systems (https://bitly.cx/GHua) OECD: International collaboration in science (https://bitly.cx/XLLxG) Glänzel, W. & Schubert, A.: Analysing Scientific Networks Through Co-Authorship (https://bitly.cx/tday3)
Vlastný etický kódex výskumnej integrity a etiky má viac ako tri štvrtiny vysokých škôl na Slovensku (Bratislava 28.1.2026) Národná etická komisia pre výskumnú integritu a etiku (NKVIE) v spolupráci s VAIA uskutočnila dotazníkový prieskum, ktorého sa zúčastnilo 30 z 34 oslovených výskumných inštitúcií. Komisia tým naplnila jeden z cieľov roku 2025 – zmapovať dodržiavanie a plnenie Kódexu výskumnej integrity a etiky na vysokých školách a Slovenskej akadémii vied (SAV). Zo zistení vyplýva, že výskumné inštitúcie sa reálne zaoberajú riešením etických pochybení svojich zamestnancov: 29 inštitúcií (97 % vzorky) má vlastnú inštitucionálnu etickú komisiu. 26 vysokých škôl a SAV má vlastný inštitucionálny etický kódex a vnútorné predpisy, ktoré upravujú postupy v prípade jeho porušenia. Etické komisie posudzovali v období rokov 2023-2025 celkovo 77 podaných podnetov, z toho 49 vyhodnotili ako oprávnených. Z tohto počtu bolo 19 prípadov vyhodnotených ako porušenie výskumnej integrity alebo etiky. Postihmi v prípade porušenia inštitucionálnych kódexov boli napr. vymazanie publikácie z databázy CREPČ, návrh na ukončenie pracovného pomeru, postúpenie porušenia disciplinárnej komisii, alebo postúpenie porušenia orgánom činným v trestnom konaní. Prečítajte si celé vyhodnotenie dotazníka o výskumnej integrite a etike na slovenských vysokých školách a SAV (PDF, 334 kB).
VAIALYTICS #15: Spolupráca priemyslu s univerzitami zvyšuje výkon podnikov (Bratislava 27.1.2026) Priemyselné podniky pôsobiace na Slovensku realizujú približne tretinu svojich spoluprác v partnerstve s univerzitami. Podľa prieskumu Eurostatu Community innovation survey spolupracuje s univerzitami najviac podnikov v Nemecku a Slovinsku (viac ako 50 % priem. podnikov zapojených do takýchto partnerstiev). Spolupráca s univerzitou prináša podnikom merateľné a dlhodobé prínosy v podobe rastu produktivity. Do dvoch rokov od jej začiatku sa produktivita zvyšuje o 6 % a po štyroch rokoch dosahuje až 11 %. Pri spoluprácach zohráva kľúčovú úlohu geografická blízkosť, podľa OECD sa až polovica priemyselnej inovačnej aktivity odohráva do 30 km od univerzity. Jej blízkosť tak významne urýchľuje prenos znalostí a uplatnenie výsledkov výskumu v praxi. Zdroje: Eurostat: Innovation active enterprises that co-operated with other entities (https://bitly.cx/X8Ijy) OECD: UniversityIndustry Collaboration (https://bitly.cx/ys5PH) Mark, M. S. & Norn, M. T.: Estimating the economic effects of university-industry collaboration (https://bitly.cx/95N4)
Aký bol rok 2025 vo výskume, vývoji a inováciách a na čo sa zamerať v roku 2026? (Bratislava, 22.1.2026) Aj na tieto otázky odpovedáme v článku pre časopis Strojárstvo/Strojírenství. Rok 2025 podľa nás ukázal, že slovenský výskumno-inovačný ekosystém sa dokáže pohnúť správnym smerom. Zaznamenali sme najmä: rast výdavkov na výskum a vývoj, silnejšie financovanie akademickej sféry, lepšiu schopnosť prilákať vysokokvalifikovaných ľudí. Výzvou pre rok 2026 však bude tieto pozitívne trendy udržať a zároveň definovať piliere novej ekonomickej prosperity, ktoré umožnia naštartovať konvergenciu Slovenska k priemeru Európskej únie. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že medzi kľúčové piliere patria najmä: dôveryhodné inštitúcie, zvrátenie odlivu vysokokvalifikovaného ľudského kapitálu, aktívne budovanie priestoru pre vznik nových firiem a odvetví. Celú verziu článku si môžete prečítať na tomto odkaze.
VAIALYTICS #14: Plán obnovy naštartoval na Slovensku pozitívne zmeny v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (Bratislava 12.1.2026) Slovensko vynaložilo z Plánu obnovy a odolnosti (POO) až 12 % prostriedkov na výskum, vývoj a inovácie (VVaI). Tento podiel zaradil krajinu na 1. miesto medzi nastupujúcimi inovátormi a 6. miesto v celej EÚ. Vyplýva to z hodnotiacej analýzy Európskej komisie zameranej na využívanie POO v oblasti VVaI v rokoch 2021 – 2025. V skupine nastupujúcich inovátorov dosahuje Slovensko nadpriemerné výsledky, nielen v podiele alokovaných prostriedkov na VVaI, ale aj v celkovom objeme VVaI investícií. V tomto ukazovateli je hneď za Poľskom (6,5-krát väčšou ekonomikou) a v absolútnych hodnotách dokonca predbehlo aj Česko, ktoré patrí medzi miernych inovátorov. Spolu s Lotyšskom a Poľskom zároveň krajina dosahuje aj najvyšší podiel splnených míľnikov a cieľov. Financie a reformy z POO pomohli na Slovensku naštartovať systematickú politiku v oblasti VVaI, posilniť spoluprácu medzi rezortmi a pripraviť národnú stratégiu. Teraz je nutné nadviazať na tento úspešný štart pokračovaním reforiem a financovaním aj pri štátnom rozpočte v súlade s národnou stratégiou. Zdroje: European commission: Study on the R&I measures in the Recovery and Resilience Facility. Case study on Emerging Innovators. (https://bitly.cx/GF5F)
Ako vyzeral rečou čísel rok 2025 vo výskume a inováciách na Slovensku? (Bratislava, 23.12.2025) Rast súkromných investícií do výskumu a vývoja, zdroje z Plánu obnovy a odolnosti, výkonnostné financovanie vysokých škôl a SAV a pokračujúca podpora výskumných a inovačných projektov. V tomto prehľade prinášame vybrané čísla a fakty, ktoré zachytávajú hlavné posuny uplynulého roka v oblasti výskumu a inovácií na Slovensku. Ďakujeme všetkým partnerom, firmám a inštitúciám, ktoré sa podieľali na týchto číslach. Pozrite si jednotlivé slidy nižšie.
Talenty, priority a vytrvalosť: čo rozhodne o budúcnosti inovácií v Európe? (Bratislava, 22.12.2025) Jedna z našich posledných tohtoročných účastí bola na konferencii Digital Horizons Slovakia 2025, ktorú organizoval EIT Manufacturing. Náš kolega Ronald spolu s ďalšími diskutujúcimi hovoril o tom, kam smeruje priemysel, inovácie a rozvoj talentov – a čo dnes Európe (aj Slovensku) najviac chýba. Jednou z kľúčových tém bol nedostatok STEM talentov, ktorý však zďaleka nie je len lokálnym problémom. Príkladom je Technická univerzita vo Viedni – špičková škola s výbornými podmienkami na štúdium aj život, ktorá napriek tomu bojuje s nízkym záujmom o technické odbory. V rámci EÚ dnes študuje STEM len približne 20–30 % vysokoškolákov, zatiaľ čo v Číne je to okolo 40 %. Ide o výzvu pre celú Európu. Rovnako dôležité je posilňovanie podnikavosti – u akademikov, študentov aj vo firmách. Bez silnej spolupráce medzi akadémiou, korporáciami a startupmi inovácie nevzniknú v potrebnom rozsahu ani tempe. Zároveň platí, že bez jasne definovaných národných priorít sa zdroje aj talenty rozptyľujú. Strategické ukotvenie – napríklad prostredníctvom Stratégie inteligentnej špecializácie – je nevyhnutným predpokladom, ak chce krajina robiť informované rozhodnutia a dlhodobo rásť. A napokon – inovácie nie sú len o systémoch a politikách, ale aj o inšpirácii a vytrvalosti. Svedčí o tom aj príbeh Emy Zapletalovej, osobnosti roka 2025 podľa Forbes. Bronz na MS v Tokiu po štyroch únavových zlomeninách a troch rokoch výpadku je silným odkazom najmä pre mladých: nevzdať sa a ísť si za svojím cieľom, aj keď cesta nie je priamočiara. Budúcnosť inovácií nebude formovať jedna technológia. Budú ju formovať ľudia, jasné priority, spolupráca a schopnosť vydržať.
VAIALYTICS #13: Za všetkým hľadaj inovácie… aj na Vianoce (Bratislava, 18.12.2025) Premýšľali ste niekedy nad tým, koľko výskumu, vývoja a inovácií sa skrýva za vianočnými sviatkami? Od vianočných stromčekov, cez osvetlenie a dekorácie až po kombinácie korenín vo vianočných cukrovinkách. Za sviatočnou atmosférou často stoja vedecké poznatky chránené duševným vlastníctvom. Významná časť výskumu a patentovej aktivity sa sústreďuje na vianočné stromčeky, ich technické riešenia, dizajn, ekologickosť či bezpečnosť. Pri živých stromčekoch je kľúčovou výzvou zachovať ich sviežosť čo najdlhšie, preto vznikli napríklad stojany s lepšou cirkuláciou vody, zavlažovacie dekorácie či zmesi spomaľujúce opadávanie ihličia. Mnohé patenty sa týkajú aj vianočného osvetlenia a dekorácií. V posledných rokoch dominujú inteligentné LED riešenia umožňujúce ovládanie cez mobilné aplikácie, zmenu farieb, intenzity či synchronizáciu s hudbou. Vianoce sú významnou témou aj z pohľadu značiek a dizajnu, v EÚ je registrovaných 532 ochranných známok a 95 dizajnov so slovom „Vianoce“ v názve. Globálne vo výskume vedú inovačne najvýkonnejšie krajiny ako USA, Čína, Nemecko a Japonsko. Potvrdzuje to, že aj sviatočné tradície sú priestorom pre technologický pokrok a tvorivosť. VAIA vám praje príjemné prežitie vianočných sviatkov. Zdroje: IP PRagmatics: A christmas patent landscape (https://bitly.cx/uI59) EUIPO: Trade mark view (https://bitly.cx/Kx5eO) EUIPO: Design view (https://bitly.cx/tiEkD)