Autor Radka Lacová
Uskutočnilo sa 2. zasadnutie Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku (Bratislava, 06.06.2025) Národná komisia pre výskumnú integritu a etiku oficiálne zahájila svoju činnosť. Členovia jednohlasne odobrili návrh na vedenie komisie. Za predsedníčku navrhli RNDr. Soňu Ftáčnikovú, PhD. a za podpredsedu prof. Ľudovíta Hajduka, PhD. Členovia komisie okrem nastavovania vnútorných procesov fungovania diskutovali aj o otázkach spojených s výskumnou integritou na Slovensku, a zaoberali sa aj konkrétnymi prípadmi sporných praktík vo výskume. Významnou témou bola aj potreba zlepšiť komunikáciu princípov výskumnej integrity a etiky smerom k odbornej a širšej verejnosti. Komisia si stanovila za cieľ nielen nastavovať pravidlá, ale aj aktívne podporovať kultúru etického výskumu na národnej úrovni. Čo je úlohou Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku? Komisia má 9 členov a vznikla ako nezávislý odborný orgán s cieľom posilniť dôveru vo vedecký výskum a zabezpečiť dodržiavanie etických štandardov vo vede a akademickom prostredí. V rámci svojej činnosti: Dohliada na etiku vo vede – kontroluje dodržiavanie Kódexu výskumnej integrity a etiky (kódex) a rieši podnety na neetické praktiky vo výskume, vývoji a akademickej činnosti. Spolupracuje s odbornou komunitou – komunikuje s vysokými školami, výskumnými inštitúciami, etickými komisiami a poskytovateľmi podpory na výskum a vývoj. Tvorí pravidlá a odporúčania – navrhuje zmeny kódexu, podieľa sa na príprave metodických usmernení a navrhuje priority Slovenska v oblasti výskumnej integrity a etiky doma i v zahraničí. Ak sa chcete dozvedieť viac o pôsobnosti, cieľoch a aktivitách Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku, navštívte tento odkaz.
Ako sa z chudobného štátu stane jedna z najvyspelejších krajín sveta? Čo sa z kórejského príbehu môže naučiť Slovensko? (Bratislava 04.06.2025) – VAIA absolvovala pracovnú návštevu v Južnej Kórei, ktorej cieľom bolo nadviazať odbornú spoluprácu, inšpirovať sa tamojšími skúsenosťami v oblasti inovácií, priemyslu a startupov a posilniť strategické partnerstvá medzi oboma krajinami. Návšteva prebiehala v rámci programu Slovakia–Korea Knowledge Sharing Program 2024/25, ktorý realizuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v spolupráci s renomovaným think-tankom Korea Development Institute (KDI) – jedným z najvýznamnejších think-tankov na svete. Vedeli ste, že v roku 1973 bola ekonomika Južnej Kórey slabšia než tá severokórejská? Dnes však Soul patrí medzi šesť najsilnejších metropolitných ekonomík sveta a krajina s menej než 52 miliónmi obyvateľov sa radí medzi 13 najväčších ekonomík v globálnom meradle. S cieľom nadviazať odbornú spoluprácu, inšpirovať sa kórejskými skúsenosťami v oblasti inovácií, priemyselného rozvoja a podpory startupov, ako aj prehĺbiť strategické partnerstvá medzi Slovenskom a Južnou Kóreou. Počas programu sme sa stretli s expertmi a navštívili špičkové výskumné centrá, startupové inkubátory, univerzity aj firmy svetovej úrovne. Hlavnými témami boli inovácie, smart city riešenia, startupy, prepojenie priemyslu a výskumu, regionálny rozvoj, vodíkové technológie a digitálna transformácia. Čo stojí za kórejským zázrakom? Strategické riadenie s víziouRozvoj nie je náhodný. Vyžaduje si politickú odvahu, víziu a stabilitu. V Kórei sa vlády síce striedajú, ale základná rozvojová stratégia sa nemení viac ako o 30–40 %. Takáto kontinuita umožňuje dlhodobé budovanie schopností. Výnimočnosť mimo systémuKrajina potrebuje aspoň jednu elitnú inštitúciu, ktorá presahuje rutinný výkon systému. KDI a univerzita KAIST vytvorili odborné zázemie pre reformy, ktorých dopad ďaleko presiahol akademický svet. Kultúrna disciplína a podnikateľská ambíciaKonfuciánske hodnoty vytvorili základný rešpekt k vzdelaniu, no moderná kórejská ambícia je poháňaná túžbou po prosperite, výnimočnosti a globálnom vplyve. Vzdelanie ako nástroj národnej stratégieŠtátne investície do PhD programov – najmä v STEM odboroch – sú prepojené s hospodárskou politikou. Výsledkom sú živé ekosystémy, kde startupy, študenti a firmy spolupracujú na riešeniach s globálnym dosahom. Kríza ako katalyzátor zmienRok 1997 a ázijská finančná kríza mohli Kóreu položiť. Namiesto toho sa stala momentom reštartu – spustila reformy a podporila nové formy spolupráce, aj s obranným sektorom. Kombinácia dlhodobého myslenia a neustálej reflexieKórejská spoločnosť vie myslieť v desaťročiach, ale zároveň neustále spochybňuje zaužívané a inovuje. Meritokracia vs. rovnosťNepríjemná pravda: úplná rovnosť často brzdí inováciu. Kórejsky model stavil na výber excelentnosti, podporu talentu a výkonu. Aj keď to má svoju cenu. Trpezlivosť a systémové budovanieInovácie neprinášajú výsledky zo dňa na deň. V Kórei rátajú s 20-ročným horizontom. Štát vytvára rámec, v ktorom môžu firmy a univerzity spolupracovať, no nezabúda sa na komunikáciu, flexibilitu a regionálnu iniciatívu. Aby sa Slovensko vydalo podobnou cestou ako Južná Kórea, potrebuje jasnú a stabilnú víziu, napríklad v oblastiach deep tech, zelených technológií či biotechnológií. Kľúčové sú tiež výrazne vyššie investície do výskumu a vývoja. Zatiaľ čo Kórea investuje 4,5 % HDP, Slovensko dosahuje len 1,04 %. Nevyhnutné je tiež budovanie mostov medzi výskumom a podnikaním a zároveň kultivovanie prostredia, ktoré akceptuje neúspech ako súčasť inovačného procesu. Kórejský príbeh nie je zázrak, ale výsledok cieľavedomej práce, investícií do poznania a koordinácie štátu, trhu a spoločnosti. Je to výzva pre každú krajinu, ktorá chce nielen prežívať, ale aktívne spoluvytvárať svoju budúcnosť. Medzi navštívenými inštitúciami boli napríklad: Global Knowledge Exchange & Development Center H2KOREA – Korea Hydrogen Alliance Incheon Free Economic Zone (IFEZ) Incheon Technopark (ITP) Celltrion (biotech) Wonju Medical Device Techno Valley Foundation (WMIT) Yonsei University INNOPOLIS (Korea Innovation Foundation) Startup KAISTKorea Hydro & Nuclear Power (KHNP) Central Research Institute
Zhodnotili sme význam inovačných voucherov: fungujú ako stimul modernizácie slovenských firiem? (Bratislava, 02.06.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) zhodnotila, ako na Slovensku funguje podpora firiem pri zavádzaní procesných inovácií cez inovačné vouchery. Tým splnila ďalší cieľ z akčného plánu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 – zmapovať a vyhodnotiť podporu pre malé a stredné podniky pri netechnologických inováciách. Štúdia sa venuje analýze poskytovaných inovačných voucherov na Slovensku v porovnaní so zahraničím a efektívnosti tejto podpory na výkonnosť oprávnených žiadateľov. Ide o relatívne nízku finančnú podporu v priemere od 5 až 10 tisíc Eur. Na Slovensku od roku 2013 doteraz fungovalo päť hlavných programov podpory inovácií, ktoré spravovalo Ministerstvo hospodárstva SR a Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Tieto programy boli väčšinou financované z eurofondov a fungovali centrálne, čo znamená, že témy a podmienky určoval štát. Na rozdiel od toho v zahraničí prevláda flexibilnejší systém, kde je väčšina programov financovaná z národných zdrojov a firmy si často môžu samy zvoliť, aké inovatívne riešenia chcú podporiť. Podľa zistení analýzy mali vouchery z národných projektov SIEA pozitívny vplyv na žiadateľov – inovačné poukážky NP ZIVSE mali rýchlejší vplyv na tržby podnikov už v roku podpory (21 %), ktorý pretrvával aj v ďalšom roku. Kreatívne vouchery NP PRKP zvýšili pridanú hodnotu (24 %) v roku podpory, efekt na tržbách (13 %) sa ukázal v roku po podpore. Zároveň sa ukázali viaceré možnosti, ako zvýšiť účinnosť inovačných voucherov. Medzi navrhovanými zmenami je napríklad: zavedenie otvorených schém s priebežným hodnotením a automatizáciou pri menších projektoch, predĺženie času na realizáciu a zjednodušenie administratívnych procesov, rozšírenie podporovaných služieb, lepšie zapojenie mentoringu a možnosť opakovanej podpory pre rôzne ciele podnikov. Naše zistenia ukazujú, že podpora inovácií prostredníctvom inovačných voucherov, prináša konkrétne výsledky a pomáha firmám napredovať. Aby však bola podpora ešte efektívnejšia, je potrebné ju lepšie prispôsobiť reálnym potrebám a dynamike podnikateľského prostredia. Pre podrobnejšie informácie si prečítajte celú štúdiu nižšie: Analýza: Inovačný voucher ako kľúč k modernizácii podnikania a rastu (PDF, 1 MB)
Misia Zdravie môže priniesť zásadnú zmenu v diagnostike, liečbe a manažmentu cesty pacienta vďaka multidisciplinárnym tímom (Bratislava 30.5.2025) – Konferencia Vizionári priniesla množstvo aktuálnych tém a poukázala na kľúčové výzvy slovenského zdravotníctva. Jednou z hlavných oblastí záujmu boli aj multidisciplinárne tímy v onkológii. Hoci sú multidisciplinárne tímy vo svete už dlhodobo realitou, na Slovensku ešte nie sú formálnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zmeniť by to mohla práve Misia Zdravie. V panelovej diskusii sa na potrebe legislatívneho ukotvenia a financovania multidisciplinárnych tímov zhodli odborníci z klinickej praxe, analytici aj zástupcovia verejných inštitúcií a firiem. V rámci výzvy Misie Zdravie sme prijali viacero projektov, ktorých cieľom je zlepšiť cestu pacienta onkologickou liečbou práve cez vytvorenie funkčných multidisciplinárnych tímov. Tie by mali spájať onkológov, chirurgov, rádiológov, patológov, ale aj psychológov, sociálnych pracovníkov a ďalších odborníkov, ktorí sa na pacienta pozerajú komplexne a koordinovane navrhujú najvhodnejší liečebný plán. Ako uviedla Petra Zappe, koordinátorka Misie Zdravie: „V multidisciplinárnych tímoch vidíme spôsob, ako nastaviť rýchlejšiu a kvalitnejšiu cestu pacienta v onkológii naprieč celým Slovenskom. V rámci programu Misie zdravie navrhol odborný onkologický tím zriadenie multidisciplinárnych tímov na západnom, strednom a východnom Slovensku. Našim cieľom je mať v tejto prvej fáze minimálne tri onkologické centrá.” Multidisciplinárne tímy prinášajú jednotné štandardy diagnostiky a liečby naprieč Slovenskom a môžu podľa dát znížiť odvrátiteľnú úmrtnosť až o 30 %. Ambíciou Misie Zdravie je preto podporiť zavedenie multidisciplinárnych tímov v prioritných terapeutických oblastiach. Ak sa tento prístup podarí zaviesť môže zásadne zmeniť spôsob, akým pristupujeme k liečbe závažných ochorení. Multidisciplinárne tímy totiž neznamenajú len zdieľanie odborných pohľadov ale majú zásadný dopad na zníženie chybovosti v diagnostike, efektívnejšiu liečbu a dôveru zo strany pacienta čo vo výsledku zvyšuje možnosť úspešnej liečby pre každého pacienta.
16. zasadnutie Koordinačnej platformy Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI) (Bratislava, 27. 5. 2025) Koordinačná platforma Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI) sa na hybridnom zasadnutí zaoberala kľúčovými témami ovplyvňujúcimi budúcnosť výskumu a inovácií na Slovensku. Členovia boli informovaní o skúsenostiach zahraničných hodnotiteľov v rámci Komponentu 9 a diskutovali o aktualizácii Akčného plánu Národnej stratégie 2026–2028, novej Komisii pre výskumnú integritu a etiku a kritériách rozdeľovania zdrojov podľa stratégie (SK RIS3 2021+). V úvode stretnutia boli členovia informovaní o aktuálnom stave implementácie Komponentu 9 Plánu obnovy, v rámci ktorého bolo vyhlásených 27 výziev s alokáciou 535 miliónov eur, ku ktorým sa pridávajú finančné nástroje v hodnote 50 miliónov eur, čím celkové financovanie dosahuje 586 miliónov eur. VAIA pritom po prvýkrát systematicky zapojila zahraničných expertov do hodnotenia projektov v deviatich výzvach, čím výrazne posilnila kvalitu, transparentnosť a dôveryhodnosť procesu. Do konca roku 2024 sa do hodnotenia zapojilo 640 odborníkov z prestížnych zahraničných inštitúcií, ktorí podľa štandardov programu Horizont Európa priniesli nezávislosť, odborný nadhľad a ochranu pred konfliktom záujmov. Ďalším bodom programu bolo predstavenie nedávno zriadenej Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku, ktorú tvorí 9 členov. Komisia má na starosti dohľad nad dodržiavaním slovenského Kódexu výskumnej integrity a etiky. Stanoviskami a odporúčaniami bude prispievať k zachovávaniu vysokých štandardov vo vedeckej činnosti. Koordinačná platforma bola taktiež informovaná, že na najbližšom zasadnutí Rady vlády bude predmetom schvaľovania návrh na rozdelenie medzirezortných finančných zdrojov určených pre Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií na roky 2025 až 2027. Alokačný kľúč rozdeľuje prostriedky medzi hlavné domény inteligentnej špecializácie, vrátane priemyslu, mobility, digitálnej transformácie, zdravia, klimatickej odolnosti a zdravých potravín. Okrem týchto vertikálnych priorít budú finančne podporené aj tzv. horizontálne priority, konkrétne robotizácia, automatizácia a umelá inteligencia.
Slovensko má prvého hlavného vedeckého poradcu pre Európsku komisiu: kto je Martin Kahanec? (Bratislava, 26.05.2025) Profesor Martin Kahanec, významný slovenský ekonóm a člen Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI), bol vymenovaný za člena Skupiny hlavných vedeckých poradcov Európskej komisie (Group of Chief Scientific Advisors – GCSA). Jeho mandát v GCSA potrvá tri roky s možnosťou predĺženia o ďalšie dva roky. Ako súčasť tímu expertov z rôznych oblastí – od prírodných a spoločenských vied cez inžinierstvo až po humanitné vedy – bude poskytovať nezávislé, vedecky podložené odporúčania priamo kolégiu eurokomisárov k prioritným politickým témam EÚ. Podľa medzinárodnej databázy RePEc patrí profesor Kahanec medzi najvýznamnejších ekonómov pôsobiacich na Slovensku aj v Európe. Vo svojom výskume sa venuje predovšetkým trhu práce, migrácii, ekonomickým nerovnostiam a verejnej politike. Vymenovanie prof. Kahaneca je významným uznaním odbornosti slovenských vedcov na medzinárodnej úrovni a zároveň posilnením hlasu spoločenských vied v európskej inovačnej a výskumnej politike. VAIA víta túto správu a teší sa na pokračovanie spolupráce v rámci RVVTI. Viac informácií nájdete na tomto odkaze.
Podpora excelentných projektov Horizontu Európa, ktoré získali ocenenie „Seal of Excellence“ alebo prešli úspešne hodnotením zo strany EK – výzva č. 2 Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku ako Vykonávateľ komponentu 9 časti Plánu obnovy a odolnosti oznamuje, že v rámci investície 1: Podpora medzinárodnej spolupráce a zapájania sa do projektov Horizont Európa a Európsky inovačný a technologický inštitút vyhlasuje výzvu na podporu kvalitných projektových zámerov hodnotených vo vybraných výzvach rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa. Cieľom výzvy je podporiť excelentné projekty, ktoré boli predložené a vyhodnotené v rámci Horizontu Európa v nasledovných výzvach: 1. Európska rada pre výskum (ERC – Proof of Concept grant)2. Marie Skłodowska-Curie Akcie (MSCA and Citizens) Termín otvorenia výzvy: 26.05.2025 Termín uzavretia: 31.07.2025 Alokácia: 500 000 €, z toho: zdroj Plán obnovy a odolnosti SR: 500 000 € zdroj Plán obnovy a odolnosti SR – prostriedky na úhradu DPH: 0 € Oprávnení žiadatelia: výlučne právnické osoby s prideleným identifikačným číslom (IČO) podľa zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom spĺňajú podmienky definované v plnom znení výzvy. Vykonávateľ: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Sprostredkovateľ: Výskumná agentúra Kontakt: pooinfo@vyskumnaagentura.sk Komponent POO: 9 Stav: otvorená Plné znenie výzvy (PDF, 376 kB) Podať žiadosť Dokumenty: Plné znenie výzvy (PDF, 376 kB) Príloha č. 1 – Údaje o projekte (XLSX, 98 kB) Príloha č. 2 – Čestné vyhlásenie žiadateľa (XLSX, 74 kB) Príloha č. 3 – Údaje na vyžiadanie výpisu z registra trestov (DOCX, 85 kB) Príloha č. 4 – Individuálny test štátnej pomoci (XLSX, 163 kB) Príloha č. 5 – Vzor plnomocenstva (DOCX, 171 kB) Príloha č. 6 – Vyhlásenie o partnerstve (DOCX, 185 kB) Za účelom oboznámenia sa žiadateľa s povinnosťami a postupmi vzťahujúcimi sa k realizácii projektu v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR zverejňujeme nasledovné dokumenty: Vzor zmluvy o poskytnutí prostriedkov mechanizmu (DOCX, 237 kB) Príloha Zmluvy č. 1 – Všeobecné zmluvné podmienky (DOCX, 306 kB) Príloha Zmluvy č. 2 – Opis projektu (DOCX, 167 kB)
EIC Fórum nabáda Európsku komisiu k dynamickému prístupu v podpore startupového a scaleupového ekosystému (Bratislava, 30.04.2025) EIC Fórum, za účasti zástupcu Výskumnej a inovačnej autority (VAIA), tento týždeň zverejnilo svoje stanovisko k pripravovanej „EU Startup and Scaleup Strategy“. Nová stratégia Európskej komisie, ktorá by mala byť dokončená v druhom štvrťroku 2025, predstaví sériu opatrení na podporu inovatívneho ekosystému startupov a scaleupov. Podľa správy Maria Draghiho o konkurencieschopnosti Európy má práve podpora inovácií potenciál transformovať celé priemyselné odvetvia, pritiahnuť investície, posilniť hospodársku súťaž, vytvárať nové produkty a služby, a tak posilniť konkurencieschopnosť Európy. EIC Fórum preto navrhuje zásadné zmeny v regulácii, financovaní a podpore talentu, ktoré sú kľúčové aj pre aktualizáciu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. 1. Startupy potrebujú menej zbytočnej administratívy, viac flexibility pri testovaní inovácií, lepší prístup k rastovému kapitálu a efektívne nástroje na podporu talentovaných tímov, aby mohli rásť doma, nie odchádzať za hranice. 2. V oblasti regulácií EIC Fórum preto navrhuje menej zbytočných regulácií, viac priestoru na testovanie inovácií v tzv. regulačných sandboxoch, pružnejšie verejné obstarávanie a lepšie nastavené formy podpory. 3. Aby inovatívne firmy zostávali a rástli v Európe, EIC Fórum navrhuje uľahčiť exity, zabezpečiť lepší prístup k financovaniu vo všetkých fázach rastu a využiť nástroje ako EIC Accelerator a Horizont Európa či pripravovanú Savings and Investment Union. Tá má pomôcť lepšie prepojiť úspory ľudí s investíciami do firiem, aby peniaze neležali na účtoch s nízkym výnosom, ale mohli podporiť rast európskych inovácií. Pre rast inovatívnych firiem v Európe je dôležitý aj talent. EIC Fórum preto navrhuje zjednodušiť uznávanie kvalifikácií medzi krajinami, podporiť pohyb výskumníkov a inšpirovať sa v zahraničí – napríklad tým, ako vo Švajčiarsku Innosuisse či na Novom Zélande Callaghan Innovation pomáhajú zakladateľom inovatívnych firiem s business vzdelávaním a koučingom. Celé stanovisko EIC Forum Plenary nájdete na tomto odkaze.
Posilnenie kapacít verejnej správy v oblasti výskumu a inovácií pre automobilový priemysel a robotiku (Bratislava, 06.05.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) úspešne ukončila takmer dvojročný projekt v rámci Technical Support Instrument (TSI), realizovaný v spolupráci s Európskou komisiou a konzultačnou spoločnosťou PPMI. Cieľom tejto iniciatívy bolo posilniť kapacity slovenskej verejnej správy v oblasti mapovania výskumno-inovačného prostredia, so zameraním na automobilový priemysel, automatizáciu a robotizáciu. Mapovanie týchto oblasti prispeje k efektívnejšiemu nastavovaniu verejných politík pre podporu rastu týchto inovatívnych odvetví. Výstupy a metodika Výsledkom tejto spolupráce je metodika mapovania, ktorá umožňuje podrobne zmapovať akékoľvek odvetvia alebo hodnotové reťazce na Slovensku. Zmapované boli aj konkrétne ekosystémy R&D v oblastiach robotiky a automobilového priemyslu. Robotika, ktorá je jednou z dvoch prierezových domén Stratégie inteligentnej špecializácie RIS3 (spolu s AI), sa ukázala ako kľúčová pre budúci rast a inovácie v Slovenskej republike. Okrem toho sme sa zamerali aj na hodnotenie súčasných kapacít štátnej správy a identifikáciu prekážok, ktoré bránia efektívnemu mapovaniu týchto odvetví. Spolupráca s inštitúciami Projekt mal pozitívnu odozvu aj od našich kolegov z Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva školstva, SARIO a SIEA, ktorí využili túto spoluprácu na zdieľanie skúseností a know-how v rámci verejnej správy. Získané poznatky a nástroje, ktoré vznikli počas projektu, sú cenným prínosom pre ďalšie zlepšovanie politiky a strategického plánovania v oblasti výskumu a inovácií. Budúce aplikácie a verejné politiky S cieľom podporiť rast technologických a inovačných sektorov, plánujeme aplikovať získané poznatky pri tvorbe adresnejších a efektívnejších verejných politík. Tieto politiky budú nielen podporovať kľúčové oblasti, ale aj pomôžu určiť konkrétne priority a investície pre zabezpečenie konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti R&D. Tento projekt bol realizovaný v rámci programu Európskej komisie Nástroj technickej pomoci (Technical Support Instrument – TSI), ktorý pomáha členským štátom EÚ pri zavádzaní reforiem a rozvoji verejnej správy. Výstupy projektu Metodická príručka: Deliverable 2 — Methodological Handbook (PDF, 3MB) Pilotné mapovania: Deliverable 3 — Automotive Vertical Pilot (PDF, 2MB) Deliverable 3 — Automotive Vertical pilot — company list (XLSX, 71KB) Deliverable 3 — Horizontal pilot Industrial automation (PDF, 2MB) Deliverable 3 — Industrial automation Horizontal pilot — company list (XLSX, 1,08MB) Deliverable 3 — Robotisation Vertical Pilot (PDF, 1,62MB) Deliverable 3 — Robotisation Vertical Pilot — company list (XLSX, 101KB) GAP analýza kompetencií štátnej správy: Deliverable 4 — Gap analysis report on administrative capacity(PDF, 2MB) Finálny report kompetencií štátnej správy: Deliverable 6 — Final synthesis report (PDF, 1MB) Deliverable 6 — Project infographic (PDF, 1MB) Záverečná konferencia — Robotika ako horizontálna téma slovenského priemyslu (PDF, 3MB)
EIC Fórum nabáda Európsku komisiu k dynamickému prístupu v podpore startupového a scaleupového ekosystému (Bratislava, 30.04.2025) EIC Fórum, za účasti zástupcu Výskumnej a inovačnej autority (VAIA), tento týždeň zverejnilo svoje stanovisko k pripravovanej „EU Startup and Scaleup Strategy“. Nová stratégia Európskej komisie, ktorá by mala byť dokončená v druhom štvrťroku 2025, predstaví sériu opatrení na podporu inovatívneho ekosystému startupov a scaleupov. Podľa správy Maria Draghiho o konkurencieschopnosti Európy má práve podpora inovácií potenciál transformovať celé priemyselné odvetvia, pritiahnuť investície, posilniť hospodársku súťaž, vytvárať nové produkty a služby, a tak posilniť konkurencieschopnosť Európy. EIC Fórum preto navrhuje zásadné zmeny v regulácii, financovaní a podpore talentu, ktoré sú kľúčové aj pre aktualizáciu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. 1. Startupy potrebujú menej zbytočnej administratívy, viac flexibility pri testovaní inovácií, lepší prístup k rastovému kapitálu a efektívne nástroje na podporu talentovaných tímov, aby mohli rásť doma, nie odchádzať za hranice. 2. V oblasti regulácií EIC Fórum preto navrhuje menej zbytočných regulácií, viac priestoru na testovanie inovácií v tzv. regulačných sandboxoch, pružnejšie verejné obstarávanie a lepšie nastavené formy podpory. 3. Aby inovatívne firmy zostávali a rástli v Európe, EIC Fórum navrhuje uľahčiť exity, zabezpečiť lepší prístup k financovaniu vo všetkých fázach rastu a využiť nástroje ako EIC Accelerator a Horizont Európa či pripravovanú Savings and Investment Union. Tá má pomôcť lepšie prepojiť úspory ľudí s investíciami do firiem, aby peniaze neležali na účtoch s nízkym výnosom, ale mohli podporiť rast európskych inovácií. Pre rast inovatívnych firiem v Európe je dôležitý aj talent. EIC Fórum preto navrhuje zjednodušiť uznávanie kvalifikácií medzi krajinami, podporiť pohyb výskumníkov a inšpirovať sa v zahraničí – napríklad tým, ako vo Švajčiarsku Innosuisse či na Novom Zélande Callaghan Innovation pomáhajú zakladateľom inovatívnych firiem s business vzdelávaním a koučingom. Celé stanovisko EIC Forum Plenary nájdete na tomto odkaze.