Kategória: Aktuality
Až 42 nových projektov na podporu medzinárodnej spolupráce a vyššiu mieru zapojenia Slovenska do programu Horizont Európa Vo výzve Matching granty k zdrojom získaným v rámci programu Horizont 2020 a Horizont Európa odoslala výskumná agentúra prvých 37 oznámení o splnení podmienok v celkovej výške takmer 5,06 mil. €. Cieľom výzvy je podporiť výskumné inštitúcie, ktoré sa venujú základnému alebo priemyselnému výskumu či experimentálnemu vývoju a participujú v projektoch Horizontu 2020 a Horizontu Európa. Môže ísť o komplementárne financovanie bežiacich európskych projektov alebo o financovanie projektov, ktoré boli ukončené maximálne pred jedným rokom. Vo výzve Podpora excelentných projektov Horizontu Európa, ktoré získali ocenenie „Seal of Excellence“ bolo Výskumnou agentúrou odoslaných prvých 5 oznámení o splnení v celkovom objeme 2,79 mil. €. Cieľom výzvy je podporiť kvalitné projekty, ktoré boli úspešne vyhodnotené v rámci programu Horizont Európa, pričom získali známku excelentnosti (Seal of Excellence), ale z dôvodu nedostatku finančných zdrojov neboli podporené zo strany Európskej komisie.
Dávame do pozornosti otvorenie 2. kola výzvy „Matching“ granty k zdrojom získaným od súkromného sektora Potenciálnym žiadateľom dávame do pozornosti otvorenie 2. kola výzvy zameranej na podporu spolupráce medzi výskumnými organizáciami a súkromným sektorom. Žiadatelia si tak môžu podávať žiadosti od 15. mája 2024 do 15. augusta 2024. Uzávierka výzvy je plánovaná na 15. augusta 2024. Dôvodom predčasného otvorenia výzvy je najmä poskytnutie žiadateľom dlhší čas na zrealizovanie plánovaných aktivít projektu, napr. nákup infraštruktúrneho vybavenia. V rámci zmeny sme rozšírili aj oprávnené obdobie vykazovaných spoluprác v 2. kole, a to z dôvodu možnosti zapojenia viacerých subjektov a vzhľadom na dostatočnú alokáciu vo výzve. Subjekty, ktoré neboli úspešnými žiadateľmi v 1. kole výzvy si môžu v druhom kole podať samostatnú žiadosť aj za obdobie 2020-2022.Okrem toho bola aktualizovaná aj vzorová zmluva o poskytnutí prostriedkov spolu s prílohami a nastali ďalšie formálne zmeny, ktoré si môžete pozrieť na tomto odkaze.
MISIA ZDRAVIE: Lepšia kvalita života až 3 miliónov občanov, vďaka inováciám a prelomovým technológiám Poprední slovenskí odborníci v oblasti onkológie, neurológie a kardiológie diskutovali o podobe komplexnej Misie zdravia na roky 2024-2030. Misia má ambíciu prostredníctvom investícií do výskumu, vývoja a inovácií zlepšiť kvalitu života občanov a vytvoriť funkčný model manažmentu pacientov či detí v oblasti ONKO-NEURO-KARDIO, ktoré tvoria viac ako 80% všetkých odvrátiteľných úmrtí na Slovensku. Dôležitosť zlepšenia kvality života občanov a pacientov potvrdili aj predseda zdravotníckeho výboru Národnej rady SR, Vladimír Baláž, štátna tajomníčka Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy, Alena Sabelová a štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR, Ladislav Slobodník. Hlavným cieľom misie je zlepšenie kvality života občanov a pacientov v oblasti nádorových ochorení, ochorení mozgu a kardiovaskulárneho systému, vďaka: prevencii, skríningu, včasnému záchytu, správnej diagnostike, liečbe a funkčnému modelu manažmentu pacienta. Ako sme na tom dnes? V roku 2022 sa slovenskí občania dožívali v priemere o 3 a pol roka menej ako občania EÚ. Až 40% pacientov s neurodegeneratívnym ochorením je zle diagnostikovaných neurológom nešpecialistom. Ischemická choroba srdca zodpovedá za 25% všetkých odvrátiteľných a liečiteľných príčin úmrtí na Slovensku. Významnou súčasťou riešenia týchto problémov a nevyužitý potenciál tkvie najmä v investíciách do výskumu, vývoja a inovácií v zdravotníckom sektore. Výskumná a inovačná autorita (VAIA) spolu s Ministerstvo zdravotníctva SR vedie proces identifikácie kľúčových oblastí a následného usmerňovania Misie zdravia. Koncept “misie” predstavuje nový prístup k tvorbe a implementácii verejných politík s cieľom priniesť konkrétne riešenia pre celospoločenské výzvy. Misia zdravia usmerňuje a koordinuje časť zdrojov v prioritách domény Zdravá spoločnosť s cieľom využiť poznatky výskumu, vývoja a inovácii (https://bit.ly/3JzARIJ). Poďakovanie patrí tímu ONKO pod vedením MUDr. Vladimíra Baláža PhD., tímu NEURO na čele s doc. MUDr. Matejom Škovránekom, PhD., a tímu KARDIO pod vedením Allan Böhm, MD, MSc, PhD, MBA, FESC, FJSC za dlhodobú spoluprácu. Rovnako ďakujeme aj všetkým zúčastneným, zástupcovia všeobecných lekárov: Asociácia súkromných lekárov, Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska, Spoločnosť všeobecného praktického lekárstva a Zväz ambulantných poskytovateľov; zástupcovia poisťovní: Asociácia zdravotných poisťovní, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Union zdravotná poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a zástupcovia pacientskych organizácií: OZ Amazonky, Slovenská Myelómová Spoločnosť, Slovenská koalícia ľudí s obezitou a nadváhou, Liga proti rakovine, Slovenský zväz sclerosis multiplex, Únia pre zdravšie srdce, Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, OZ Lymfoma a Leukémia Slovensko.
Až 13 slovenských univerzít a výskumných inštitúcií si prerozdelí finacovanie vo výške viac ako 17 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR ako sprostredkovateľ vo výzve na podporu spolupráce akademického a súkromného sektora, tzv. Matching granty, zaslalo prvých 13 oznámení o splnení podmienok v celkovej výške viac ako 17,19 mil. €. Po vyhodnotení prvého kola tak slovenské univerzity a výskumné organizácie získajú zdroje na financovanie svojich projektov z Plánu obnovy a odolnosti. Ide napríklad o nákup prístrojov a zariadení, ktoré prispejú k lepšiemu vybaveniu do laboratórií a výskumných pracovísk, ktoré budú môcť využívať aj po skončení Plánu obnovy a odolnosti. Najviac finančných prostriedkov v rámci tejto výzvy získala Žilinskej univerzite v Žiline, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a Technickej univerzite v Košiciach. Cieľom tejto výzvy je podporiť a motivovať spoluprácu a spoločné projekty medzi výskumnými organizáciami a súkromným sektorom, a to prostredníctvom príspevku, ktorý bude reflektovať ich zrealizovanú spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja v minulosti. Spolupráce medzi súkromným sektorom a výskumnými organizáciami sa týkajú: zmluvného výskumu, spoločného výskumu alebo licencovania duševného vlastníctva. V rámci tejto výzvy je plánované aj druhé kolo hodnotenia, ktoré @Výskumná a inovačná autorita otvorí v najbližších týždňoch. Žiadatelia v Matching grantoch predložili žiadosti v celkovej výške viac ako 18 miliónov eur. Zoznam žiadateľov, ktorí splnili podmienky a ich projekty budú financované nájdete na tomto odkaze. Indikatívny plán hodnotenia ďalších výziev nájdete tu.
Prezident Európskej rady pre inovácie sa stretol s inovačnou špičkou Slovenska (Bratislava, 5. apríla 2024) – Prezident Európskej rady pre inovácie (EIC), Michiel Scheffer navštívil Slovensko, aby s kľúčovými partnermi z verejného a súkromného sektora diskutoval o skúsenostiach slovenských inovátorov s týmto prestížnym európskym programom s financovaním vo výške 10 miliárd eur. Slovensko sa už môže pochváliť vysoko inovatívnymi firmami, ktoré obstáli v celoeurópskej konkurencii ako sú firmy Powerful Medical či Glycanostics, Ltd. Firma Powerful Medical, ktorá využíva umelú inteligenciu na zefektívnenie diagnostiky kardiovaskulárnych chorôb, len nedávno získala prestížny grant a investíciu EIC Akcelerátor vo výške až 7,5 milióna eur. Kľúčovou témou stretnutia s investormi a žiadateľmi o financovanie z EIC bola preto výmena skúseností s grantovými schémami EIC a identifikácia faktorov, ktoré by mohli zvýšiť úspešnosť slovenských firiem v programe. Viaceré európske krajiny napríklad využívajú domáce certifikované akceleračné programy, ktorých firmy sú v EIC posudzované prednostne. “Slovensko považuje EIC za významný nástroj podpory rozvoja vysoko inovatívnych firiem. Preto realizujeme viacero opatrení na zvýšenie synergií s EIC. Zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti boli podporené projekty, ktoré získali Seal of excellence v rámci EIC. Aktuálne pripravuje pilotný transfer zdrojov z Programu Slovensko práve do EIC. Tieto zdroje budú určené len pre domáce subjekty, ktoré sa budú zapájať do EIC,” uvádza podpredseda vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec. So zástupcami verejnej správy diskutoval prezident EIC o tvorbe národných politík, ktoré by mali pozitívny vplyv na zvyšovanie účasti slovenských výskumných organizácií a firiem v programoch EIC. “Slovensko zatiaľ nedosahuje svoj potenciál v programoch EIC, pričom dôvodom nemusí byť len nízka kvalita projektov. V hodnotiacom procese EIC Akcelerátor je dôležité preukázať schopnosť pritiahnuť súkromných investorov, čo je v podmienkach slovenského kapitálového trhu náročné. Máme v rukách viacero opatrení, ktorými by sme mohli investovanie do domácich prelomových technológií podporiť,” uviedla generálna riaditeľka Výskumnej a inovačnej autority Michaela Kršková, ktorá je zároveň členkou poradnej rady EIC. V rámci prezentácie slovenského aplikovaného výskumu sa so svojou prácou predstavilo Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá – FunGlass, európska špička v oblasti výskumu skla a keramiky. Centrum vzniklo v roku 2017 za podpory programu Horizont 2020 na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Záver dňa patril návšteve inovatívnych firiem: MultiplexDX – prvá slovenská firma, ktorá získala grant EIC Accelerator na vývoj presnejšej diagnózy rakoviny prsníka a firma GOSPACE Labs – slovenský technologický startup prinášajúci revolučný prístup k mestskému parkovaniu, ktorý získal financovanie vďaka prestížnemu národnému oceneniu Seal of Excellence, a taktiež bol podporený z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Kontakt pre viac informácií: Radka LacováKomunikačný špecialista VAIA radka.lacova@vlada.gov.sk +421 2 209 25 892
Kapitálový booster má prvých 68 žiadateľov, ktorí splnili podmienky financovania Vo výzve Kapitálový booster pre schémy na podporu výskumu a vývoja, ktorá sa zameriava na podporu excelentnej vedy v rámci Plánu obnovy a odolnosti, odoslala Výskumná agentúra prvých 68 oznámení o splnení podmienok v celkovej výške takmer 5,89 mil. € V minulom týždni dostalo prvých 68 úspešných žiadateľov oznámenie o splnení podmienok, ktoré boli stanovené vo výzve, čo znamená, že ich žiadosť bola schválená a v najbližších týždňoch pristúpia k podpisu zmluvy. Výzva bola uzatvorená 17. januára 2024. Celkovo bolo vo výzve predložených 131 žiadostí. Cieľom výzvy Kapitálový booster je dofinancovať projekty základného alebo aplikovaného výskumu, ktoré získali podporu z Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) v roku 2022. Keďže výzva APVV neumožňuje nákup výskumnej infraštruktúry, cieľom Kapitálového boostra je dofinancovať nákup majetku, ktorý bude využívaný v rámci výskumných aktivít žiadateľov. Úspešní žiadatelia vo všeobecnej výzve APVV si mohli požiadať o prostriedky z Plánu obnovy na nákup výskumnej infraštruktúry, ktorá im umožní kvalitnejšiu implementáciu projektov a lepšie vybavenie laboratórií a výskumných pracovísk – môže ísť napríklad o rôzne prístroje a zariadenia. Žiadatelia v Kapitálovom boostri predložili žiadosti v celkovej výške viac ako 11 miliónov eur, pričom ich žiadosti najprv museli prejsť administratívnym posúdením, ktoré pozostávalo z kontroly formálnych náležitostí žiadosti. Ďalším 63 predloženým projektom budú zaslané dožiadania na doplnenie chýbajúcich náležitostí. V rámci schválených projektov bude úlohou prijímateľov do polovice roku 2026 obstarať výskumnú infraštruktúru, ktorú budú využívať v rámci svojich výskumných aktivít aj po skončení Plánu obnovy. Zoznam žiadateľov, ktorí splnili podmienky nájdete na tomto odkaze.Indikatívny plán hodnotenia ďalších výziev nájdete tu. Spoločne tvoríme Slovensko, ktoré si verí!
Predvídateľné a transparentné granty s orientáciou na užívateľa? Aj to prináša historicky prvý predbežný plán financovania podpory výskumu, vývoja a inovácií Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie schválila prvý Predbežný plán financovania podpory výskumu, vývoja a inovácií, ktorý pomôže žiadateľom pripraviť sa na výzvy zamerané na výskum, vývoj a inovácie z akéhokoľvek zdroja. Predbežný plán financovania podpory výskumu, vývoja a inovácií (ďalej aj “predbežný plán”) má za cieľ zabezpečiť predvídateľné plánovanie výziev a grantových schém, ako aj využitie finančných prostriedkov zo všetkých zdrojov, aby sa záujemcovia mohli pripraviť na jednotlivé výzvy. Predbežný plán je vytváraný v spolupráci s poskytovateľmi finančných prostriedkov tak, aby boli umožnené synergické efekty a komplementárnosť podpory. Predbežný plán má prispievať k predvídateľnosti podpory, k vyššiemu záujmu výskumníkov a firiem o účasť vo výzvach, a teda aj k zlepšeniu kvality podporených projektov. Financovanie jednotlivých výziev je v súlade s Národnou stratégiou výskumu, vývoja a inovácií 2030, príslušnou analýzou vplyvov na rozpočet verejnej správy a schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2024 – 2026. V rámci prípravy predbežného plánu sa pri zohľadnení cieľov Národnej stratégie zoskupujú jednotlivé výzvy do týchto oblastí podpory: rozvoj ľudských zdrojov vo výskume a vývoji a podpora talentu, rozvoj výskumnej infraštruktúry, podpora medzinárodnej spolupráce a zapájania sa do Horizont Európa, podpora medzisektorovej spolupráce, podpora excelentného výskumu, podpora aplikovaného výskumu a inovácií, koordinačné a podporné aktivity. Výzvy v oblasti podpory Rozvoj ľudských zdrojov vo výskume a vývoji a podpora talentu sa zameriavajú na prilákanie nových talentov do výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku. A to počnúc mobilizáciou domáceho talentu cez rozvoj domáceho talentu až po pritiahnutie talentovaných vedcov zo zahraničia. V oblasti Rozvoja výskumnej infraštruktúry sa cieli rozvoj, udržanie, využívanie a zdieľanie výskumnej infraštruktúry ako základného predpokladu špičkového vedeckého výskumu. Pre rok 2024 sa pilotujú najmä výzvy pre sektor zdravotníctva a národný projekt SAV, v ďalších rokoch pribudnú širšie zamerané výzvy. Podpora medzinárodnej spolupráce a zapájania sa do Horizont Európa sa zameriava okrem podpory získavania medzinárodných skúseností a spolupráce aj na presadenie sa v kompetitívnych medzinárodných schémach a týmto spôsobom prispieva k zvyšovaniu kvality výskumu domácich inštitúcií. Podpora medzisektorovej spolupráce cieli najmä zvyšovanie socio-ekonomického vplyvu výskumu a maximalizáciu spillover efektov. Spolupráca akademických výskumných pracovísk a praxe nie je hra s nulovým súčtom, ale naopak prichádza k vzájomným spillover efektom a vzájomnému obohateniu sa. Podpora excelentného výskumu obsahuje výzvy zamerané najmä na špičkový základný výskum, zahŕňa všeobecné a tiež tematicky zamerané výzvy. Podpora aplikovaného výskumu a inovácií mieri na zavádzanie inovácií do praxe, a to najmä inovácií vychádzajúcich z výskumu a vývoja. Tie sú spojené s najväčším rizikom neúspechu a preto sú podporované grantovou formou. Koordinačné a podporné aktivity prostredníctvom podpory mäkkých aktivít posilňujú vplyv ostatných výziev na výsledkové ukazovatele Národnej stratégie. Ide o aktivity, ktoré zvyšujú prepojenosť, informovanosť, komunikáciu, sieťovanie, učenie sa a zdieľanie skúseností subjektov sektora výskumu, vývoja a inovácií. Celková predbežná výška podpory výskumu, vývoja a inovácií v roku 2024 je 1 019,2 mil. eur. Najviac financií smeruje do podpory aplikovaného výskumu a inovácií. Tento údaj nezahŕňa podporu pri výzvach, kde zatiaľ nebola stanovená indikatívna alokácia. Schéma č. 1 približuje štruktúru podľa oblastí podpory v roku 2024. Predbežný plán financovania podpory výskumu, vývoja a inovácií (PDF, 2 MB)
Superodpočet má mať stabilné miesto medzi vládnymi nástrojmi podpory výskumu a vývoja Bratislava, 15. marca 2024 – VAIA v spolupráci s Ekonomickou univerzitou v Bratislave vyhodnotili schopnosť daňového nástroja – superodpočtu motivovať firmy k dodatočným investíciám do výskumu a vývoja. Analýza slúži ako dátový podklad k opatreniu Národnej stratégie VVI s názvom reformovanie superodpočtu na výskum a vývoj, na ktorom aktuálne pracuje VAIA a MF SR v rámci pracovnej skupiny so zástupcami súkromného sektora. „Superodpočet patrí medzi najjednoduchšie nástroje štátu na systematickú podporu podnikových investícií do výskumu a vývoja. Jeho výhodou sú najmä jednoduché administratívne podmienky pre firmy aj štát,“ uvádza podpredseda vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec. Spoločnosti podnikajúce na území Slovenska si môžu pri uplatnení superodpočtu odpočítať dodatočných 100% vlastných výdavkov na výskum a vývoj od základu dane. Superodpočet využívalo v roku 2022 okolo 500 firiem, ktoré čerpali daňové zvýhodnenie v objeme 44 mil. eur. Cieľom tohto zvýhodneného daňového režimu je motivovať firmy vynakladať viac prostriedkov na výskum a vývoj, tvoriť pracovné miesta pre výskumných pracovníkov, ako aj zvyšovať celkovú konkurencieschopnosť Slovenska. Ak Slovensko ašpiruje na ekonomiku so silnou inovačnou výkonnosťou, kritická masa medzinárodne úspešných domácich firiem musí byť jej nevyhnutnou súčasťou. Hlavné zistenia analýzy: Na Slovensku jedno euro daňovej úľavy prináša dodatočné priemerné investície firiem takmer za 1,5 eura. Najviac dodatočných investícií vďaka superodpočtu prinášajú najmä veľké a stredné firmy realizujúce aplikovaný výskum. Nižšia schopnosť superodpočtu priniesť dodatočné investície do výskumu a vývoja na úrovni malých firiem indikuje nevhodný dizajn pre túto veľkostnú kategóriu. Na úrovni malých firiem je superodpočet potrebné vnímať ako investíciu do budúcnosti, ktorá zvyšuje šance malej inovatívnej firmy stať sa strednou a neskôr veľkou korporáciou. Od roku 2015, firmy využívajúce superodpočet investovali do výskumu a vývoja približne 2,3 mld. eur. Z toho 304,3 mil. eur predstavovali dodatočné investície, ktoré by sa bez podpory superodpočtu neudiali. Superodpočet prináša najvyššiu návratnosť pre verejné financie pri sadzbe 100 %. S vyššou sadzbou superodpočtu sa dodatočné investície na 1 euro daňovej úľavy postupne znižujú. Odporúčania analýzy: Odstrániť dnešné obmedzenia na dodávky služieb a nehmotných výsledkov výskumu a vývoja od externých dodávateľov, ktoré sú čoraz viac využívané vo výskumno-inovačných projektoch, čo podporí najmä malé a stredné firmy. Za účelom zvýšenia počtu malých inovatívnych firiem a ich inovačnej výkonnosti odporúčame upraviť dizajn superodpočtu tak, aby bol pre ne dostupnejší. Odporúčame ho umožniť čerpať aj pre firmy v strate a to s maximálnym limitom 20 až 50 tis. eur na firmu. Aktuálny dizajn superodpočtu vytvára priestor pre veľké jednorazové negatívne vplyvy na plnenie dane z príjmov, ktoré neodpovedajú reálnym investíciám do výskumu a vývoja vo firme. Za účelom zmiernenia jednorazových vplyvov navrhujeme maximálnu daňovú úsporu 4,2 mil. eur na firmu pri dnešnej sadzbe 100 %, čo zodpovedá zvýhodnenej investícií v objeme 20 mil. eur. Pri diskusii o výške sadzby odporúčame zachovať najmä stabilitu nastavenia superodpočtu, aby si firmy mohli dlhodobo plánovať svoje investície do výskumu a vývoja, ktoré sú kľúčové aj z pohľadu realizácie dodatočných investícií. Analýzu „Ako (ne)zdaňovať pokrok“ si môžete prečítať na tejto stránke. Kontakt pre viac informácií: Radka Lacová Komunikačný špecialista VAIA radka.lacova@vlada.gov.sk + 421 2 209 25 892
28. zasadnutie Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie Bratislava, 14.03.2024 – Vo štvrtok sa uskutočnilo 28. zasadnutie Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (RVVTI). Hlavným bodom rokovania bolo schvaľovanie Predbežného plánu financovania podpory výskumu, vývoja a inovácií na roky 2024 až 2026, ktorý na rok 2024 ráta s grantovými zdrojmi na výskum a inovácie vo výške viac ako 1 mld. EUR. Ako uviedol predseda RVVTI a podpredseda vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku: „Našim spoločným cieľom je pripraviť ambiciózny a zároveň realistický plán, ktorý zabezpečí predvídateľné plánovanie výziev, grantových schém a projektov, ktoré budú synergicky podporovať výskum, vývoj a inovácie v SR. Predbežný plán financovania vnímajme ako súčasť skladačky predvídateľného a stabilného prostredia a nástroj strategického plánovania.“ Rada sa taktiež venovala pripravovanému Kódexu vedeckej integrity a etiky na Slovensku, ktorý bude predmetom schvaľovania Rady a vlády SR. Jeho cieľom je zvyšovať povedomie a zabezpečiť dodržiavanie etických požiadaviek na výskum a vývoj, ako aj k predchádzať neetickému a nečestnému konaniu v oblasti VaV. Tento kódex bude záväzný pre všetkých odborných vedeckých a akademických pracovníkov v oblasti vedy a výskumu, ako aj pre všetky štátne alebo súkromné organizácie vstupujúce do spolupráce v tejto oblasti. Okrem schválenia Plánu zasadnutí RVVTI na rok 2024, boli členovia informovaní o stave implementácie Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií. Kontakt pre viac informácií: Radka Lacová Komunikačný špecialista VAIA radka.lacova@vlada.gov.sk + 421 2 209 25 892
Vytvárame podmienky pre lepšiu jazykovú integráciu zahraničného talentu na Slovensku Vedeli ste, že pridaná hodnota zahraničného talentu, ktorý na Slovensko nielen prilákame, ale ktorý sa tu rozhodne žiť a pracovať je 2.8 milióna EUR? (Zdroj: Slovensko: Magnet pre Talent) Aby sme týchto ľudí na Slovensku dokázali udržať, musíme zabezpečiť ich jazykovú integráciu už v prvých rokoch od ich príchodu do krajiny. Len tak dosiahneme udržanie a maximalizáciu potenciálu zahraničného talentu, ktorý bude mať pre Slovensko pridanú ekonomickú hodnotu. Jazykovej integrácii cudzincov na Slovensku sa napriek priebežne rastúcim počtom prichádzajúcich zahraničných študentov a pracovníkov nevenuje veľká pozornosť. Rapídny dopyt po jazykovom vzdelávaní slovenčiny, ako cudzieho jazyka, zaznamenalo Slovensko najmä po príchode ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Príchod veľkého množstva odídencov poukázal na fakt, že jazykové vzdelávanie zahraničného talentu na Slovensku nie je inštitucionalizované, ani dostatočne právne upravené, a to najmä v spojení s dospelými osobami. Problémy spojené s jazykovým vzdelávaním dospelých cudzincov sme do Národnej stratégie pre výskum, vývoj a inovácie 2030 presadili ako samostatné opatrenie. Pri realizácii tohto opatrenia nám bude pomáhať pracovná skupina, ktorá má konzultačný charakter. Toto fórum podporí jazykové vzdelávanie dospelých cudzincov na Slovensku s cieľom ich ľahšej integrácie do spoločnosti, jednoduchšieho vstupu na trh práce, ako aj ich vyššej kvality života, a teda väčšej pravdepodobnosti ich prilákania, udržania a maximalizácie ich potenciálu.Súčasťou skupiny sú zástupcovia hlavných aktérov v rámci danej témy, konkrétne: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (MŠVVM SR) Studia Academica Slovaca (SAS) Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) UNICEF Mareena 1. štátna jazyková škola, Palisády Pracovná skupina sa bude zaoberať témami, ako napríklad: identifikovanie urgentných potrieb v rámci jazykového vzdelávania dospelých cudzincov, ošetrenie kompetencií v oblasti jazykového vzdelávania, nastavenie komplexného systému jazykového vzdelávania, vrátane aktualizácie štandardov, vytvorenia mechanizmu kontroly kvality v spojení s kvalitou lektorov slovenčiny ako cudzieho jazyka, tak aj kontroly kvality spojenej so systémom testovania jazykovej úrovne slovenčiny cudzincov. Ak by ste sa chceli o pracovnej skupine dozvedieť viac, prípadne sa chceli zapojiť do daného obsahu svojimi komentármi, napíšte na emailovú adresu ivana.ihnatova@vlada.gov.sk. Spoločne tvoríme Slovensko, ktoré si verí.