Kategória: Aktuality
Výzva na podporu manažérskych zručností pre efektívnejšie riadenie verejných vysokých škôl (Bratislava, 18.06.2025) Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o dotácie na rozvojové projekty verejných vysokých škôl v roku 2025. Cieľm výzvy je podporiť verejné vysoké školy prostredníctvom zvyšovania kvality manažérskych zručností vedúcich pracovníkov aj administratívneho personálu, v súlade so zámermi opatrení Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. Finančná podpora je určená na realizáciu programov zameraných na vedenie, manažment a rozvoj zamestnancov VVŠ, a to prostredníctvom školení, mentoringu, coachingu, študijných pobytov a iných foriem profesijného rozvoja. Na tento účel má ministerstvo vyčlenených 296 625 eur. Cieľom je posilniť vedenie, manažérske zručnosti a celkové riadenie vysokých škôl. Projekty by preto mali zahŕňať aktivity ako školenia, mentoring, študijné pobyty, či konzultácie, zamerané napríklad na: vedenie a riadenie tímov manažment zmien pracovnoprávne aspekty personálnu politiku riešenie konfliktov soft skills projektový a finančný manažment a mnohé iné. Kto môže žiadať? Žiadateľmi o dotáciu môžu byť len verejné vysoké školy. V rámci výzvy môže VVŠ podať samostatnú alebo spoločnú žiadosť s ďalšími VVŠ. Spoločnú žiadosť podáva jedna VVŠ, ktorá bude označená ako hlavný riešiteľ. Termín na predloženie žiadosti o dotáciu na rozvojový projekt je 31. júl 2025. VAIA podporuje zvyšovanie kompetencií a medzinárodných skúseností vedúcich pracovníkov a kľúčových administratívnych zamestnancov čo prispeje k efektívnejšiemu riadeniu verejných vysokých škôl. Kvalitnejší zamestnanci prispejú k atraktívnejšiemu prostrediu, čo priláka, resp. pomôže udržať najkvalitnejších výskumníkov. Viac informácií, celý text výzvy, podmienky a formulár žiadosti nájdete na webstránke Ministerstva školstva.
Z Plánu obnovy sme podporili národnú schému financovania pre úspešné deep-tech startupy (Bratislava, 17.06.2025) Slovensko doteraz podporilo viac ako 38 deep tech startupov zapojených v prestížnom EIC Accelerator, ktoré vďaka národným schémam podpory získali granty v celkovej výške viac ako 70 miliónov eur. Pomoc im uľahčuje cestu k úspechu v prestížnom európskom programe EIC Accelerator — od vývoja prelomových technológií až po ich uvedenie na trh. Výskumná a inovačná autorita podporila zo zdrojov Plánu obnovy 27 projektov v celkovej výške 31 miliónov eur, ktorých cieľom bolo pripraviť slovenské startupy na úspech v Európskej rade pre inovácie (EIC). Úspešné firmy totiž prinášajú vyššiu pridanú hodnotu, vytvárajú pracovné miesta, posilňujú konkurencieschopnosť Slovenska a prispievajú k transformácii našej ekonomiky smerom k inováciám a udržateľnosti. V roku 2023 VAIA v rámci Komponentu 9 vyhlásila dve výzvy zamerané na podporu vývoja inovatívnych riešení v oblasti dekarbonizácie ekonomiky (Investícia 4) a digitalizácie (Investícia 5). O podporu v týchto výzvach, implementovaných Ministerstvom hospodárstva SR, sa mohli uchádzať len startupy, ktoré úspešne prešli hodnotením prvého kola EIC Acceleratora. Okrem toho však podporu získali aj 4 vysokoinovatívne firmy, ktoré získali známku kvality Seal of Excellence v EIC Accelerator. V minulosti podporilo Ministerstvo hospodárstva startupy z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra vo výške 30 milónov eur. Výzvy z Plánu obnovy priniesli okrem reformy zapojenia zahraničných hodnotiteľov do procesu financovania startupov viacero inovácií, vrátane paušálnych úhrad priamych aj nepriamych nákladov či priame prepojenie na prestížny európsky program EIC Accelerator. Ukazuje sa, že verejná koordinácia a strategická podpora startupov môže významne prispieť k tomu, aby sa aj menšie krajiny vedeli presadiť vo vysoko kompetitívnom európskom inovačnom priestore. Dôkazom sú inovatívne slovenské firmy, ktoré aj vďaka národným zdrojom získali podporu v EIC. Úspech by však nebol možný bez dlhodobej a úzkej spolupráce všetkých kľúčových aktérov inovačného ekosystému na Slovensku. Vážime si preto spoluprácu Ministerstva hospodárstva SR, Národných kontaktných bodov pre EIC ako aj Styčnej kancelárie pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD), vďaka ktorej sa iniciatíva národnej podpory startupov stala realitou. Čo je EIC Accelerator? Ide o prestížny grantový a investičný program Európskej komisie v rámci Horizontu Európa, určený pre start‑upy a malé a stredné podniky s prelomovými deep‑tech riešeniami, ktoré sú schopné preraziť na trh v Európe i mimo nej.
Máme za sebou ďalšie kolo stretnutí pracovných skupín SK RIS3 2021+ (Bratislava, 04.06.2025) Pracovné skupiny SK RIS3 2021+ majú za sebou ďalšie dôležité stretnutia. Odborníci, akademici a ďalší zástupcovia ekosystému spoločne formujú priority na ktorých bude štát stavať pri podpore inovácií, konkurencieschopnosti a udržateľného rozvoja. V posledných mesiacoch prebehlo viacero zasadnutí pracovných skupín domén Stratégie inteligentnej špecializácie SK RIS3 2021+. Išlo najmä o zasadnutia členov skupín pre inovatívny priemysel, mobilitu, zdravú spoločnosť a potravinovú konkurencieschopnosť. Pracovné skupiny zložené z uznávaných odborníkov, akademikov a zástupcov súkromného sektora v každom z odvetví zohrali kľúčovú úlohu pri aktualizácii Súhrnnej správy stratégie inteligentnej špecializácie, ktorá bola 5. februára 2025 schválená vládou SR. Dokument stanovuje hlavné priority v oblastiach, kde bude vláda v najbližšom období koncentrovať verejné zdroje. Predmetom stretnutí bolo zdieľanie aktuálnych informácií o implementácii SK RIS3 2021+. Vedeli ste, že? k dnešnému dňu evidujeme výzvy viazané na implementáciu SK RIS3 2021+ s celkovým finančným objemom viac ako 1 miliardy eur, predstavili sme finančné nástroje a výzvy na podporu inovatívnosti a konkurencieschopnosti podnikov, pracujeme na aktualizácii Akčného plánu Národnej stratégie výskumu a vývoja 2030, prebehla diskusia o kľúčových merateľných indikátorov úspešnosti domén. Vo VAIA veríme, že inovatívna a úspešná krajina je výsledkom spolupráce štátu reflektujúc na potreby výskumno-inovačného ekosystému. Práve dlhodobá spolupráca v doménových skupinách je kľúčová pre jeho rozvoj, a preto na základe uznesenia vlády budú nové výzvy v oblasti výskumu a vývoja pripravované participatívnym spôsobom práve prostredníctvom týchto domén.
Univerzitný inkubátor STU pomáha študentom meniť výskum na podnikanie (Bratislava, 13.06.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) bola súčasťou záverečnej prezentácie podnikateľských nápadov programu START Univerzitného technologického inkubátora InQb. Najlepším startupom na súťažnej prehliadke Startup Pitch 2025 sa stal MeltFlex zameraný na inovatívne riešenie možností 3D tlače prostredníctvom robotického ramena. Na podujatí Startup Pitch bolo predstavených 7 inovatívnych projektov, ktoré počas niekoľkých mesiacov pripravovali študenti pod vedením skúsených mentorov. Program START pod vedením Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je jedným z kľúčových nástrojov InQb, určený najmä pre študentov a mladých absolventov, ktorí chcú získať praktické skúsenosti s podnikaním. Jeho cieľom je pomáhať pri premene inovatívnych nápadov na udržateľné biznisy a vytvárať most medzi výskumom, študentmi a praxou. Finálne prezentácie boli vyvrcholením niekoľkomesačnej práce účastníkov, ktorí počas programu absolvovali workshopy, individuálne mentoringové stretnutia a testovanie svojich nápadov v praxi. „University Technology Incubator of STU“ ako univerzitný inkubátor zohráva kľúčovú úlohu pri prepájaní akademického výskumu s reálnym trhom. Vytvára prostredie, kde môžu študenti, výskumníci a inovátori rozvíjať svoje nápady až po úroveň funkčných produktov a služieb pripravených na komercializáciu. Univerzitné inkubátory podporujú transfer technológií, pomáhajú formovať biznis modely a poskytujú prístup k expertom, mentorom i potenciálnym investorom. Vďaka tomu sa výsledky výskumu a vývoja môžu rýchlejšie dostať do praxe a prispievať k technologickému aj ekonomickému rozvoju Slovenska. VAIA takéto iniciatívy dlhodobo podporuje a považuje ich za dôležitú súčasť budovania inovačného a konkurencieschopného prostredia.
Pracovná skupina pre regionálne inovácie po prvýkrát zasadala v Košiciach (Bratislava, 13.06.2025) Výskumná a inovačná autorita v spolupráci s Inovačným centrom Košického kraja zorganizovala zasadnutie pracovnej skupiny pre regionálne inovácie. Cieľom tohto zasadnutia bolo diskutovať o aktuálnych problémoch a spôsoboch, ako systematicky podporovať rozvoj inovačných ekosystémov naprieč regiónmi Slovenska. Svoje plány predstavili zástupcovia všetkých Medzisektorových inovačných partnerstiev, ktoré pôsobia v regiónoch. Diskusia bola zameraná na zdieľanie inšpiratívnych príkladov, výmenu fungujúcich postupov a podporu synergických iniciatív medzi krajmi. Medzi najčastejšie bariéry, ktoré zaznievali naprieč regiónmi, patrili: odliv a udržanie talentu nejasné pravidlá štátnej pomoci nedostatočný technologický transfer z výskumu do praxe Spoločne s regiónmi sme sa zhodli na potrebe: lepšej koordinácie a prepojenia politík na podporu rozvoja regiónov, efektívnejšej koordinácie národných a regionálnych priorít, zlepšení výmeny informácií a dát. Zároveň sme s regiónmi identifikovali niekoľko konkrétnych oblastí pre spoluprácu: zdieľanie právnych rámcov pre podporu startupov sprístupňovanie e-learningových zdrojov pre stredné školy tvorba jednotnej metodiky zberu dát, ktorá zvýši ich využiteľnosť a prepojiteľnosť Napriek výzvam v každom regióne nachádzame ľudí, ktorí posúvajú veci vpred. S odhodlaním budujú prostredie, v ktorom má zmysel žiť, podnikať aj inovovať. Výskumná a inovačná autorita túto snahu dlhodobo podporuje napr. prepájaním ľudí, iniciatív a dát, ktoré môžu byť základom lepších rozhodnutí. Pracovná skupina pre regionálne inovácie je jedným z nástrojov, ako túto podporu systematizovať a posilniť.
Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie rokovala o kľúčových témach podpory výskumu a inovácií (Bratislava, 11.06.2025) Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI) rokovala o kľúčových otázkach rozvoja výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku. S cieľom posilniť inovačný potenciál krajiny RVVTI schválila aj podporu pre tzv. disruptívne technológie, ktoré majú potenciál zásadne prispieť k budúcemu ekonomickému rastu. Zároveň schválila postup financovania prvých projektov v rámci programu Misia Zdravie 2030, čím potvrdila svoj záväzok k inováciám a technologickým riešeniam v oblasti zdravia obyvateľov. S cieľom posilniť odvahu inovátorov a schopnosť krajiny reagovať na globálne výzvy, Rada vlády schválila návrh zaradiť disruptívny a prelomový výskum medzi horizontálne priority Stratégie inteligentnej špecializácie Slovenska (RIS3 2021+). Spolu s existujúcimi horizontálnymi prioritami, ako sú robotizácia, automatizácia a umelá inteligencia, získajú tieto oblasti 25% celkovej alokácie zdrojov. Zvyšných 75 % zdrojov bude rozdelených medzi domény stratégie RIS3, pričom najviac získa priemysel a mobilita ako kľúčové motory hospodárskeho rastu slovenskej ekonomiky. Členovia taktiež jednohlasne schválili postup financovania prvých projektov v rámci programu Misia Zdravie 2030. Po konzultáciách s Ministerstvom zdravotníctva (MZ SR) budú tieto projekty predložené vo forme zámerov troch národných projektov na zasadnutie príslušnej komisie PO1 pre Program Slovensko, ktoré sa uskutoční dňa 2. júla 2025. Súčasťou programu bola aj informácia o aktuálnom stave implementácie Komponentu 9 – veda, výskum a inovácie Plánu obnovy a odolnosti. K dnešnému dňu bolo vyhlásených 27 výziev v celkovej alokácii 535 miliónov eur, ktoré dopĺňajú finančné nástroje v hodnote 50 miliónov eur. Celkovo bolo podaných 4 690 žiadostí vo výške 1,4 miliardy eur. Aktuálne je zazmluvnených 1 911 projektov vo výške 357,55 mil. eur. Dôležitou témou zasadnutia bola aj príprava nového akčného plánu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030, ktorá má byť sfinalizovaná do konca roka 2025. Nový akčný plán na roky 2026-2028 má za cieľ zabezpečiť kontinuitu reforiem a flexibilne reagovať na meniace sa výzvy. V diskusii RVVTI potvrdila ambíciu zvýšiť investície do výskumu a inovácií na 2 % HDP do roku 2030 s dôrazom na stimuláciu súkromných výdavkov a posilnenie spolupráce medzi podnikmi a akademickým prostredím. V závere boli členovia oboznámení s činnosťou Komisie pre výskumnú integritu a etiku a stavom prípravy návrhu zákona o výskume, vývoji a inováciách, ktorý by mal byť predložený na verejné pripomienkovanie v 2. polroku tohto roka.
Rýchlejšie vybavovanie dokladov a menej byrokracie pre zahraničný talent (Bratislava, 09.06.2025) Národná rada SR schválila novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorá má zjednodušiť a urýchliť procesy pri vybavovaní pobytu na Slovensku. Národná rada Slovenskej republiky minulý týždeň schválila novelu zákona o pobyte cudzincov č. 404/2011 Z. z., ktorá reaguje na nadmernú administratívnu záťaž a zdĺhavé lehoty pri vybavovaní pobytu. Cieľom zmien je zjednodušiť procesy, zefektívniť príchod zahraničného talentu a nastaviť prehľadnejšie podmienky najmä pre tých, ktorí prichádzajú na Slovensko za účelom podnikania. Rozsiahle požiadavky na predkladanie dokladov v konaní o pobyte doteraz spomaľovali rozhodovanie štátnych orgánov, novela má za cieľ túto situáciu zlepšiť. Zavádzané zmeny: Zjednodušenie dokladovania finančného zabezpečenia: Novela ruší povinnosť predkladať dôkazy o finančnom zabezpečení pobytu v prípadoch, kde to umožňuje európska legislatíva. Doteraz museli cudzinci preukazovať, že majú dostatok finančných prostriedkov na život na Slovensku. Zrušenie povinnosti predkladať fotografiu: Cudzinci už nebudú musieť k žiadosti o pobyt prikladať fotografiu, keďže ju polícia zhotoví priamo pri zbere biometrických údajov. Predĺženie platnosti víza: Platnosť národného víza na účel podania žiadosti o pobyt sa predlžuje z 90 na 120 dní. Cieľom je poskytnúť cudzincom viac času na objednanie sa na cudzineckú políciu. Zavedenie možnosti online objednávania: Fyzické aj právnické osoby sa budú môcť objednať na osobné podanie žiadosti na príslušné oddelenie cudzineckej polície prostredníctvom elektronického systému. Zmeny pri prechodnom pobyte na podnikanie: Zvýšenie kontroly nad účelom pobytu: Nové pravidlá majú zabezpečiť, aby cudzinci s prechodným pobytom na účel podnikania skutočne podnikali na území Slovenska a nevyužívali tento pobyt na iné účely. Podpora legálneho zamestnávania: Cieľom zmien je motivovať zamestnávateľov, aby cudzincov zamestnávali na pracovnú zmluvu. Tento krok môže prispieť k zvýšeniu legálnej zamestnanosti medzi cudzincami. VAIA intenzívne pracuje na zlepšení podmienok pre príchod zahraničného talentu. V súčasnosti aktívne spolupracuje s partnermi naprieč štátnou správou na zrýchlení a zefektívnení vízových procesov pre vybrané skupiny žiadateľov – najmä zahraničných študentov a výskumníkov.
Uskutočnilo sa 2. zasadnutie Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku (Bratislava, 06.06.2025) Národná komisia pre výskumnú integritu a etiku oficiálne zahájila svoju činnosť. Členovia jednohlasne odobrili návrh na vedenie komisie. Za predsedníčku navrhli RNDr. Soňu Ftáčnikovú, PhD. a za podpredsedu prof. Ľudovíta Hajduka, PhD. Členovia komisie okrem nastavovania vnútorných procesov fungovania diskutovali aj o otázkach spojených s výskumnou integritou na Slovensku, a zaoberali sa aj konkrétnymi prípadmi sporných praktík vo výskume. Významnou témou bola aj potreba zlepšiť komunikáciu princípov výskumnej integrity a etiky smerom k odbornej a širšej verejnosti. Komisia si stanovila za cieľ nielen nastavovať pravidlá, ale aj aktívne podporovať kultúru etického výskumu na národnej úrovni. Čo je úlohou Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku? Komisia má 9 členov a vznikla ako nezávislý odborný orgán s cieľom posilniť dôveru vo vedecký výskum a zabezpečiť dodržiavanie etických štandardov vo vede a akademickom prostredí. V rámci svojej činnosti: Dohliada na etiku vo vede – kontroluje dodržiavanie Kódexu výskumnej integrity a etiky (kódex) a rieši podnety na neetické praktiky vo výskume, vývoji a akademickej činnosti. Spolupracuje s odbornou komunitou – komunikuje s vysokými školami, výskumnými inštitúciami, etickými komisiami a poskytovateľmi podpory na výskum a vývoj. Tvorí pravidlá a odporúčania – navrhuje zmeny kódexu, podieľa sa na príprave metodických usmernení a navrhuje priority Slovenska v oblasti výskumnej integrity a etiky doma i v zahraničí. Ak sa chcete dozvedieť viac o pôsobnosti, cieľoch a aktivitách Národnej komisie pre výskumnú integritu a etiku, navštívte tento odkaz.
Ako sa z chudobného štátu stane jedna z najvyspelejších krajín sveta? Čo sa z kórejského príbehu môže naučiť Slovensko? (Bratislava 04.06.2025) – VAIA absolvovala pracovnú návštevu v Južnej Kórei, ktorej cieľom bolo nadviazať odbornú spoluprácu, inšpirovať sa tamojšími skúsenosťami v oblasti inovácií, priemyslu a startupov a posilniť strategické partnerstvá medzi oboma krajinami. Návšteva prebiehala v rámci programu Slovakia–Korea Knowledge Sharing Program 2024/25, ktorý realizuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v spolupráci s renomovaným think-tankom Korea Development Institute (KDI) – jedným z najvýznamnejších think-tankov na svete. Vedeli ste, že v roku 1973 bola ekonomika Južnej Kórey slabšia než tá severokórejská? Dnes však Soul patrí medzi šesť najsilnejších metropolitných ekonomík sveta a krajina s menej než 52 miliónmi obyvateľov sa radí medzi 13 najväčších ekonomík v globálnom meradle. S cieľom nadviazať odbornú spoluprácu, inšpirovať sa kórejskými skúsenosťami v oblasti inovácií, priemyselného rozvoja a podpory startupov, ako aj prehĺbiť strategické partnerstvá medzi Slovenskom a Južnou Kóreou. Počas programu sme sa stretli s expertmi a navštívili špičkové výskumné centrá, startupové inkubátory, univerzity aj firmy svetovej úrovne. Hlavnými témami boli inovácie, smart city riešenia, startupy, prepojenie priemyslu a výskumu, regionálny rozvoj, vodíkové technológie a digitálna transformácia. Čo stojí za kórejským zázrakom? Strategické riadenie s víziouRozvoj nie je náhodný. Vyžaduje si politickú odvahu, víziu a stabilitu. V Kórei sa vlády síce striedajú, ale základná rozvojová stratégia sa nemení viac ako o 30–40 %. Takáto kontinuita umožňuje dlhodobé budovanie schopností. Výnimočnosť mimo systémuKrajina potrebuje aspoň jednu elitnú inštitúciu, ktorá presahuje rutinný výkon systému. KDI a univerzita KAIST vytvorili odborné zázemie pre reformy, ktorých dopad ďaleko presiahol akademický svet. Kultúrna disciplína a podnikateľská ambíciaKonfuciánske hodnoty vytvorili základný rešpekt k vzdelaniu, no moderná kórejská ambícia je poháňaná túžbou po prosperite, výnimočnosti a globálnom vplyve. Vzdelanie ako nástroj národnej stratégieŠtátne investície do PhD programov – najmä v STEM odboroch – sú prepojené s hospodárskou politikou. Výsledkom sú živé ekosystémy, kde startupy, študenti a firmy spolupracujú na riešeniach s globálnym dosahom. Kríza ako katalyzátor zmienRok 1997 a ázijská finančná kríza mohli Kóreu položiť. Namiesto toho sa stala momentom reštartu – spustila reformy a podporila nové formy spolupráce, aj s obranným sektorom. Kombinácia dlhodobého myslenia a neustálej reflexieKórejská spoločnosť vie myslieť v desaťročiach, ale zároveň neustále spochybňuje zaužívané a inovuje. Meritokracia vs. rovnosťNepríjemná pravda: úplná rovnosť často brzdí inováciu. Kórejsky model stavil na výber excelentnosti, podporu talentu a výkonu. Aj keď to má svoju cenu. Trpezlivosť a systémové budovanieInovácie neprinášajú výsledky zo dňa na deň. V Kórei rátajú s 20-ročným horizontom. Štát vytvára rámec, v ktorom môžu firmy a univerzity spolupracovať, no nezabúda sa na komunikáciu, flexibilitu a regionálnu iniciatívu. Aby sa Slovensko vydalo podobnou cestou ako Južná Kórea, potrebuje jasnú a stabilnú víziu, napríklad v oblastiach deep tech, zelených technológií či biotechnológií. Kľúčové sú tiež výrazne vyššie investície do výskumu a vývoja. Zatiaľ čo Kórea investuje 4,5 % HDP, Slovensko dosahuje len 1,04 %. Nevyhnutné je tiež budovanie mostov medzi výskumom a podnikaním a zároveň kultivovanie prostredia, ktoré akceptuje neúspech ako súčasť inovačného procesu. Kórejský príbeh nie je zázrak, ale výsledok cieľavedomej práce, investícií do poznania a koordinácie štátu, trhu a spoločnosti. Je to výzva pre každú krajinu, ktorá chce nielen prežívať, ale aktívne spoluvytvárať svoju budúcnosť. Medzi navštívenými inštitúciami boli napríklad: Global Knowledge Exchange & Development Center H2KOREA – Korea Hydrogen Alliance Incheon Free Economic Zone (IFEZ) Incheon Technopark (ITP) Celltrion (biotech) Wonju Medical Device Techno Valley Foundation (WMIT) Yonsei University INNOPOLIS (Korea Innovation Foundation) Startup KAISTKorea Hydro & Nuclear Power (KHNP) Central Research Institute
Zhodnotili sme význam inovačných voucherov: fungujú ako stimul modernizácie slovenských firiem? (Bratislava, 02.06.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) zhodnotila, ako na Slovensku funguje podpora firiem pri zavádzaní procesných inovácií cez inovačné vouchery. Tým splnila ďalší cieľ z akčného plánu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 – zmapovať a vyhodnotiť podporu pre malé a stredné podniky pri netechnologických inováciách. Štúdia sa venuje analýze poskytovaných inovačných voucherov na Slovensku v porovnaní so zahraničím a efektívnosti tejto podpory na výkonnosť oprávnených žiadateľov. Ide o relatívne nízku finančnú podporu v priemere od 5 až 10 tisíc Eur. Na Slovensku od roku 2013 doteraz fungovalo päť hlavných programov podpory inovácií, ktoré spravovalo Ministerstvo hospodárstva SR a Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Tieto programy boli väčšinou financované z eurofondov a fungovali centrálne, čo znamená, že témy a podmienky určoval štát. Na rozdiel od toho v zahraničí prevláda flexibilnejší systém, kde je väčšina programov financovaná z národných zdrojov a firmy si často môžu samy zvoliť, aké inovatívne riešenia chcú podporiť. Podľa zistení analýzy mali vouchery z národných projektov SIEA pozitívny vplyv na žiadateľov – inovačné poukážky NP ZIVSE mali rýchlejší vplyv na tržby podnikov už v roku podpory (21 %), ktorý pretrvával aj v ďalšom roku. Kreatívne vouchery NP PRKP zvýšili pridanú hodnotu (24 %) v roku podpory, efekt na tržbách (13 %) sa ukázal v roku po podpore. Zároveň sa ukázali viaceré možnosti, ako zvýšiť účinnosť inovačných voucherov. Medzi navrhovanými zmenami je napríklad: zavedenie otvorených schém s priebežným hodnotením a automatizáciou pri menších projektoch, predĺženie času na realizáciu a zjednodušenie administratívnych procesov, rozšírenie podporovaných služieb, lepšie zapojenie mentoringu a možnosť opakovanej podpory pre rôzne ciele podnikov. Naše zistenia ukazujú, že podpora inovácií prostredníctvom inovačných voucherov, prináša konkrétne výsledky a pomáha firmám napredovať. Aby však bola podpora ešte efektívnejšia, je potrebné ju lepšie prispôsobiť reálnym potrebám a dynamike podnikateľského prostredia. Pre podrobnejšie informácie si prečítajte celú štúdiu nižšie: Analýza: Inovačný voucher ako kľúč k modernizácii podnikania a rastu (PDF, 1 MB)