Autor Radka Lacová
Spolupráca medzi Slovenskom a Kóreou v oblasti inovácií a regionálneho rozvoja (Bratislava, 05.12.2024) V rámci programu Knowledge Sharing Program (KSP) sme vo Výskumnej a inovačnej autorite (VAIA) privítali kórejskú delegáciu zloženú z predstaviteľov vybraných univerzít a zástupcov Korean Development Institute (KDI) a Ministry of Economy and Finance. Tento konzultačný program medzi Slovenskom a Kóreou sa sústreďuje na výmenu skúseností a poznatkov medzi verejnými inštitúciami v rôznych inovačných a ekonomických témach. Aktuálny ročník sa zameriava na tému „Regionálne rozdiely v inovačnej výkonnosti – hodnotenie a podpora“. Počas stretnutia VAIA predstavila svoju misiu transformovať Slovensko na modernú a ambicióznu ekonomiku prostredníctvom kontinuálneho zvyšovania investícií do vedy, výskumu a inovácií. Diskutovali sme taktiež o strategickom riadení politík výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku a o riešeniach regionálneho rozvoja a posilnení spolupráce medzi priemyslom, akademickou obcou a verejnými inštitúciami. Na záver stretnutia sme identifikovali oblasti, v ktorých môže byť spolupráca medzi kórejskými a slovenskými partnermi obzvlášť prínosná. Medzi kľúčové oblasti patrí napríklad transfer technológií medzi univerzitami a súkromným sektorom a ich intenzívnejšie prepojenie a spolupráca. Spolupráca medzi Slovenskom a Kóreou, ktorá trvá od roku 2016, predstavuje dôležitý krok v rozvoji slovenského inovačného ekosystému. Program KSP zahŕňa na slovenskej strane významných partnerov, ako sú priemyselné klastre, Slovenská technická univerzita, Technická univerzita v Košiciach a ďalších odborníkov, čím podporuje efektívnu výmenu skúseností a praktických riešení. Za sprostredkovanie návštevy ďakujeme našim partnerom Slovenská inovačná a energetická agentúra a Ministerstvo hospodárstva SR, ktorí tento program na Slovensku koordinujú.
Jazykové vzdelávanie pre cudzincov ako základ pre udržanie zahraničného talentu na Slovensku (Bratislava, 29.11.2024) Znalosť slovenského jazyka je kľúčovým predpokladom úspešnej integrácie cudzincov v našej krajine. Umožňuje cudzincom uplatniť sa na trhu práce, zlepšuje kvalitu ich života, čo prispieva k ekonomickému a spoločenskému rozvoju Slovenska. V rámci výzvy vyhlásenej Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky na podporu jazykového vzdelávania cudzincov v roku 2024 uspeli štyri inštitúcie, ktoré budú poskytovať bezplatné kurzy slovenčiny pre dospelých cudzincov (16+). Celková alokácia na túto podporu dosiahne 130 000 eur. Úspešnými žiadateľmi sú: Súkromná jazyková škola iCan, Panónska cesta17, 851 04 Bratislava Súkromná jazyková škola E-KU, Inštitút jazykovej a interkultúrnej komunikácie, Piaristická 2, 949 01 Nitra Súkromná jazyková škola SSOŠ VIA HUMANA, Kráľovská 386/11, 909 01 Skalica 1. štátna jazyková škola, Palisády 38, 811 06 Bratislava Cieľom výzvy je zvýšiť dostupnosť bezplatných kurzov slovenčiny ako cudzieho jazyka na úrovniach A1, A2 a B1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Vzhľadom na dôležitosť jazykového vzdelávania bude výzva opätovne vyhlásená aj v budúcom roku, s cieľom nadviazať na úspechy aktuálneho pilotného kola. Podpora jazykového vzdelávania je zároveň súčasťou akčného plánu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií (VVaI) 2030. V prípade záujmu o informácie o voľných kapacitách na kurzoch, odporúčame kontaktovať jednotlivé školy.
Globálny inovačný index: Slovensko na 46. mieste, Európa ostáva lídrom v počte inovátorov (Bratislava, 27.11.2024) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripravila komentár k novému rebríčku Global Innovation Index. Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) v najnovšom hodnotení Global Innovation Index (GII) 2024 zaradila Slovensko na 46. miesto zo 133 krajín sveta. Globálny inovačný index (GII) každoročne hodnotí inovačný potenciál krajín na základe 78 indikátorov v štyroch fázach inovačného cyklu: investície do vedy a inovácií, technologický pokrok, praktická adopcia technológií a ich spoločensko-ekonomický vplyv. Silné stránky Slovenska sú najmä v high-tech výrobe, kvalite noriem v oblasti životného prostredia, vývoze kreatívneho tovaru a štátnom financovaní sekundárneho vzdelávania. Tieto faktory prispievajú k súčasnému umiestneniu Slovenska v rebríčku. Výzvami pre Slovensko zostávajú nízka úroveň spolupráce medzi akademickým sektorom a priemyslom, slabé prepojenie medzi firmami, nedostatočné výdavky na vzdelávanie, neuspokojivé podnikateľské prostredie a obmedzený prílev zahraničných investícií. Najlepšiu pozíciu v GII dosiahlo Slovensko v roku 2017, keď obsadilo 34. priečku. Odvtedy sme však svoju pozíciu nedokázali zlepšiť a aktuálne umiestnenie odráža aj výsledky Európskeho inovačného rebríčka. Inovačným lídrom je už 14. rok po sebe Švajčiarsko, pričom v prvej desiatke dominuje Európa so 6 krajinami – Švédskom, Spojeným kráľovstvom, Fínskom, Holandskom, Nemeckom a Dánskom. Mimo Európy sa medzi lídrov zaradili USA, Singapur a Južná Kórea. V komentári sa dočítate, ako sa Slovensku darí v globálnom porovnaní, v ktorých oblastiach dosahujeme silné výsledky a kde musíme pridať. Zároveň prinášame pohľad na to, ako sa darí iným krajinám, a čo môžeme urobiť, aby sme zlepšili svoju pozíciu v inovačnom prostredí. Komentár k rebríčku je dostupný tu.
Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie má 5 nových členov (Bratislava, 20.11.2024) Vláda Slovenskej republiky dnes vymenovala 5 nových členov Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI), ktorá sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska prostredníctvom efektívneho riadenia výskumných a inovačných politík. Štyria noví členovia nahradia tých, ktorým skončil skrátený dvojročný mandát, a jeden člen bol vymenovaný ako náhrada za členku, ktorá sa funkcie vzdala na vlastnú žiadosť. Sme veľmi radi, že do expertnej komunity RVVTI pribudnú: doc. RNDr. Miroslava Rabajdová pôsobí ako docentka na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach na Ústave lekárskej a klinickej biochémie. Svoje odborné skúsenosti rozšírila v rámci postdoktorandského výskumu na University of Oxford a pracovných pobytov na Karlovej univerzite v Prahe či SAV. Jej výskum zahŕňa molekulárne metódy v laboratórnej medicíne a štúdium RNA pri gynekologických malignitách. prof. doc. Ing. Adriana Kolesárová, PhD. realizuje a ovplyvňuje vedeckú tvorbu v oblasti biotechnológií pri poznávaní mechanizmov účinku prírodných protektívnych a toxických látok, ktoré zasahujú do regulácie reprodukčných funkcií zvierat a človeka. Hormonálne, farmakologické a génové regulátory reprodukcie zvierat a ľudí a aplikácia alternatívnych prírodných látok môžu byť navrhnuté pre reguláciu a liečbu porúch reprodukčných procesov živočíchov. prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. je profesor fyziky a predseda Slovenskej akadémie vied. Počas svojej kariéry sa zameriaval na materiálový výskum, najmä na aplikácie tenkých vrstiev a nanotechnológie. Je aktívnym podporovateľom rozvoja výskumu a inovácií na Slovensku a významne prispel k modernizácii SAV. Je autorom desiatok vedeckých článkov a členom viacerých prestížnych odborných organizácií. doc. Ing. Štefan Rosina, PhD. MBA je podnikateľ a odborník na inovačné stratégie so skúsenosťami v riadení medzinárodných technologických spoločností. Ako bývalý prezident Matador Group, vedúcej firmy v oblasti automobilového priemyslu, riadi implementáciu pokročilých technológií a vývoj udržateľných riešení. Je zástancom spolupráce medzi priemyslom a akademickou sférou na podporu inovácií. Dr. h. c. prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. pôsobí ako profesor a dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Je odborníkom v oblasti automatizácie, robotiky a environmentálnych technológií. Vedie množstvo projektov zameraných na technologické inovácie a udržateľný rozvoj. Jeho práca zahŕňa úzku spoluprácu s priemyselnými partnermi a akademickými inštitúciami na Slovensku i v zahraničí. Vo funkcii nahradí Andreu Žitnú, ktorá sa rozhodla opustiť túto pozíciu na základe vlastnej žiadosti. Novým členom gratulujeme k ich vymenovaniu do tejto významnej funkcie a prajeme im veľa úspechov pri plnení tejto dôležitej úlohy. Odchádzajúcim členom (Prof. MVDr. Dáša Čížková, DrSc., Ing. Juraj Girman, Ing. Martin Jančo, Pavol Povala, MA, PhD.) zároveň úprimne ďakujeme za spoluprácu a do budúcna im prajeme veľa úspechov. 📖 Čo robí a prečo potrebujeme RVVTI? Ako Rada vznikla a kto sú jej členky a členovia? Prečítajte si viac v článku o Rade vlády.
11. zasadnutie Koordinačnej platformy Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI) (Bratislava, 15.11.2024) V utorok 12. novembra sa uskutočnilo zasadnutie Koordinačnej platformy Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI). Na tomto online stretnutí odborníci z oblasti vedy, výskumu a inovácií spoločne prerokovali aktuálne materiály a témy, ktoré budú predmetom ďalšieho zasadnutia RVVTI. Jedným z hlavných bodov programu bola Vesmírna stratégia SR 2030+ s názvom „Vesmír ako motor rastu,“ ktorú pripravilo Ministerstvo školstva. Táto stratégia zdôrazňuje zásadný význam vesmírnych aktivít pre Slovenskú republiku a stanovuje víziu ich ďalšieho rozvoja s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu a podporiť celospoločenský rozvoj. V ďalšej časti Výskumná a inovačná autorita (VAIA) predstavila návrh pripravovaného zákona o výskume, vývoji a inováciách (VVaI), ktorý má za cieľ: zefektívniť podporu a riadenie výskumu, vývoja a inovácií, legislatívne ukotviť nové koncepty, ktoré posilnia rozvoj výskumno-inovačného ekosystému. Kľúčové opatrenia v novom zákone zahŕňajú rozšírenie pôsobnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja, flexibilnejšie postupy hodnotenia žiadostí či zavedenie zjednodušeného vykazovania nákladov. Z nových konceptov sa zákon detailnejšie venuje téme transferu poznatkov, zdieľaniu výskumnej infraštruktúry, inštitucionálnej podpore neverejných výskumných organizácií, otvorenej vede, ochrane bezpečnostných záujmov, zdieľaniu dát na výskumné účely, ale aj poskytovaniu návratnej finančnej pomoci, či ex post hodnoteniu dopadov verejnej podpory. Koordinačná platforma schválila Vesmírnu stratégiu SR 2030+ s pripomienkami a vzala na vedomie informácie o príprave nového zákona VVaI. Jej hlavnou úlohou je zapojiť najdôležitejších aktérov výskumu, vývoja a inovácií do kreovania dokumentov a nástrojov podpory tak, aby tieto reflektovali potreby ekosystému a riešili výzvy spojené s jeho rozvojom.
Nová výzva na podporu vývoja inovatívnych digitálnych riešení (Bratislava, 08.11.2024) Vyhlásili sme novú výzvu z Plánu obnovy na podporu vývoja inovatívnych digitálnych riešení č. 2, ktorá podporí vývoj inovatívnych digitálnych riešení. Hľadáme projekty experimentálneho vývoja zamerané na unikátne digitálne technológie a riešenia v konkrétnych tematických oblastiach. Na podporu inovatívnych riešení je vo výzve alokovaných 22,9 mil. eur. Žiadosti je možné predkladať do 31.12.2024. Tematické oblasti podpory výzvy: Priemyselné technológie (napr. automatizácia v priemysle) Digitálne technológie (napr. kybernetická bezpečnosť, kvantové technológie, senzory, internet vecí, mikroelektronika, elektronické komponenty, cloudové riešenia, smart technológie, virtuálna a rozšírená realita, robotizácia, systémy na zber a spracovanie údajov, systémy umelej inteligencie, inteligentné a autonómne systémy) Vznikajúce umožňujúce/podporné technológie Pokročilé materiály pre oblasť digitalizácie Pokročilá výpočtová technika Výzva je súčasťou Komponentu 9 Plán obnovy a je vyhlásená v rámci Investície 5: Výskum a inovácie pre digitalizáciu ekonomiky dekarbonizáciu ekonomiky. Viac informácií sa dozviete na tomto odkaze.
Aktualizácia Stratégie inteligentnej špecializácie RIS3 2021+ sa chýli ku koncu (Bratislava, 07.11.2024) Po takmer roku intenzívnej práce a viac než 80 pracovných stretnutiach, počas ktorých sme zapracovali až 317 pripomienok od 18 odborných subjektov, sme vo finále aktualizácie stratégie inteligentnej špecializácie SK RIS3 2021+. Cieľom aktualizácie Súhrnnej správy na roky 2025-2027 je zohľadnenie globálnych aj trhových zmien v národnom aj medzinárodnom kontexte, ku ktorým došlo od schválenia aktuálne platnej Súhrnnej správy v roku 2021. Aktualizovaná Súhrnná správa má tiež viesť k adresnejšiemu nasmerovaniu všetkých disponibilných finančných zdrojov do výskumu, vývoja a inovácií z Programu Slovensko (ďalej len „PSK 2021-2027“), štátneho rozpočtu a prípadných ďalších finančných zdrojov. Výsledky aktualizácie stratégie: Inovatívny priemysel pre 21. storočie – redukcia zo 6 prioritných oblastí a 34 tematických oblastí podpory na 4 prioritné oblasti a 23 tematických oblastí podpory. Mobilita pre 21. storočie – z 3 prioritných oblastí a 12 tematických oblastí podpory na 2 prioritné a 11 tematických oblastí podpory. Digitálna transformácia Slovenska – zachovanie 4 prioritných oblastí. Zdravá spoločnosť – redukcia 21 tematických oblastí podpory na 17 tematických oblastí podpory. Potravinová konkurencieschopnosť a klimatická odolnosť – významná redukcia na 4 prioritné oblasti a 6 tematických oblastí (z pôvodných 54). Čo ešte aktualizácia prináša? Okrem zjednodušenej štruktúry a prehľadnejšieho textu sme pridali aj detailný slovník pojmov pre lepšiu orientáciu a presnejšie zameranie pre každú z domén inteligentnej špecializácie. Ďakujeme všetkým členom a členkám pracovných skupín, partnerom a odborníkom, ktorí aktívne spolupracovali na tvorbe tohto dokumentu. Sledujte nás pre ďalšie informácie o postupe stratégie.
Nový výskumno-inovačný portál združuje všetky výzvy z verejných zdrojov na jednom mieste (Bratislava, 04.11.2024) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) spustila nový výskumno-inovačný portál. Špeciálny vyhľadávač podpory, kde nájdete súčasné aj plánované výzvy pre podporu výskumu, vývoja a inovácií z verejných zdrojov. Portál si zakladá na prehľadnom dizajne a zrozumiteľnom jazyku, čím napĺňa záväzok poskytovať transparentnú a predvídateľnú podporu pre výskumné a inovačné projekty. Vďaka nemu si žiadatelia finančnej podpory môžu naplánovať, do ktorých výziev prihlásia svoje projekty v nadchádzajúcom roku. Okrem toho, portál umožňuje efektívne vyhľadávanie podľa kritérií, databázu podporených projektov a podrobný prehľad o fungovaní finančnej podpory. Ak ste výskumný pracovník, nezisková organizácia alebo podnik a hľadáte finančnú podporu pre vaše projekty, navštívte náš nový výskumno-inovačný portál. Vytvorenie portálu je jedným z kľúčových opatrení akčného plánu Národnej stratégie pre výskum, vývoj a inovácie (VVaI) pre zjednodušenie procesov z pohľadu výskumníkov a inovátorov.
Zelený semafor pre komponent 9: podporili sme 1344 výskumníkov a spustili 2 finančné nástroje (Bratislava, 29.10.2024) Plnenie míľnikov a cieľov, ku ktorým sme sa v Pláne obnovy a odolnosti zaviazali, je kľúčovou súčasťou našej snahy o zlepšenie výskumno-inovačného prostredia na Slovensku. Napriek omeškaniu vyhodnocovania niektorých výziev u našich sprostredkovateľov, Výskumná a inovačná autorita (VAIA) splnila míľniky a ciele potrebné na podanie 5. žiadosti o platbu, čím dosiahla zelený semafor pre Komponent 9. Zelený semafor je nevyhnutný na podanie žiadosti o platbu Európskej komisii. Medzi míľniky a ciele spadajúce do 5. žiadosti o platbu patril počet podporených projektov excelentných výskumníkov (Investícia 3) a míľnik zameraný na podporu inovácií cez finančné nástroje (Investícia 6). Investícia 3 – Excelentná veda: V rámci investície 3 sme zazmluvnili: 19 veľkých projektov pre excelentné tímy 501 projektov na štipendiá pre výskumných pracovníkov v rôznych fázach kariéry R1-R4 693 individuálnych Early stage grantov (v 15 zmluvách s univerzitami a SAV) 131 projektov v rámci kapitálového boostra Spolu sme tak v tejto investícii podporili 1344 excelentných výskumných pracovníkov a zaviedli zahraničné hodnotenie v dvoch výzvach, čím zvyšujeme transparentnosť a približujeme sa k štandardom EÚ v hodnotení výskumu a inovácií. Investícia 6: Finančné nástroje na podporu inovácií V rámci investície 6 boli v spolupráci so Slovak Investment Holding, a. s. spustené 2 finančné nástroje na podporu firiem v ranej a rastovej fáze ich životného cyklu: Investičný fond Venture to Future Fund (VFF) – získal dodatočných 15,3 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti SR na podporu inovatívnych slovenských firiem v rastovej fáze pri rozšírení tímu, vývoji produktov a posilnení ich pozície na trhu. Seed finančný nástroj – 15 miliónov eur na kapitálové a kvázi kapitálové investície do začínajúcich inovatívnych malých a stredných podnikov, ktoré realizujú výskumno-vývojové a inovačné aktivity s cieľom poskytovať inovatívne produkty alebo služby. Cieľom VAIA je naďalej pokračovať v podpore výskumníkov, výskumných organizácií a inovatívnych podnikov, aby Slovensko čo najrýchlejšie napredovalo. Semafor splnených míľnikov Plánu obnovy nájdete na tomto odkaze.
Európske inovačné skóre: Slovensko zostáva na 24. mieste, čo odráža stav pred prijatím Národnej stratégie VVaI (Bratislava, 23.10.2024) Tím výskumných a inovačných politík pripravil podrobný komentár k výsledkom Európskeho inovačného rebríčka. Podľa zistení Slovensko síce mierne zlepšilo svoju inovačnú výkonnosť, no väčšina krajín EÚ napreduje rýchlejšie. Podľa najnovšieho hodnotenia Európskeho inovačného rebríčka 2024 dosahuje Slovensko len 65 % priemeru EÚ. Medziročný pokles na 24. miesto odráža údaje z rokov 2021 a 2022, ktoré zohľadňujú nastavenie politík v oblasti výskumu a vývoja pred prijatím Národnej stratégie VVaI. Medzi silné stránky Slovenska patrí schopnosť slovenských podnikateľov vyvážať produkty s vysokou pridanou hodnotou a environmentálna udržateľnosť. Naopak, slabinami zostávajú nízka úroveň financovania výskumu, neatraktívne výskumné prostredie či nízky podiel malých a stredných firiem, ktoré sa venujú inováciám. Ako pracujeme na zlepšení v týchto indikátoroch? Cieľom stratégie do roku 2030 je postupne zvyšovať výdavky zo štátneho rozpočtu. V roku 2024 sme zvýšili finančné prostriedky na VVaI na 1 miliardu eur. Navýšili sme financovanie Slovenskej akadémie vied na roky 2024-2026, čo prispeje k zvýšeniu kvality a konkurencieschopnosti slovenského výskumu. Motivovať malé a stredne podniky k inováciám sa snažíme cez superodpočet a kapitálovú investíciu do venture for Future Fund, a.s. zo zdrojov Plánu obnovy, kde preinvestujeme až 15,3 mil. eur. Tri kroky k zlepšeniu pozície Slovenska v inovačnom rebríčku: Spustenie meškajúcich výziev na podporu priemyselného výskumu a vývoja, ako aj spolupráce medzi firmami a akademickou sférou s využitím fondov EÚ. Reformy a investície vo vysokom školstve a Slovenskej akadémii vied, ktoré zvýšia atraktívnosť výskumného prostredia a posilnia spoluprácu akadémie s podnikmi. Lákanie a udržanie talentov, aby mali akademické inštitúcie a firmy talent s ktorým zvyšovať svoju výskumnú a inovačnú výkonnosť. Posun Slovenska o 10 miest v Európskom inovačnom rebríčku je kľúčovým cieľom Národnej stratégie, ktorý chceme naplniť do roku 2030. Prvé výsledky opatrení Národnej stratégie sa do našej pozície v rebríčku EIS začnú významnejšie premietať od roku 2026. Pre podrobnejšie informácie si prečítajte celý komentár nižšie. Komentár k hodnoteniu Slovenska v Európskom inovačnom rebríčku (EIS) (PDF, 658 kB)