Kategória: Aktuality
Výdavky na výskum a vývoj v roku 2023 prekročili hranicu 1%. Väčšie zmeny sa očakávajú nasledujúci rok. (Bratislava, 16.12.2024) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripravila komentár k aktuálnym dátam výskumu a vývoja na Slovensku. Podľa najnovších údajov Eurostatu dosiahol podiel výdavkov na výskum a vývoj na Slovensku v roku 2023 1,04 % HDP čím nás umiestnil na 21. miesto v EÚ. Celkovo šlo o 1,3 miliardy eur, čo je v prepočte 236 eur na obyvateľa (v porovnaní s priemerom EÚ, kde bolo 387 miliárd eur, resp. 862 eur na obyvateľa). Slovensko sa v tejto oblasti kontinuálne zlepšuje, čo potvrdzujú aj stúpajúce výdavky idúce do podnikateľských aktivít – z 0,4 % HDP v roku 2016 na 0,58 % HDP v roku 2023. Približne polovica týchto investícií smeruje do spracovateľského priemyslu a štvrtina do odvetvia počítačového programovania Podľa zdroja financovania sú výdavky na výskum a vývoj tvorené hlavne z prostriedkov podnikateľov (41 %) a vládneho financovania (34 %). Podiel zahraničných zdrojov sa v čase pohybuje v rozmedzí od 11 – 22 %. Jednou z hlavných výziev je personálne zabezpečenie. Zamestnanci výskumu a vývoja tvorili v roku 2023 iba 0,95 % celkovej zamestnanosti krajiny, čo predstavuje 57 % priemeru EÚ. Pričom približne 4/5 z nich tvoria priamo výskumníci a výskumníčky, zvyšok iní technickí a odborní zamestnanci. Na druhej strane, Slovensko má vysoký podiel žien vo výskume – viac ako 40 % výskumného personálu, čo je nad priemerom EÚ (33 %). Najviac výskumníčok pracuje v Lotyšsku, Chorvátsku a Litve (všetky okolo 50 %), naopak najmenej je ich v Česku a Maďarsku (menej ako tretina personálu). Najvýkonnejšími krajinami EÚ sú z hľadiska výdavkov na výskum a vývoj v podiele na HDP Švédsko (3,57 %) a v objeme na obyvateľa Írsko (2,1-tis. eur). Zamestnanosť vo výskume je najvyššia v Belgicku (2,63 %) a najnižšia v Rumunsku (0,46 %). Strategické ciele Slovenska – zvýšiť celkové výdavky na výskum a vývoj na 2 % HDP a súkromné výdavky na 1,2 % HDP – sú zatiaľ vzdialené. Očakáva sa však, že od roku 2024 začnú výraznejšie ovplyvňovať túto oblasť nové finančné impulzy. Ide najmä o zdroje z Plánu obnovy a odolnosti, ako aj financie zo štátneho rozpočtu v rámci Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. Komentár dostupný na stiahnutie tu: Komentár k aktuálnemu stavu výskumu a vývoja na Slovensku (PDF, 501 kB)
Výzva na podporu slovenskej diaspóry: viac ako 2 milióny eur na posilnenie väzieb a rozvoj komunít (Bratislava, 13.12.2024) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) ukončila odborné hodnotenie projektov na podporu slovenskej diaspóry vo svete. Podporených je 14 projektov vo výške až 2,42 mil. Eur. Vedeli ste, že medzi rokmi 2000 až 2015 odišlo zo Slovenska do zahraničia až 2,5 % populácie? Najväčší odliv absolventov sme zaznamenali v lekárskych a technických odboroch, čo má dnes dopad na kľúčové sektory našej ekonomiky. VAIA sa aktívne podieľa na návratovej politike, podporuje komunity Slovákov v zahraničí a využíva ich prepojenia a know-how na posilnenie Slovenska a jeho ekonomiky. Vďaka výzve na podporu posilnenia vzťahov so slovenskou diaspórou podporíme 14 kvalitných projektov s celkovou alokáciou 2,42 mil. Eur. V súčasnosti prebieha zazmluvňovanie úspešných žiadateľov. O túto výzvu bol mimoriadne veľký záujem. Napriek navýšeniu alokácie sa nám však nepodarilo podporiť všetky projekty, ktoré splnili podmienky. Projekty, ktoré uspeli v odbornom hodnotení, budú zaradené na rezervný zoznam. Cieľom výzvy je posilniť vzťahy a rozvíjať siete so Slovákmi v zahraničí najmä s príslušníkmi novej diaspóry, zvýšiť pravdepodobnosť ich návratu domov a využiť ich know-how na modernizáciu Slovenska. Súčasťou podpory je najmä organizovanie podujatí na Slovensku a v zahraničí, kde žije slovenská diaspóra. Zoznam podporených projektov nájdete na tomto odkaze.
31. zasadnutie Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI) (Bratislava, 11.12.2024) V utorok 10. decembra sa uskutočnilo zasadnutie Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI), ktorá je centrálnym koordinačným a poradným orgánom vlády SR v oblasti výskumných a inovačných politík. Program posledného zasadnutia v tomto roku bol naozaj rozsiahly. Podpredseda vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, Peter Kmec otvoril stretnutie predstavením piatich nových členov RVVTI, ktorými sú: Miroslava Rabajdová, Pavol Šajgalík, Adriana Kolesárová, Štefan Rosina a Ľubomír Šooš. Viac o členoch RVVTI tu: Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie – Výskumná a inovačná autorita Jedným z kľúčových bodov zasadnutia bol návrh aktualizácie Súhrnnej správy z procesu EDP SK RIS3 2021+, ktorý bol dôkladne prerokovaný a v najbližších dňoch bude postúpený do medzirezortného pripomienkového konania. Aktualizácia Súhrnnej správy je výsledkom viac ako ročnej spolupráce s ekosystémom v pracovných skupinách, ktorá priniesla stanovené priority pre podporu výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku v najbližších troch rokoch. Rada tiež odporučila vláde SR schváliť Vesmírnu stratégiu 2030+ s názvom „Vesmír ako motor rastu.“ Stratégia, ktorú pripravilo Ministerstvo školstva vytvára základ pre systematickú podporu domáceho výskumu v oblasti vesmírneho priemyslu s cieľom posilniť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Okrem toho členovia schválili navrhovaný Plán práce na rok 2025, ktorý zahŕňa aj mimoriadne tematické zasadnutia, čím reaguje na náročný a intenzívny program, ktorý čaká RVVTI v roku 2025. Viac o RVVTI sa dočítate tu: Vláde vo výskume a inováciách radí expertná rada – Výskumná a inovačná autorita
Zahraniční študenti ako dôležitý talent pre rast Slovenska (Bratislava, 18.11.2024) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripravila v spolupráci so Študentskou radou vysokých škôl prehľad, aby sme lepšie pochopili motivácie a tendenciu zahraničných študentov zostať na Slovensku. TOP 10 zistení predstavujeme nižšie. Včera sme si pripomenuli Medzinárodný deň študentov a Deň boja za slobodu a demokraciu. Tieto dni nám pripomínajú, aký významný vplyv majú študenti na našu spoločnosť – prinášajú nové nápady, odhodlanie a odvahu meniť svet. Pre Slovensko však prinášajú aj dôležitú ekonomickú hodnotu. Štatistiky ukazujú, že do roku 2030 bude na Slovensku chýbať 121 000 ľudí v produktívnom veku. S každým vysokoškolsky vzdelaným talentom, ktorý neostane na Slovensku, prichádzame o 2,8 mil. EUR. Práve zahraničný talent má potenciál vykompenzovať tento deficit, ak mu štát vytvorí vhodné podmienky – na čom vo VAIA aktívne pracujeme. 10 faktov o zahraničných študentoch na Slovensku Rastúci počet študentovPočet zahraničných študentov na slovenských vysokých školách narástol od roku 2016 do 2023 o 12,9 tisíc, čo čiastočne supluje pokles záujmu domácich študentov. Dominancia ukrajinských študentovV roku 2023 tvorili študenti z Ukrajiny 53% zo všetkých zahraničných študentov – viac ako 10 000 osôb. Českí študenti na druhom miesteŠtudenti z Českej republiky predstavujú 9% zahraničných študentov. Výmena medzi Slovenskom a ČR je však nevyvážená – Slováci tvoria až 40% zahraničných študentov v ČR. Štúdium v slovenčineAž 57% zahraničných študentov na Slovensku študuje odbory vyučované výlučne v slovenskom jazyku. Zdravotnícke odbory lákajúAž 24% zahraničných študentov si volí štúdium v zdravotníckych odboroch, pričom 80% opýtaných motivuje možnosť získať diplom z krajiny EÚ. Integrácia do spoločnostiAž 40% zahraničných študentov sa necíti byť integrovaných, pričom hlavnou prekážkou je nedostatočná znalosť slovenského jazyka (45%). Problémy so zdravotnou starostlivosťouTretina zahraničných študentov nemá zdravotné poistenie a dve tretiny nevedia, ako sa zaregistrovať u lekára alebo získať informácie o zdravotnej starostlivosti. Komplikovaná byrokraciaAž 41% zahraničných študentov označilo komunikáciu s cudzineckou políciou v angličtine za problematickú. Dlhodobý pobyt ako výzvaNa získanie dlhodobého pobytu sa z obdobia štúdia počíta len polovica, čo odrádza 34% zahraničných študentov zostať na Slovensku po štúdiu. Ekonomická strataSlovensko s každým strateným zahraničným talentom prichádza o potenciálnu celoživotnú pridanú hodnotu vo výške 2,8 milióna eur na jedného vysokokvalifikovaného človeka. Plné znenie analýzy: Zahraniční študenti a študentky na Slovensku – analýza (PDF, 1,27 MB)
12. zasadnutie Koordinačnej platformy Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI) (Bratislava, 06.12.2024) V utorok 3. decembra sa uskutočnilo 12. zasadnutie Koordinačnej platformy Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI). Na tomto zasadnutí odborníci z oblasti vedy, výskumu a inovácií spoločne prerokovali aktuálne materiály a témy, ktoré budú predmetom ďalšieho zasadnutia RVVTI. Členom Koordinačnej platformy bol v úvode predstavený návrh Predbežného plánu financovania VVaI na roky 2025 – 2027. Plán je ukotvený v záväznej metodike riadenia, financovania a hodnotenia podpory VVaI a v pripravovanom zákone o VVaI, pričom jeho hlavným cieľom je zabezpečiť predvídateľné plánovanie výziev, grantových schém a efektívne využitie finančných prostriedkov zo všetkých zdrojov. V ďalšej časti VAIA informovala prítomných o predložení Aktualizácie súhrnnej správy z procesu EDP k stratégii SK RIS3 2021+ do predbežného pripomienkového konania (PPK). Aktualizovaná Súhrnná správa má tiež viesť k adresnejšiemu nasmerovaniu všetkých disponibilných finančných zdrojov do výskumu, vývoja a inovácií z Programu Slovensko (ďalej len „PSK 2021-2027“), štátneho rozpočtu a prípadných ďalších finančných zdrojov. Členovia Koordinačnej platformy na záver rokovania schválili Plán práce RVVTI a Predbežný plán financovania VVaI na roky 2025 – 2027 vrátane pripomienok. Zároveň vzali na vedomie informácie o priebehu aktualizácie súhrnnej správy z procesu EDP k stratégii SK RIS3 2021+. Hlavnou úlohou Koordinačnej platformy RVVTI je zapojiť najdôležitejších aktérov výskumu, vývoja a inovácií do kreovania dokumentov a nástrojov podpory tak, aby tieto reflektovali potreby ekosystému a riešili výzvy spojené s jeho rozvojom.
Spolupráca medzi Slovenskom a Kóreou v oblasti inovácií a regionálneho rozvoja (Bratislava, 05.12.2024) V rámci programu Knowledge Sharing Program (KSP) sme vo Výskumnej a inovačnej autorite (VAIA) privítali kórejskú delegáciu zloženú z predstaviteľov vybraných univerzít a zástupcov Korean Development Institute (KDI) a Ministry of Economy and Finance. Tento konzultačný program medzi Slovenskom a Kóreou sa sústreďuje na výmenu skúseností a poznatkov medzi verejnými inštitúciami v rôznych inovačných a ekonomických témach. Aktuálny ročník sa zameriava na tému „Regionálne rozdiely v inovačnej výkonnosti – hodnotenie a podpora“. Počas stretnutia VAIA predstavila svoju misiu transformovať Slovensko na modernú a ambicióznu ekonomiku prostredníctvom kontinuálneho zvyšovania investícií do vedy, výskumu a inovácií. Diskutovali sme taktiež o strategickom riadení politík výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku a o riešeniach regionálneho rozvoja a posilnení spolupráce medzi priemyslom, akademickou obcou a verejnými inštitúciami. Na záver stretnutia sme identifikovali oblasti, v ktorých môže byť spolupráca medzi kórejskými a slovenskými partnermi obzvlášť prínosná. Medzi kľúčové oblasti patrí napríklad transfer technológií medzi univerzitami a súkromným sektorom a ich intenzívnejšie prepojenie a spolupráca. Spolupráca medzi Slovenskom a Kóreou, ktorá trvá od roku 2016, predstavuje dôležitý krok v rozvoji slovenského inovačného ekosystému. Program KSP zahŕňa na slovenskej strane významných partnerov, ako sú priemyselné klastre, Slovenská technická univerzita, Technická univerzita v Košiciach a ďalších odborníkov, čím podporuje efektívnu výmenu skúseností a praktických riešení. Za sprostredkovanie návštevy ďakujeme našim partnerom Slovenská inovačná a energetická agentúra a Ministerstvo hospodárstva SR, ktorí tento program na Slovensku koordinujú.
Jazykové vzdelávanie pre cudzincov ako základ pre udržanie zahraničného talentu na Slovensku (Bratislava, 29.11.2024) Znalosť slovenského jazyka je kľúčovým predpokladom úspešnej integrácie cudzincov v našej krajine. Umožňuje cudzincom uplatniť sa na trhu práce, zlepšuje kvalitu ich života, čo prispieva k ekonomickému a spoločenskému rozvoju Slovenska. V rámci výzvy vyhlásenej Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky na podporu jazykového vzdelávania cudzincov v roku 2024 uspeli štyri inštitúcie, ktoré budú poskytovať bezplatné kurzy slovenčiny pre dospelých cudzincov (16+). Celková alokácia na túto podporu dosiahne 130 000 eur. Úspešnými žiadateľmi sú: Súkromná jazyková škola iCan, Panónska cesta17, 851 04 Bratislava Súkromná jazyková škola E-KU, Inštitút jazykovej a interkultúrnej komunikácie, Piaristická 2, 949 01 Nitra Súkromná jazyková škola SSOŠ VIA HUMANA, Kráľovská 386/11, 909 01 Skalica 1. štátna jazyková škola, Palisády 38, 811 06 Bratislava Cieľom výzvy je zvýšiť dostupnosť bezplatných kurzov slovenčiny ako cudzieho jazyka na úrovniach A1, A2 a B1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Vzhľadom na dôležitosť jazykového vzdelávania bude výzva opätovne vyhlásená aj v budúcom roku, s cieľom nadviazať na úspechy aktuálneho pilotného kola. Podpora jazykového vzdelávania je zároveň súčasťou akčného plánu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií (VVaI) 2030. V prípade záujmu o informácie o voľných kapacitách na kurzoch, odporúčame kontaktovať jednotlivé školy.
Globálny inovačný index: Slovensko na 46. mieste, Európa ostáva lídrom v počte inovátorov (Bratislava, 27.11.2024) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripravila komentár k novému rebríčku Global Innovation Index. Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) v najnovšom hodnotení Global Innovation Index (GII) 2024 zaradila Slovensko na 46. miesto zo 133 krajín sveta. Globálny inovačný index (GII) každoročne hodnotí inovačný potenciál krajín na základe 78 indikátorov v štyroch fázach inovačného cyklu: investície do vedy a inovácií, technologický pokrok, praktická adopcia technológií a ich spoločensko-ekonomický vplyv. Silné stránky Slovenska sú najmä v high-tech výrobe, kvalite noriem v oblasti životného prostredia, vývoze kreatívneho tovaru a štátnom financovaní sekundárneho vzdelávania. Tieto faktory prispievajú k súčasnému umiestneniu Slovenska v rebríčku. Výzvami pre Slovensko zostávajú nízka úroveň spolupráce medzi akademickým sektorom a priemyslom, slabé prepojenie medzi firmami, nedostatočné výdavky na vzdelávanie, neuspokojivé podnikateľské prostredie a obmedzený prílev zahraničných investícií. Najlepšiu pozíciu v GII dosiahlo Slovensko v roku 2017, keď obsadilo 34. priečku. Odvtedy sme však svoju pozíciu nedokázali zlepšiť a aktuálne umiestnenie odráža aj výsledky Európskeho inovačného rebríčka. Inovačným lídrom je už 14. rok po sebe Švajčiarsko, pričom v prvej desiatke dominuje Európa so 6 krajinami – Švédskom, Spojeným kráľovstvom, Fínskom, Holandskom, Nemeckom a Dánskom. Mimo Európy sa medzi lídrov zaradili USA, Singapur a Južná Kórea. V komentári sa dočítate, ako sa Slovensku darí v globálnom porovnaní, v ktorých oblastiach dosahujeme silné výsledky a kde musíme pridať. Zároveň prinášame pohľad na to, ako sa darí iným krajinám, a čo môžeme urobiť, aby sme zlepšili svoju pozíciu v inovačnom prostredí. Komentár k rebríčku je dostupný tu.
Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie má 5 nových členov (Bratislava, 20.11.2024) Vláda Slovenskej republiky dnes vymenovala 5 nových členov Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI), ktorá sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska prostredníctvom efektívneho riadenia výskumných a inovačných politík. Štyria noví členovia nahradia tých, ktorým skončil skrátený dvojročný mandát, a jeden člen bol vymenovaný ako náhrada za členku, ktorá sa funkcie vzdala na vlastnú žiadosť. Sme veľmi radi, že do expertnej komunity RVVTI pribudnú: doc. RNDr. Miroslava Rabajdová pôsobí ako docentka na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach na Ústave lekárskej a klinickej biochémie. Svoje odborné skúsenosti rozšírila v rámci postdoktorandského výskumu na University of Oxford a pracovných pobytov na Karlovej univerzite v Prahe či SAV. Jej výskum zahŕňa molekulárne metódy v laboratórnej medicíne a štúdium RNA pri gynekologických malignitách. prof. doc. Ing. Adriana Kolesárová, PhD. realizuje a ovplyvňuje vedeckú tvorbu v oblasti biotechnológií pri poznávaní mechanizmov účinku prírodných protektívnych a toxických látok, ktoré zasahujú do regulácie reprodukčných funkcií zvierat a človeka. Hormonálne, farmakologické a génové regulátory reprodukcie zvierat a ľudí a aplikácia alternatívnych prírodných látok môžu byť navrhnuté pre reguláciu a liečbu porúch reprodukčných procesov živočíchov. prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. je profesor fyziky a predseda Slovenskej akadémie vied. Počas svojej kariéry sa zameriaval na materiálový výskum, najmä na aplikácie tenkých vrstiev a nanotechnológie. Je aktívnym podporovateľom rozvoja výskumu a inovácií na Slovensku a významne prispel k modernizácii SAV. Je autorom desiatok vedeckých článkov a členom viacerých prestížnych odborných organizácií. doc. Ing. Štefan Rosina, PhD. MBA je podnikateľ a odborník na inovačné stratégie so skúsenosťami v riadení medzinárodných technologických spoločností. Ako bývalý prezident Matador Group, vedúcej firmy v oblasti automobilového priemyslu, riadi implementáciu pokročilých technológií a vývoj udržateľných riešení. Je zástancom spolupráce medzi priemyslom a akademickou sférou na podporu inovácií. Dr. h. c. prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. pôsobí ako profesor a dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Je odborníkom v oblasti automatizácie, robotiky a environmentálnych technológií. Vedie množstvo projektov zameraných na technologické inovácie a udržateľný rozvoj. Jeho práca zahŕňa úzku spoluprácu s priemyselnými partnermi a akademickými inštitúciami na Slovensku i v zahraničí. Vo funkcii nahradí Andreu Žitnú, ktorá sa rozhodla opustiť túto pozíciu na základe vlastnej žiadosti. Novým členom gratulujeme k ich vymenovaniu do tejto významnej funkcie a prajeme im veľa úspechov pri plnení tejto dôležitej úlohy. Odchádzajúcim členom (Prof. MVDr. Dáša Čížková, DrSc., Ing. Juraj Girman, Ing. Martin Jančo, Pavol Povala, MA, PhD.) zároveň úprimne ďakujeme za spoluprácu a do budúcna im prajeme veľa úspechov. 📖 Čo robí a prečo potrebujeme RVVTI? Ako Rada vznikla a kto sú jej členky a členovia? Prečítajte si viac v článku o Rade vlády.
11. zasadnutie Koordinačnej platformy Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI) (Bratislava, 15.11.2024) V utorok 12. novembra sa uskutočnilo zasadnutie Koordinačnej platformy Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI). Na tomto online stretnutí odborníci z oblasti vedy, výskumu a inovácií spoločne prerokovali aktuálne materiály a témy, ktoré budú predmetom ďalšieho zasadnutia RVVTI. Jedným z hlavných bodov programu bola Vesmírna stratégia SR 2030+ s názvom „Vesmír ako motor rastu,“ ktorú pripravilo Ministerstvo školstva. Táto stratégia zdôrazňuje zásadný význam vesmírnych aktivít pre Slovenskú republiku a stanovuje víziu ich ďalšieho rozvoja s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu a podporiť celospoločenský rozvoj. V ďalšej časti Výskumná a inovačná autorita (VAIA) predstavila návrh pripravovaného zákona o výskume, vývoji a inováciách (VVaI), ktorý má za cieľ: zefektívniť podporu a riadenie výskumu, vývoja a inovácií, legislatívne ukotviť nové koncepty, ktoré posilnia rozvoj výskumno-inovačného ekosystému. Kľúčové opatrenia v novom zákone zahŕňajú rozšírenie pôsobnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja, flexibilnejšie postupy hodnotenia žiadostí či zavedenie zjednodušeného vykazovania nákladov. Z nových konceptov sa zákon detailnejšie venuje téme transferu poznatkov, zdieľaniu výskumnej infraštruktúry, inštitucionálnej podpore neverejných výskumných organizácií, otvorenej vede, ochrane bezpečnostných záujmov, zdieľaniu dát na výskumné účely, ale aj poskytovaniu návratnej finančnej pomoci, či ex post hodnoteniu dopadov verejnej podpory. Koordinačná platforma schválila Vesmírnu stratégiu SR 2030+ s pripomienkami a vzala na vedomie informácie o príprave nového zákona VVaI. Jej hlavnou úlohou je zapojiť najdôležitejších aktérov výskumu, vývoja a inovácií do kreovania dokumentov a nástrojov podpory tak, aby tieto reflektovali potreby ekosystému a riešili výzvy spojené s jeho rozvojom.