Kategória: Publikácie
Zahraniční experti zvyšujú kvalitu hodnotenia výskumných projektov (Bratislava, 25.04.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) zapojila do hodnotenia projektov v rámci reformy Plánu obnovy zahraničných expertov. Zahraniční hodnotitelia hodnotili a bodovali projekty v 9 výzvach z Plánu obnovy, čím sa posilnila kvalita, transparentnosť a dôveryhodnosť celého procesu. Jedným z hlavných cieľov Výskumnej a inovačnej autority (VAIA) je zabezpečiť, aby financovanie z Plánu obnovy smerovalo k projektom s najvyššou odbornou kvalitou. Preto sme do hodnotenia po prvýkrát systematicky zapojili aj zahraničných expertov, čím sme priniesli do procesu nezávislosť, nadhľad a európske štandardy, ktoré sú bežné v medzinárodnom výskumnom priestore. Medzinárodná spolupráca v číslach Do konca roka 2024 sme v rámci deviatich výziev do hodnotenia zapojili 640 odborníkov a odborníčok z prestížnych univerzít, výskumných inštitúcií a inovačných centier z celého sveta. Ich výber prebehol z databázy expertov Európskej komisie, pričom sme použili nový spôsob hodnotenia a bodovania, ktorý reflektuje štandardy programu Horizont Európa. Prečo zapájame zahraničných hodnotiteľov? Zahraničné hodnotenie nie je len technickou zmenou. Ide o dôležitý krok k vyššej dôveryhodnosti, férovosti a transparentnosti v rozhodovaní o verejných financiách. Prináša: Transparentnosť výberu projektov Nezávislosť a odbornú kvalitu hodnotenia Ochranu pred konfliktom záujmov Zaviazali sme sa, že financie z Plánu obnovy budú smerovať tam, kde môžu priniesť najväčší prínos pre slovenskú vedu, výskum a spoločnosť. Zoznam hodnotiteľov, ktorí posudzovali projekty v komponentoch 9 a 10 môžete nájsť na tomto odkaze. Hodnotenie prebiehalo v súlade so Záväznou metodikou buď priamo na pôde VAIA, alebo v spolupráci so sprostredkovateľmi: Výskumnou agentúrou a Ministerstvom hospodárstva SR.
Slovensko je silné v zavádzaní nových eko riešení no zaostáva v ich výskume (Bratislava, 09.04.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripravila komentár k aktuálnym dátam Eko-inovačného indexu 2024. Slovensko sa podľa najnovšieho Eko-inovačného indexu 2024 umiestnilo na historicky najlepšom 20. mieste, čím dosiahlo úroveň priemeru krajín EÚ z roku 2014. V priebehu rokov sme si teda polepšili o 35 percentuálnych bodov, čo sa podarilo len máloktorým krajinám. Jednou z najsilnejších stránok Slovenska sú eko-inovačné aktivity – teda to, do akej miery firmy zavádzajú ekologické riešenia, napríklad prostredníctvom certifikátu ISO 14001, ktorý potvrdzuje ich záväzok k ochrane životného prostredia. V tejto oblasti sa Slovensko v roku 2024 umiestnilo na výbornom 7. mieste spomedzi krajín EÚ, čo je jedno z najvyšších hodnotení, aké dosiahlo. Ide o oblasť, v ktorej Slovensko výrazne vyniká a vytvára solídny základ pre ďalší rozvoj ekologických inovácií. Naopak, najväčšou výzvou zostávajú investície do výskumu a vývoja (VaV) v oblasti eko-inovácií – tzv. eko-inovačné vstupy a výstupy. Slovensko potrebuje viac odborníkov, výskumníkov a financovania v oblasti energetiky a životného prostredia. Výrazne zaostávame napríklad v počte VaV zamestnancov (22. miesto) a v počte vedeckých publikácií súvisiacich s ekologickými inováciami (21. miesto), hoci aj tu sme zaznamenali určitý rast. Lídrom rebríčka zostáva Fínsko, ktoré dlhodobo ťaží z komplexnej vládnej podpory – vrátane schém pre obnoviteľné zdroje, znižovania byrokratickej záťaže pre začínajúce podniky a podpory jednoduchšieho vstupu eko-inovátorov na trh. Na Slovensku už dnes vznikajú zaujímavé riešenia, napríklad vďaka úspešným regionálnym iniciatívam a inovatívnym start-upom ako Sensoneo, Ekolive či Archee. Bez systematickej podpory, motivácie aktérov a rozvoja ľudského kapitálu však nebude možné strategické eko-inovácie naplno rozvíjať a Slovensko riskuje, že sa ešte viac vzdiali výkonným ekonomikám. VAIA v súlade s Národnou stratégiou výskumu, vývoja a inovácií 2030 realizuje viaceré aktivity s cieľom posilniť postavenie Slovenska v Európskom inovačnom indexe, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj environmentálna udržateľnosť. Práve prechod na zelené inovácie predstavuje jednu z hlavných ciest, ako budovať modernú, odolnú a konkurencieschopnú ekonomiku. Komentár k Eko-inovačnému indexu (PDF, 513 kB)
Výdavky na výskum a vývoj v roku 2023 prekročili hranicu 1%. Väčšie zmeny sa očakávajú nasledujúci rok. (Bratislava, 16.12.2024) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripravila komentár k aktuálnym dátam výskumu a vývoja na Slovensku. Podľa najnovších údajov Eurostatu dosiahol podiel výdavkov na výskum a vývoj na Slovensku v roku 2023 1,04 % HDP čím nás umiestnil na 21. miesto v EÚ. Celkovo šlo o 1,3 miliardy eur, čo je v prepočte 236 eur na obyvateľa (v porovnaní s priemerom EÚ, kde bolo 387 miliárd eur, resp. 862 eur na obyvateľa). Slovensko sa v tejto oblasti kontinuálne zlepšuje, čo potvrdzujú aj stúpajúce výdavky idúce do podnikateľských aktivít – z 0,4 % HDP v roku 2016 na 0,58 % HDP v roku 2023. Približne polovica týchto investícií smeruje do spracovateľského priemyslu a štvrtina do odvetvia počítačového programovania Podľa zdroja financovania sú výdavky na výskum a vývoj tvorené hlavne z prostriedkov podnikateľov (41 %) a vládneho financovania (34 %). Podiel zahraničných zdrojov sa v čase pohybuje v rozmedzí od 11 – 22 %. Jednou z hlavných výziev je personálne zabezpečenie. Zamestnanci výskumu a vývoja tvorili v roku 2023 iba 0,95 % celkovej zamestnanosti krajiny, čo predstavuje 57 % priemeru EÚ. Pričom približne 4/5 z nich tvoria priamo výskumníci a výskumníčky, zvyšok iní technickí a odborní zamestnanci. Na druhej strane, Slovensko má vysoký podiel žien vo výskume – viac ako 40 % výskumného personálu, čo je nad priemerom EÚ (33 %). Najviac výskumníčok pracuje v Lotyšsku, Chorvátsku a Litve (všetky okolo 50 %), naopak najmenej je ich v Česku a Maďarsku (menej ako tretina personálu). Najvýkonnejšími krajinami EÚ sú z hľadiska výdavkov na výskum a vývoj v podiele na HDP Švédsko (3,57 %) a v objeme na obyvateľa Írsko (2,1-tis. eur). Zamestnanosť vo výskume je najvyššia v Belgicku (2,63 %) a najnižšia v Rumunsku (0,46 %). Strategické ciele Slovenska – zvýšiť celkové výdavky na výskum a vývoj na 2 % HDP a súkromné výdavky na 1,2 % HDP – sú zatiaľ vzdialené. Očakáva sa však, že od roku 2024 začnú výraznejšie ovplyvňovať túto oblasť nové finančné impulzy. Ide najmä o zdroje z Plánu obnovy a odolnosti, ako aj financie zo štátneho rozpočtu v rámci Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. Komentár dostupný na stiahnutie tu: Komentár k aktuálnemu stavu výskumu a vývoja na Slovensku (PDF, 501 kB)
Zahraniční študenti ako dôležitý talent pre rast Slovenska (Bratislava, 18.11.2024) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripravila v spolupráci so Študentskou radou vysokých škôl prehľad, aby sme lepšie pochopili motivácie a tendenciu zahraničných študentov zostať na Slovensku. TOP 10 zistení predstavujeme nižšie. Včera sme si pripomenuli Medzinárodný deň študentov a Deň boja za slobodu a demokraciu. Tieto dni nám pripomínajú, aký významný vplyv majú študenti na našu spoločnosť – prinášajú nové nápady, odhodlanie a odvahu meniť svet. Pre Slovensko však prinášajú aj dôležitú ekonomickú hodnotu. Štatistiky ukazujú, že do roku 2030 bude na Slovensku chýbať 121 000 ľudí v produktívnom veku. S každým vysokoškolsky vzdelaným talentom, ktorý neostane na Slovensku, prichádzame o 2,8 mil. EUR. Práve zahraničný talent má potenciál vykompenzovať tento deficit, ak mu štát vytvorí vhodné podmienky – na čom vo VAIA aktívne pracujeme. 10 faktov o zahraničných študentoch na Slovensku Rastúci počet študentovPočet zahraničných študentov na slovenských vysokých školách narástol od roku 2016 do 2023 o 12,9 tisíc, čo čiastočne supluje pokles záujmu domácich študentov. Dominancia ukrajinských študentovV roku 2023 tvorili študenti z Ukrajiny 53% zo všetkých zahraničných študentov – viac ako 10 000 osôb. Českí študenti na druhom miesteŠtudenti z Českej republiky predstavujú 9% zahraničných študentov. Výmena medzi Slovenskom a ČR je však nevyvážená – Slováci tvoria až 40% zahraničných študentov v ČR. Štúdium v slovenčineAž 57% zahraničných študentov na Slovensku študuje odbory vyučované výlučne v slovenskom jazyku. Zdravotnícke odbory lákajúAž 24% zahraničných študentov si volí štúdium v zdravotníckych odboroch, pričom 80% opýtaných motivuje možnosť získať diplom z krajiny EÚ. Integrácia do spoločnostiAž 40% zahraničných študentov sa necíti byť integrovaných, pričom hlavnou prekážkou je nedostatočná znalosť slovenského jazyka (45%). Problémy so zdravotnou starostlivosťouTretina zahraničných študentov nemá zdravotné poistenie a dve tretiny nevedia, ako sa zaregistrovať u lekára alebo získať informácie o zdravotnej starostlivosti. Komplikovaná byrokraciaAž 41% zahraničných študentov označilo komunikáciu s cudzineckou políciou v angličtine za problematickú. Dlhodobý pobyt ako výzvaNa získanie dlhodobého pobytu sa z obdobia štúdia počíta len polovica, čo odrádza 34% zahraničných študentov zostať na Slovensku po štúdiu. Ekonomická strataSlovensko s každým strateným zahraničným talentom prichádza o potenciálnu celoživotnú pridanú hodnotu vo výške 2,8 milióna eur na jedného vysokokvalifikovaného človeka. Plné znenie analýzy: Zahraniční študenti a študentky na Slovensku – analýza (PDF, 1,27 MB)
Globálny inovačný index: Slovensko na 46. mieste, Európa ostáva lídrom v počte inovátorov (Bratislava, 27.11.2024) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripravila komentár k novému rebríčku Global Innovation Index. Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) v najnovšom hodnotení Global Innovation Index (GII) 2024 zaradila Slovensko na 46. miesto zo 133 krajín sveta. Globálny inovačný index (GII) každoročne hodnotí inovačný potenciál krajín na základe 78 indikátorov v štyroch fázach inovačného cyklu: investície do vedy a inovácií, technologický pokrok, praktická adopcia technológií a ich spoločensko-ekonomický vplyv. Silné stránky Slovenska sú najmä v high-tech výrobe, kvalite noriem v oblasti životného prostredia, vývoze kreatívneho tovaru a štátnom financovaní sekundárneho vzdelávania. Tieto faktory prispievajú k súčasnému umiestneniu Slovenska v rebríčku. Výzvami pre Slovensko zostávajú nízka úroveň spolupráce medzi akademickým sektorom a priemyslom, slabé prepojenie medzi firmami, nedostatočné výdavky na vzdelávanie, neuspokojivé podnikateľské prostredie a obmedzený prílev zahraničných investícií. Najlepšiu pozíciu v GII dosiahlo Slovensko v roku 2017, keď obsadilo 34. priečku. Odvtedy sme však svoju pozíciu nedokázali zlepšiť a aktuálne umiestnenie odráža aj výsledky Európskeho inovačného rebríčka. Inovačným lídrom je už 14. rok po sebe Švajčiarsko, pričom v prvej desiatke dominuje Európa so 6 krajinami – Švédskom, Spojeným kráľovstvom, Fínskom, Holandskom, Nemeckom a Dánskom. Mimo Európy sa medzi lídrov zaradili USA, Singapur a Južná Kórea. V komentári sa dočítate, ako sa Slovensku darí v globálnom porovnaní, v ktorých oblastiach dosahujeme silné výsledky a kde musíme pridať. Zároveň prinášame pohľad na to, ako sa darí iným krajinám, a čo môžeme urobiť, aby sme zlepšili svoju pozíciu v inovačnom prostredí. Komentár k rebríčku je dostupný tu.
Európske inovačné skóre: Slovensko zostáva na 24. mieste, čo odráža stav pred prijatím Národnej stratégie VVaI (Bratislava, 23.10.2024) Tím výskumných a inovačných politík pripravil podrobný komentár k výsledkom Európskeho inovačného rebríčka. Podľa zistení Slovensko síce mierne zlepšilo svoju inovačnú výkonnosť, no väčšina krajín EÚ napreduje rýchlejšie. Podľa najnovšieho hodnotenia Európskeho inovačného rebríčka 2024 dosahuje Slovensko len 65 % priemeru EÚ. Medziročný pokles na 24. miesto odráža údaje z rokov 2021 a 2022, ktoré zohľadňujú nastavenie politík v oblasti výskumu a vývoja pred prijatím Národnej stratégie VVaI. Medzi silné stránky Slovenska patrí schopnosť slovenských podnikateľov vyvážať produkty s vysokou pridanou hodnotou a environmentálna udržateľnosť. Naopak, slabinami zostávajú nízka úroveň financovania výskumu, neatraktívne výskumné prostredie či nízky podiel malých a stredných firiem, ktoré sa venujú inováciám. Ako pracujeme na zlepšení v týchto indikátoroch? Cieľom stratégie do roku 2030 je postupne zvyšovať výdavky zo štátneho rozpočtu. V roku 2024 sme zvýšili finančné prostriedky na VVaI na 1 miliardu eur. Navýšili sme financovanie Slovenskej akadémie vied na roky 2024-2026, čo prispeje k zvýšeniu kvality a konkurencieschopnosti slovenského výskumu. Motivovať malé a stredne podniky k inováciám sa snažíme cez superodpočet a kapitálovú investíciu do venture for Future Fund, a.s. zo zdrojov Plánu obnovy, kde preinvestujeme až 15,3 mil. eur. Tri kroky k zlepšeniu pozície Slovenska v inovačnom rebríčku: Spustenie meškajúcich výziev na podporu priemyselného výskumu a vývoja, ako aj spolupráce medzi firmami a akademickou sférou s využitím fondov EÚ. Reformy a investície vo vysokom školstve a Slovenskej akadémii vied, ktoré zvýšia atraktívnosť výskumného prostredia a posilnia spoluprácu akadémie s podnikmi. Lákanie a udržanie talentov, aby mali akademické inštitúcie a firmy talent s ktorým zvyšovať svoju výskumnú a inovačnú výkonnosť. Posun Slovenska o 10 miest v Európskom inovačnom rebríčku je kľúčovým cieľom Národnej stratégie, ktorý chceme naplniť do roku 2030. Prvé výsledky opatrení Národnej stratégie sa do našej pozície v rebríčku EIS začnú významnejšie premietať od roku 2026. Pre podrobnejšie informácie si prečítajte celý komentár nižšie. Komentár k hodnoteniu Slovenska v Európskom inovačnom rebríčku (EIS) (PDF, 658 kB)
Ako (ne)zdaňovať pokrok? VAIA v spolupráci s Ekonomickou univerzitou v Bratislave vyhodnotili schopnosť daňového nástroja – superodpočtu motivovať firmy k dodatočným investíciám do výskumu a vývoja. Analýza slúži ako dátový podklad k opatreniu Národnej stratégie VVI s názvom reformovanie superodpočtu na výskum a vývoj, na ktorom aktuálne pracuje VAIA a MF SR v rámci pracovnej skupiny so zástupcami súkromného sektora. Cieľom tohto zvýhodneného daňového režimu je motivovať firmy vynakladať viac prostriedkov na výskum a vývoj, tvoriť pracovné miesta pre výskumných pracovníkov, ako aj zvyšovať celkovú konkurencieschopnosť Slovenska. Ak Slovensko ašpiruje na ekonomiku so silnou inovačnou výkonnosťou, kritická masa medzinárodne úspešných domácich firiem musí byť jej nevyhnutnou súčasťou. Dokumenty Ako (ne)zdaňovať pokrok (1 MB, PDF)
Krajské inovačné skóre Slovenska Krajské inovačné skóre Slovenska (KISS) mapuje inovačnú výkonnosť v slovenských regiónoch. Hlavným cieľom KISS je povzbudiť regionálne snahy o zlepšovanie výskumno-inovačného prostredia. KISS je vytvorený podľa vzoru Európskeho inovačného rebríčku (EIS) a mapuje situáciu v regiónoch použitím tých istých indikátorov.* Napriek dátovým obmedzeniam, KISS obsahuje 17 z pôvodných 32 indikátorov na úrovni NUTS3 a ďalších 7 indikátorov na úrovni NUTS2. Ambíciou je dáta kontinuálne dopĺňať a mapovať vývoj. Interaktívny Dashboard zobrazuje porovnanie hodnôt v kraji s celoslovenským priemerom ako podiel (v %). Hodnoty nad 100 predstavujú lepšiu situáciu v kraji ako hodnota za celé Slovensko a hodnoty pod 100 zase naopak. Viac sa dočítate v publikácií Krajské inovačné skóre Slovenska a v metodologickej správe. * V prípade niektorých indikátorov došlo k metodologickej zmene z dôvodu nedostupnosti dát. Viac v metodologickej správe. Inovačný dashboard Dokumenty Krajské inovačné skóre Slovenska (860 kb, PDF) Metodický meteriál – krajské inovačné skóre Slovenska – (672 kB,PDF) Indikátory – krajské inovačné skóre Slovenska – (295 kB, XLSX)