Autor Radka Lacová
Z knižnice priamo do sveta inovácií! Otvorili sme 50 inteligentných laboratórií v knižniciach po celom Slovensku (Bratislava, 28.04.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) spoločne s Centrom vedecko-technických informácií (CVTI SR) slávnostne otvorili inteligentné laboratórium v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Od mája otvorí svoje tzv. Smart Labs ďalších 49 knižníc po celom Slovensku. Slovensko vstúpilo do novej éry popularizácie vedy a techniky. Viac než 50 verejných knižníc po celej krajine od mája ponúka deťom, mladým ľuďom aj širokej verejnosti unikátne zážitkové laboratóriá SmartLabs. Za celým projektom stojí VAIA, ktorá financuje SmartLaby sumou viac ako 2 mil. Eur z Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. Spoločne s CVTI SR dostali knižnice moderné vybavenie — od 3D tlačiarní cez robotické stavebnice až po kurzy programovania a práce s umelou inteligenciou. SmartLaby ponúkajú nielen nové zážitky, ale aj nové príležitosti. Deti si môžu postaviť a naprogramovať vlastného robota, vyskúšať si 3D modelovanie, vytvoriť vlastné projekty pomocou pyrografie alebo sublimačnej tlače a naučiť sa nové digitálne aj manuálne zručnosti. Všetko v bezpečnom a inšpiratívnom prostredí miestnej knižnice. Cieľom je zvýšiť záujem o oblasti STEAM (vedu, techniku, inžinierstvo, umenie a matematiku). Knižnice teraz ponúkajú moderné vybavenie, ktoré umožňuje návštevníkom vyskúšať si robotiku, 3D modelovanie a tlač, tvorbu drevorezieb a programovanie. A to všetko ZADARMO v inšpiratívnom prostredí knižníc! Viac informácií nájdete na SmartLaby na Slovensku – SmartLab.
Zahraniční experti zvyšujú kvalitu hodnotenia výskumných projektov (Bratislava, 25.04.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) zapojila do hodnotenia projektov v rámci reformy Plánu obnovy zahraničných expertov. Zahraniční hodnotitelia hodnotili a bodovali projekty v 9 výzvach z Plánu obnovy, čím sa posilnila kvalita, transparentnosť a dôveryhodnosť celého procesu. Jedným z hlavných cieľov VAIA je zabezpečiť, aby financovanie z Plánu obnovy smerovalo k projektom s najvyššou odbornou kvalitou. Preto sme do hodnotenia po prvýkrát systematicky zapojili aj zahraničných expertov, čím sme priniesli do procesu nezávislosť, nadhľad a európske štandardy, ktoré sú bežné v medzinárodnom výskumnom priestore. Medzinárodná spolupráca v číslach Do konca roka 2024 sme v rámci deviatich výziev do hodnotenia zapojili 640 odborníkov a odborníčok z prestížnych univerzít, výskumných inštitúcií a inovačných centier z celého sveta. Ich výber prebehol z databázy expertov Európskej komisie, pričom sme použili nový spôsob hodnotenia a bodovania, ktorý reflektuje štandardy programu Horizont Európa. Prečo zapájame zahraničných hodnotiteľov? Zahraničné hodnotenie nie je len technickou zmenou. Ide o dôležitý krok k vyššej dôveryhodnosti, férovosti a transparentnosti v rozhodovaní o verejných financiách. Prináša: Transparentnosť výberu projektov Nezávislosť a odbornú kvalitu hodnotenia Ochranu pred konfliktom záujmov Zaviazali sme sa, že financie z Plánu obnovy budú smerovať tam, kde môžu priniesť najväčší prínos pre slovenskú vedu, výskum a spoločnosť. Zoznam hodnotiteľov, ktorí posudzovali projekty v komponentoch 9 a 10 môžete nájsť na tomto odkaze. Hodnotenie prebiehalo v súlade so Záväznou metodikou buď priamo na pôde VAIA, alebo v spolupráci so sprostredkovateľmi: Výskumnou agentúrou a Ministerstvom hospodárstva SR.
Slovensko je silné v zavádzaní nových eko riešení no zaostáva v ich výskume (Bratislava, 09.04.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripravila komentár k aktuálnym dátam Eko-inovačného indexu 2024. Slovensko sa podľa najnovšieho Eko-inovačného indexu 2024 umiestnilo na historicky najlepšom 20. mieste, čím dosiahlo úroveň priemeru krajín EÚ z roku 2014. V priebehu rokov sme si teda polepšili o 35 percentuálnych bodov, čo sa podarilo len máloktorým krajinám. Jednou z najsilnejších stránok Slovenska sú eko-inovačné aktivity – teda to, do akej miery firmy zavádzajú ekologické riešenia, napríklad prostredníctvom certifikátu ISO 14001, ktorý potvrdzuje ich záväzok k ochrane životného prostredia. V tejto oblasti sa Slovensko v roku 2024 umiestnilo na výbornom 7. mieste spomedzi krajín EÚ, čo je jedno z najvyšších hodnotení, aké dosiahlo. Ide o oblasť, v ktorej Slovensko výrazne vyniká a vytvára solídny základ pre ďalší rozvoj ekologických inovácií. Naopak, najväčšou výzvou zostávajú investície do výskumu a vývoja (VaV) v oblasti eko-inovácií – tzv. eko-inovačné vstupy a výstupy. Slovensko potrebuje viac odborníkov, výskumníkov a financovania v oblasti energetiky a životného prostredia. Výrazne zaostávame napríklad v počte VaV zamestnancov (22. miesto) a v počte vedeckých publikácií súvisiacich s ekologickými inováciami (21. miesto), hoci aj tu sme zaznamenali určitý rast. Lídrom rebríčka zostáva Fínsko, ktoré dlhodobo ťaží z komplexnej vládnej podpory – vrátane schém pre obnoviteľné zdroje, znižovania byrokratickej záťaže pre začínajúce podniky a podpory jednoduchšieho vstupu eko-inovátorov na trh. Na Slovensku už dnes vznikajú zaujímavé riešenia, napríklad vďaka úspešným regionálnym iniciatívam a inovatívnym start-upom ako Sensoneo, Ekolive či Archee. Bez systematickej podpory, motivácie aktérov a rozvoja ľudského kapitálu však nebude možné strategické eko-inovácie naplno rozvíjať a Slovensko riskuje, že sa ešte viac vzdiali výkonným ekonomikám. VAIA v súlade s Národnou stratégiou výskumu, vývoja a inovácií 2030 realizuje viaceré aktivity s cieľom posilniť postavenie Slovenska v Európskom inovačnom indexe, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj environmentálna udržateľnosť. Práve prechod na zelené inovácie predstavuje jednu z hlavných ciest, ako budovať modernú, odolnú a konkurencieschopnú ekonomiku. Komentár k Eko-inovačnému indexu (PDF, 513 kB)
Slovenská stopa v nemeckej vede (Bratislava, 08. 04. 2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) bola súčasťou okrúhleho stola, ktorý spojil slovenských vedcov a výskumníkov pôsobiacich v Nemecku so zástupcami vedecko-výskumných a akademických inštitúcií zo Slovenska. Cieľom podujatia bolo posilniť vzájomné väzby a podporiť spoluprácu medzi slovenskou akademickou obcou v Nemecku a inštitúciami na Slovensku. Stretnutie ukázalo veľký potenciál pre prehlbovanie spolupráce medzi Slovenskom a vedeckou komunitou na prestížnych nemeckých univerzitách a výskumných inštitútoch. ️ Medzi najvýznamnejšie oblasti spolupráce v budúcnosti by mohli patriť umelá inteligencia interdisciplinárny výskum, zakladanie spin-offov a start-upov. Významnou témou bola aj budúcnosť vysokoškolského vzdelávania v ére AI. V diskusii sa taktiež otvorila otázka, či by mal impulz pre výskum prichádzať „zdola“ – z potrieb praxe, alebo byť formovaný strategicky štátom. Významným momentom bola aj prítomnosť vedcov pôsobiacich v oblasti základného výskumu, vrátane teoretickej fyziky, kde slovenskí výskumníci zohrávajú významnú úlohu na prestížnych pracoviskách. Spoločne sme otvorili aj otázky štúdia slovanských jazykov v Nemecku, vrátane slovenčiny, a prekladov literatúry z menších jazykov do nemčiny pretože výskum a kultúra idú ruka v ruke. Ďakujeme Veľvyslanectvu SR v Berlíne za zorganizovanie tejto platformy. Budúcnosť výskumu je v spolupráci a vo VAIA veríme, že slovenskí vedci vo svete sú jej dôležitou súčasťou.
15. zasadnutie Koordinačnej platformy Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI) (Bratislava, 25. 3. 2025) Koordinačná platforma Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI) sa na online zasadnutí venovala kľúčovým témam, ktoré ovplyvnia budúcnosť výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku. Diskutovalo sa o pripravovanom zákone o VVaI, napĺňaní opatrení a cieľov Národnej stratégie VVaI a metodike pre zabezpečenie koncentrácie zdrojov do oblasti inteligentnej špecializácie SR , ktorá zohľadňuje sektorové potreby a špecifiká SR v oblasti VVaI. Jedným z hlavných bodov bol návrh zákona o výskume, vývoji a inováciách, ktorý v najbližších týždňoch postúpi do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). Novela zákona by mala priniesť viacero zjednodušení v riadení a financovania VVaI ako aj posilnenie financovania aplikovaného výskumu, inovácií a transferu poznatkov. Dôležitou témou bola aj príprava nového Akčného plánu Národnej stratégie VVaI na roky 2026 – 2028, ktorá bude koncom roka predložená na rokovanie vlády. Aktualizácia Akčného plánu má nielen udržať ambiciózne priority v oblasti VVaI, ale aj zjednodušiť ich realizáciu a zrýchliť celkový proces implementácie stratégie. V rámci zasadnutia bol predstavený mechanizmus pre rozdelenie zdrojov pre domény RIS3, ktorý vychádza z analytických dát a má zabezpečiť efektívnejšiu distribúciu financií na priority definované v stratégii SK RIS3 2021+. Predstavený mechanizmus vychádza z dvoch úrovní: Horizontálna úroveň, ktorá sa zameriava na prierezové technologické témy, ako umelá inteligencia, robotizácia a automatizácia. Vertikálna úroveň, ktorá reflektuje špecifické potreby jednotlivých domén RIS3 a vytvára dostatočný priestor aj pre prelomový výskum a vzdelávanie. Na záver boli členovia Koordinačnej platformy informovaní o objeme súťažných finančných prostriedkov určených pre RIS3 a o ďalších plánovaných krokoch na rok 2025 v tejto oblasti. Platforma zohráva kľúčovú úlohu pri prepájaní odborníkov, inštitúcií a kľúčových aktérov, aby spoločne vytvárali efektívne politiky a podporné nástroje, ktoré budú flexibilne reagovať na reálne potreby sektora a riešiť jeho výzvy.
Slovensko po prvýkrát zriaďuje Národnú komisiu pre výskumnú integritu a etiku. Títo odborníci budú dohliadať na to, aby sa etika a integrita stali pevnými piliermi vedeckých aktivít na Slovensku. (Bratislava, 11.02.2025) – Národná komisia pre výskumnú integritu a etiku uskutočnila svoje prvé zasadnutie, čím oficiálne odštartovala svoju činnosť. Na úvodnom zasadnutí sa stretli novovymenovaní členovia komisie, ktorí boli navrhnutí vedeckými inštitúciami aj odbornou verejnosťou. V najbližšom období sa komisia zameria na vytvorenie štatútu a plánu práce, ktoré určia jej ďalšie smerovanie a konkrétne kompetencie. Vznik komisie je významným krokom k zosúladeniu Slovenska s medzinárodnými štandardmi v oblasti výskumnej integrity a etiky. Na základe zákona č. 172/2005 Z. z., bude komisia dohliadať na dodržiavanie etických princípov v oblasti výskumu a vývoja a bude poskytovať podporu etickým komisiám na univerzitách a vo výskumných inštitúciách, čím prispeje ku kvalite a zlepšeniu reputácie slovenskej vedy a výskumu. „Verím, že zriadenie komisie je krokom vpred a zásadným príspevkom k budovaniu transparentného a etického vedeckého prostredia na Slovensku. Kvalitný výskum môže napredovať len v prostredí, kde panuje dôvera, poctivosť a rešpekt k pravde,” dodal Peter Kmec, podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Komisia má 9 členov, ktorí boli nominovaní vedeckými inštitúciami a odbornou verejnosťou, čo zaručuje diverzitu pohľadov a skúseností. Jej hlavnými úlohami bude dohľad nad dodržiavaním národného kódexu výskumnej integrity a etiky, riešenie podnetov z výskumného prostredia, ktoré sa týkajú etiky a výskumnej integrity a poskytovanie poradenstva etickým komisiám na univerzitách a iných inštitúciách. Tým sa zabezpečí, že etické princípy budú pevne zakotvené v každodennej praxi našich výskumníkov. Prvou prioritou komisie je vypracovanie štatútu a plánu práce, ktoré určia jej konkrétne kompetencie a mechanizmy na podporu etických komisií a riešenie etických otázok v oblasti výskumu a vývoja. Tieto dokumenty budú kľúčové pre efektívne fungovanie komisie a zadefinujú postupy komisie pri posudzovaní podnetov a uskutočňovaní jej činnosti. Zoznam členov Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku: RNDr. Soňa Ftáčniková, PhD. – koordinátorka, Pracovná skupina pre vypracovanie Etického kódexu pre výskumnú integritu a etiku na Slovensku, Centrum vedecko-technických informácií SR doc. Ing. Eduard Baumöhl, PhD. – výskumník, Slovenská akadémia vied Prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc. – členka predsedníctva, Slovenská akadémia vied Prof. PhDr. Mgr. Ľudovít Hajduk, PhD. – prorektor, Paneurópska vysoká škola v Bratislave Prof. JUDr. Ján Svák, DrSc. – profesor, Univerzita Komenského v Bratislave Mgr. Daniela Fiľakovská, PhD. – výskumníčka, Ústav psychológie zdravia a metodológie výskumu UPJŠ v Košiciach doc. PhDr. Ivana Nekvapilová, PhD. – vedúca katedry, Univerzita obrany v Českej republike Prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc. – akademik, Učená spoločnosť Slovenska doc. RNDr. Martin Kolísek, Dr.rer.nat. – výskumník, Univerzita Komenského v Bratislave Viac informácií o komisii nájdete na tomto odkaze.
Štúdium na Slovensku bez zbytočnej byrokracie? Nové zmeny v uznávaní vzdelania zo zahraničia (Bratislava, 13.03.2025) Od 1. marca 2025 sa proces uznávania zahraničného vzdelania na Slovensku výrazne zjednoduší. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR spustí nový digitálny systém, ktorý umožní študentom a pracovníkom získať doložku o uznaní vzdelania cez online portál. Tento krok prináša skrátenie lehôt, úsporu poplatkov a rozšírenie možností pre študentov z rôznych krajín. Vedeli ste, že Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky každý rok spracuje približne 1000 žiadostí o uznanie zahraničného vysokoškolského vzdelania? Od 1. marca 2025 sa tento proces stane oveľa jednoduchším a rýchlejším. Študenti s predchádzajúcim vzdelaním zo zahraničia, ktorí majú záujem o štúdium na Slovensku, si tzv. doložku o uznaní vzdelania vybavia pohodlne cez online databázu na špecializovanom portáli ministerstva. Nový digitálny systém prináša zjednodušenie procesu, skrátenie lehôt a úsporu správnych poplatkov pre absolventov z EÚ a krajín ako Ukrajina, Rusko a Čína. V budúcnosti ministerstvo počíta s možnosťou rozšírenia okruhu týchto štátov. Komu to pomôže? Slovenským a zahraničným študentom, ktorí chcú študovať na slovenskej vysokej škole a predošlé vzdelanie získali v zahraničí. Vysokokvalifikovaným pracovníkom z tretích krajín pri získaní modrej karty EÚ, ktorí takéto konanie absolvujú pri zaradení sa na pracovný trh (okrem výkonu regulovaných povolaní). Zdravotným sestrám, ktoré získali vzdelanie v Rumunsku. Ich odborná kvalifikácia sa bude v rámci EÚ uznávať automaticky podľa nových pravidiel, ktoré ukladá smernica EÚ. Zjednodušenie administratívy pre zahraničných odborníkov V rámci Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií, Výskumná a inovačná autorita (VAIA) vytvára talentové politiky, ktoré uľahčujú príchod zahraničných odborníkov na Slovensko – od zjednodušenia administratívy až po ich lepšiu integráciu na trhu práce. Preto vítame novelu zákona Ministerstva školstva, ktorá tieto snahy podporuje a aktívne prispieva k ich realizácii. Nový digitálny systém a online portál zjednodušia celý proces a umožnia študentom a odborníkom rýchlejšie začať svoju kariéru na Slovensku. Tento krok je neoceniteľným prínosom pre krajinu, ktorá sa snaží prilákať viac zahraničných talentov a podporovať rozvoj výskumu a inovácií. Viac informácií na portáli Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.
Zapoj sa do prestížnej výzvy Women & Girls in Science 2025 (WGS25) (Bratislava, 24.02.2025) Agentúra NATO Science & Technology Organization (STO) vyhlásila výzvu pre mladé vedkyne a výskumníčky v STEM. Si mladá žena vo veku 18 – 35 rokov s vášnivým záujmom o vedu, technológie, inžinierstvo alebo obranný výskum? Máš inovatívny nápad, ktorý môže pomôcť riešiť globálne výzvy? Potom je táto výzva práve pre teba! Agentúra NATO Science & Technology Organization (STO) vyhlásila prestížnu výzvu Women & Girls in Science 2025 pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede. Téma: Tvoja prihláška by mala zamerať inovatívny návrh na jednu z hlavných priorít NATO v oblasti vedy a technológie (S&T). Cieľom je riešiť aktuálne problémy alebo predchádzať vzniku nových hrozieb v týchto oblastiach: Odstrašovanie Energetika Klíma Vesmír Odolnosť Termín: Prihlášky sú otvorené do 11. marca 2025 do 23:59 CET na oficiálnej webovej stránke WGS25. Nezabudni, že návrh musí byť podaný v angličtine. Prihlás sa ešte dnes! www.natostowgs.com Okrem skvelých príležitostí na networking s odborníkmi a špičkovými vedcami budeš mať šancu získať uznanie od NATO. 12 najúspešnejších finalistiek dostane príležitosť osobne predstaviť svoje nápady v sídle NATO už 6. júna 2025. Nezmeškaj svoju šancu zmeniť svet!
Väčšina obyvateľov Slovenska verí, že veda a technológie majú pozitívny vplyv na spoločnosť (Bratislava, 24.02.2025) Európska komisia nedávno zverejnila najnovší prieskum Eurobarometra, ktorý mapuje postoje Európanov a Európaniek k vede a technológiám. Výsledky ukazujú, že 83 % občanov EÚ vníma vedu a technológie pozitívne. Väčšina respondentov verí, že pokrok v oblastiach ako sú obnoviteľné zdroje energie, IT technológie či vakcíny budú mať v nasledujúcich 20 rokoch pozitívny dopad na spôsob života, akým žijeme. Aj napriek optimizmu však existujú obavy, že vedecké aplikácie môžu ohroziť ľudské práva – 58 % respondentov to považuje za reálny problém. Zároveň sú presvedčení, že veda a technológie môžu pomôcť zlepšiť životné prostredie a riešiť klimatické zmeny, ale väčšinou pomáhajú zarábať peniaze. Pri otázke o umelej inteligencii vo vedeckom výskume sú názory rozdielne. Zatiaľ čo 38 % ľudí dôveruje výskumu využívajúcemu AI, 25 % je voči nemu skeptických. Polovica občanov EÚ však aj tak verí, že AI môže priniesť riešenia pre globálne problémy, akými sú zmena klímy alebo liečba vážnych chorôb. A čo Slovensko? Slovenky a Slováci v rámci EÚ pozitívne vynikli v otázke, ako veda napomáha mladším generáciám stať sa informovanejšími občanmi – myslí si to až 72 % z nás. Naopak, až 58 % Slovákov nepotrebuje mať prehľad o vede a technológiách, pričom v priemere EÚ tento názor zastáva len 36 % ľudí. Iba 59% Slovákov si však myslí, že vláda by mala prebrať zodpovednosť za zabezpečenie benefitov z nových technológií, pričom v priemere v EÚ si to myslí 72% obyvateľstva. V SR najviac prevláda presvedčenie, že benefity z nových technológií majú vyhľadávať ľudia sami. Obavy z rýchlych zmien, ktoré veda a technológie prinášajú do našich životov vníma 80% Slovákov, neprekvapivo sa týchto zmien najviac obáva najstaršia veková kategória 55+. Prieskum však ukazuje, že Slováci, podobne ako ostatní Európania, vnímajú vedu a technológie ako pozitívny prínos pre spoločnosť a majú záujem dozvedieť sa viac o vedeckom vývoji. Výsledky Eurobarometra si môžete prečítať na tomto odkaze.
Vzhľadom na vysoký záujem, štát podporí bezplatné kurzy slovenčiny pre cudzincov aj v tomto roku (Bratislava, 24.02.2025) Výskumná a inovačná autorita prináša prehľad spätnej väzby účastníkov jazykového vzdelávania pre cudzincov, ktoré bolo podporené v rámci výzvy Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií. Vedeli ste, že väčšina cudzincov na Slovensku nemá prístup k štátom podporovaným bezplatným kurzom slovenčiny? Znalosť jazyka pritom otvára dvere k lepším pracovným príležitostiam, uľahčuje každodenný život a pomáha cudzincom stať sa súčasťou našej spoločnosti. Podpora jazykového vzdelávania zahraničných odborníkov a pracovníkov tiež prispieva k ekonomickému a spoločenskému rozvoju Slovenska. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky v spolupráci s VAIA preto v roku 2024 vyhlásilo pilotnú výzvu pre jazykové školy, ktorá umožnila 534 cudzincom získať bezplatné kurzy slovenčiny na úrovniach A1, A2 a B1. Celková alokácia na túto podporu dosiahla 130 000 eur. Aké hlavné zistenia priniesli prvé štátom podporované jazykové kurzy slovenčiny? Počet účastníkov: Intenzívny kurz slovenčiny ako cudzieho jazyka absolvovalo až 534 účastníkov. Národnosti: Do kurzov sa zapojili účastníci 24 rôznych národností. Najviac bolo Ukrajincov (73 %), nasledovali Rusi (7 %) a Nepálci (6,7 %). Pomer pohlaví: Dve tretiny účastníkov tvorili ženy. Vekové skupiny: Priemerný vek účastníkov bol 40 – 50 rokov. Početné boli aj vekové skupiny 35 – 39 rokov a nad 50 rokov. Zamestnanosť: 50 % účastníkov je momentálne zamestnaných na Slovensku. Študenti: 10 % účastníkov boli študenti vo veku 20 – 24 rokov. Jazyková úroveň: 50 % účastníkov dosiahlo úroveň A1, pričom približne 20 % ukončilo kurzy na úrovni A2 alebo B1. Forma výučby: 54 % účastníkov absolvovalo kurzy prezenčne, zatiaľ čo 46 % sa vzdelávalo online. Rok príchodu na Slovensko: 39 % účastníkov prišlo v roku 2024, 31 % v roku 2022, a len 11 % pred rokom 2022. Spokojnosť: Väčšina účastníkov hodnotila kurzy veľmi pozitívne a odporúčala ich ďalej. Výzva bola súčasťou Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií, a vzhľadom na jej pozitívne výsledky bude v najbližších mesiacoch opäť vyhlásená, aby sme pomohli ešte väčšiemu počtu cudzincov prekonať jazykové bariéry a úspešne sa uplatniť na Slovensku.