Kategória: Publikácie
Výdavky na VaV stabilne na úrovni 1 % HDP, mení sa štruktúra v prospech podnikov (Bratislava, 15.12.2025) Podľa najnovších údajov z Európskeho štatistického úradu (Eurostat) zostal podiel výdavkov na výskum a vývoj (VaV) na HDP už tretí rok za sebou na úrovni 1 %, čo krajinu zaradilo na 22. miesto v rámci EÚ. Postupné zlepšovanie a približovanie sa k strategickému cieľu 2 % HDP v roku 2024 stagnuje. V tomto roku navyše došlo k miernemu poklesu priemerného podielu VaV výdavkov v celej EÚ o 0,02 percentuálneho bodu (p. b.). Najväčšiu časť VaV výdavkov na Slovensku realizuje podnikateľský sektor, jeho podiel dosahuje 0,6 % HDP. Kľúčovú úlohu pri ich realizácií zohrávajú najmä odvetvia počítačové programovanie a výroba motorových vozidiel. V roku 2024 dosiahli VaV výdavky vo verejnom sektore 0,39 % HDP Slovenska. V porovnaní s rokom 2023 sa financovanie vo verejnom sektore znížilo o 0,06 p. b., najmä v dôsledku medziročného poklesu kapitálových výdavkov. Napriek stagnujúcim VaV výdavkom rastie záujem o prácu v tomto sektore. Slovensko dosiahlo v personálnych kapacitách VaV (v FTE) úroveň 1 % celkovej zamestnanosti krajiny, čo predstavuje medziročný nárast o 0,05 p. b. a piaty najvýraznejší rast v EÚ. Strategické ciele Slovenska v oblasti VaV zostávajú krajine naďalej vzdialené, hoci výraznejšie prejavenie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti a štátneho rozpočtu v rámci Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 sa očakáva po revízii štatistického vykazovania dát v nasledujúcich rokoch. Viac informácií nájdete v komentári nižšie. Dokumenty Komentár k stavu výskumu a vývoja na Slovensku v roku 2024 (PDF, 507 kB)
Ako granty pomáhajú výskumníkom v ich kariére (Bratislava, 9.12.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) vyhodnotila vplyv grantového financovania na kariérnu cestu výskumníkov a výskumníčok na Slovensku. Štúdia sa venuje špecifikácii grantovej podpory v krajine, porovnaniu so zahraničím a ekonometrickému vyhodnoteniu vplyvu grantov na publikačné a citačné výstupy počas riešenia projektu, ako aj niekoľko rokov po. Grantové financovanie je neoddeliteľnou súčasťou kariérnej cesty výskumníkov a výskumníčok, pretože poskytuje nevyhnutné prostriedky na realizáciu projektov a motivuje k excelentnosti výskumu. Ročne ide zo štátneho rozpočtu na súťažný akademický výskum cez 60 mil. eur. Význam grantového financovania potvrdzuje aj predkladaná analýza vplyvu na bibliometrické ukazovatele, ako sú počet publikácií a ich citovanosť. Ukazuje sa, že granty zvyšujú publikačný a citačný výstup vedcov počas riešenia projektu ako aj niekoľko rokov po skončení. Projekty podporené z verejných zdrojov zvyšujú pravdepodobnosť publikácie o 5 – 11 % pre každý rok ich trvania. Nárast citačnej výkonnosti je najsilnejší tri roky po skončení projektu, približne o 6 %. Aj zahraničné štúdie preukazujú významný a pozitívny vplyv grantov na výskumné výstupy. V krajinách EÚ ide v priemere 40 % výdavkov na granty, na Slovensku je to zatiaľ okolo 30 %. Na základe výsledkov analýzy a zahraničných štúdií odporúčame: navýšenie finančnej alokácie na projekty pri súťažných schémach (APVV, VEGA) zlepšenie kvality a rozsahu zbieraných dát, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie ex post analýzy výsledkov VaV Dokumenty Analýza grantového financovania
Keď sa odvetvia navzájom podnecujú k inováciám (Bratislava, 29.10.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) zmapovala najdôležitejšie prepojenia medzi odvetviami slovenskej ekonomiky z hľadiska investícií do výskumu a vývoja (VaV). Štúdia sa venuje posúdeniu technologických tokov v krajine prostredníctvom input-output analýzy. Inovácie sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a výkonnosť krajín. Nezávisia však len od výšky investícií do VaV , ale aj od ich šírenia medzi firmami, univerzitami a ďalšími organizáciami, ktoré spolu tvoria inovačný ekosystém. Práve tieto prepojenia vytvárajú tzv. spillover efekty, vďaka ktorým sa znalosti a technológie šíria naprieč ekonomikou. Inovácie v jednom odvetví tak prostredníctvom technologických tokov prinášajú rast celého hospodárstva. Na Slovensku smeruje najviac priamych VaV investícií do odvetvia vedeckého výskumu a vývoja, v ktorom pôsobia aj výskumné ústavy Slovenskej akadémie vied (SAV). Významný objem však smeruje aj do vzdelávacích a kultúrnych služieb. V súkromnom sektore je lídrom VaV investícií a šírenia technologických tokov odvetvie počítačového programovania. V roku 2020 bolo súčasťou 7 z 10 najvýznamnejších technologických prepojení, najvyššiu hodnotu dosahovali väzby s verejnou správou a výrobou motorových vozidiel. Výroba motorových vozidiel je aktuálne najväčším prijímateľom technologických tokov, okrem počítačového programovania ich čerpá aj od informačných a komunikačných (IKT) a inžinierskych služieb. Čoraz viac sa prejavuje trend digitalizácie a rastúcej závislosti od počítačového programovania, ktoré zohráva dôležitejšiu úlohu pri inováciách v automobilovom priemysle. Čím viac medzi sebou budú spolupracovať subjekty v inovačnom ekosystéme, tým väčší efekt bude mať aj verejná podpora VaV. VAIA preto odporúča smerovanie významnej časti podpory do: oblastí s najväčším spillover potenciálom (do odvetví počítačového programovania a IKT služieb), posilnenia spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Dokumenty I-O analýza technologických tokov_2025 (PDF, 780 kB)
Krajské inovačné skóre Slovenska (2025) Krajské inovačné skóre Slovenska (KISS) mapuje inovačnú výkonnosť v slovenských regiónoch. Hlavným cieľom KISS je povzbudiť regionálne snahy o zlepšovanie výskumno-inovačného prostredia. KISS je vytvorený podľa vzoru Európskeho inovačného rebríčku (EIS) a mapuje situáciu v regiónoch použitím tých istých indikátorov.* Napriek dátovým obmedzeniam, KISS obsahuje 17 z pôvodných 32 indikátorov na úrovni NUTS3 a ďalších 7 indikátorov na úrovni NUTS2. Ambíciou je dáta kontinuálne dopĺňať a mapovať vývoj. Interaktívny Dashboard zobrazuje porovnanie hodnôt v kraji s celoslovenským priemerom ako podiel (v %). Hodnoty nad 100 predstavujú lepšiu situáciu v kraji ako hodnota za celé Slovensko a hodnoty pod 100 zase naopak. Viac sa dočítate v publikácií Krajské inovačné skóre Slovenska a v metodologickej správe. * V prípade niektorých indikátorov došlo k metodologickej zmene z dôvodu nedostupnosti dát. Viac v metodologickej správe. Inovačný dashboard Údaje aktualizované k 16.9.2025 Dokumenty Krajské inovačné skóre Slovenska (2025) Krajské inovačné skóre Slovenska – metodológia (2025) KISS_MERGE_indikátorov (2025)
Slovensko si udržiava pozíciu v EIS, najsilnejšou stránkou sú digitálne technológie (Bratislava, 06.06.2025) Slovensko si v Európskom inovačnom rebríčku (EIS) 2025 udržalo 24. miesto spomedzi krajín EÚ. Napriek miernemu pokroku naďalej zaostávame za európskym priemerom, pričom najväčší potenciál máme v oblasti digitalizácie a exportu technológií. Detailnejší pohľad na naše silné a slabé stránky, ako aj výzvy a príležitosti do budúcnosti, prinášame v komentári. Výskumná a inovačná autorita pripravila detailnejší komentár k hodnoteniu Slovenska v Európskom inovačnom rebríčku (EIS) 2025. Okrem prehľadu silných a slabých stránok sa dozviete aj: Ako sa od roku 2018 menilo skóre a postavenie krajín EÚ? Ktorý región Slovenska je inovačne najvýkonnejší? Ktoré krajiny s podobným profilom napredujú rýchlejšie ako my? V EIS 2025 si Slovensko udržalo 24. miesto, pričom jeho inovačná výkonnosť dosahuje 62,6 % priemeru EÚ. Keďže údaje majú isté časové oneskorenie, hodnotenie odráža predovšetkým situáciu v rokoch 2022 a 2023. Výraznejší posun očakávame v EIS 2026, kde by sa už mali začať prejavovať dopady opatrení Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. Spomedzi všetkých 12 dimenzií dosahuje Slovensko v roku 2025 najlepšie výsledky v digitalizácii a investíciách do informačných technológií, kde sa výkon pohybuje na úrovni 80 % priemeru EÚ. Tento posun je čiastočne ovplyvnený aj zmenou metodiky EIS. Na úrovni jednotlivých indikátorov patrí Slovensko medzi lídrov v exporte produktov vysokej a strednej technológie (4. miesto v EÚ) a predaji inovatívnych produktov (7. miesto). Naopak, najväčšie rezervy pretrvávajú v dimenziách financie a podpora, inovátori a duševné vlastníctvo. Slovensko má výrazný priestor na zlepšenie najmä v oblasti výdavkov rizikového kapitálu, dizajnových prihlášok, procesných inovátorov a mobility ľudských zdrojov vo vede a technike. Vo všetkých týchto ukazovateľoch sa nachádzame na 24. mieste spomedzi krajín EÚ. Slovensko v predchádzajúcich rokoch dosiahlo určitý pokrok, rastieme však pomalšie ako priemer EÚ. Kľúčovým nástrojom posunu v rebríčku je Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií, ktorá prináša opatrenia na podporu talentu, prepojenie vedy s praxou a posilnenie investícií do inovačného ekosystému. Jej implementácia bude rozhodujúcim faktorom pre zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska v nadchádzajúcich rokoch. Pre podrobnejšie informácie si prečítajte celý komentár nižšie. Komentár: Európsky inovačné skóre 2025 (PDF, 714 kB)
Vyššie zastúpenie žien vo výskume a inováciách posilní ekonomiku a zvýši inovačný potenciál Slovenska (Bratislava, 23.06.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) zhodnotila aktuálne údaje o postavení žien vo výskume a inováciách. Slovensko patrí k nadpriemeru v podiele výskumníčok, no rodové rozdiely pretrvávajú najmä v oblasti patentov, startupov a technických odborov. Slovensko sa v oblasti rodovej rovnosti vo výskume, vývoji a inováciách (VVaI) umiestnilo na 15. mieste spomedzi krajín EÚ. Vyplýva to zo správy Európskej komisie “She figures 2024”, ktorá monitoruje zastúpenie žien vo vede a výskume. Spomedzi krajín V4 sa Poľsko umiestnilo na 16. mieste, zatiaľ čo Maďarsko na 21. a Česko až na 22. mieste. Z hľadiska podielu výskumníčok patrí Slovensko k nadpriemeru. Ženy tvoria približne 40 % výskumného personálu, čím sa zaraďujeme na 10. miesto v rámci EÚ. Najväčšie zastúpenie majú ženy najmä v lekárskych a farmaceutických vedách. Napriek týmto priaznivým číslam pretrvávajú výrazné rodové rozdiely v inovačnom prostredí. Medzi žiadateľmi o patent tvoria ženy na Slovensku len 7,6 %. V oblasti startupov je situácia podobná – ženy zakladajú v priemere len 20–30 % všetkých startupov v Európe, hoci podľa výskumov často dosahujú lepšie výsledky než tie založené mužmi. Rozdiely sú zreteľné aj v rámci štúdia STEM odborov (veda, technológie, inžinierstvo a matematika). Kým v biológii (73 % študentiek) a architektúre (69 %) majú ženy silné zastúpenie, v oblasti informačných a komunikačných technológií – IKT(15 %) a inžinierstva (11 %) zostáva ich podiel nízky. Rodová rovnosť vo VVaI nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj predpokladom konkurencieschopnosti, keďže tímy s vyšším zastúpením žien vykazujú vyššiu inovačnú výkonnosť aj produktivitu. Podpora účasti žien vo VVaI preto môže významne prispieť k napĺňaniu cieľov Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 a celkovému posilneniu inovačného potenciálu krajiny. Veľká vďaka patrí organizáciám a iniciatívam, ktoré sa aktívne venujú podpore žien v oblasti VVaI. Medzi nimi Aj ty v IT, Košice IT Valley a projekt Inštitútu vzdelávacej politiky a Inštitútu finančnej politiky Ženy v STEM, ktoré stimulujú záujem dievčat o štúdium STEM a IKT odborov. Nezastupiteľnú úlohu zohráva aj komunita Žijem vedu a platforma SAVIA, ktoré vytvárajú priestor pre prepájanie a viditeľnosť žien vo VVaI. Komentár: Vo výskume a vývoji prevláda chromozóm Y (PDF, 559 kB)
Zhodnotili sme význam inovačných voucherov: fungujú ako stimul modernizácie slovenských firiem? (Bratislava, 02.06.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) zhodnotila, ako na Slovensku funguje podpora firiem pri zavádzaní procesných inovácií cez inovačné vouchery. Tým splnila ďalší cieľ z akčného plánu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 – zmapovať a vyhodnotiť podporu pre malé a stredné podniky pri netechnologických inováciách. Štúdia sa venuje analýze poskytovaných inovačných voucherov na Slovensku v porovnaní so zahraničím a efektívnosti tejto podpory na výkonnosť oprávnených žiadateľov. Ide o relatívne nízku finančnú podporu v priemere od 5 až 10 tisíc Eur. Na Slovensku od roku 2013 doteraz fungovalo päť hlavných programov podpory inovácií, ktoré spravovalo Ministerstvo hospodárstva SR a Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Tieto programy boli väčšinou financované z eurofondov a fungovali centrálne, čo znamená, že témy a podmienky určoval štát. Na rozdiel od toho v zahraničí prevláda flexibilnejší systém, kde je väčšina programov financovaná z národných zdrojov a firmy si často môžu samy zvoliť, aké inovatívne riešenia chcú podporiť. Podľa zistení analýzy mali vouchery z národných projektov SIEA pozitívny vplyv na žiadateľov – inovačné poukážky NP ZIVSE mali rýchlejší vplyv na tržby podnikov už v roku podpory (21 %), ktorý pretrvával aj v ďalšom roku. Kreatívne vouchery NP PRKP zvýšili pridanú hodnotu (24 %) v roku podpory, efekt na tržbách (13 %) sa ukázal v roku po podpore. Zároveň sa ukázali viaceré možnosti, ako zvýšiť účinnosť inovačných voucherov. Medzi navrhovanými zmenami je napríklad: zavedenie otvorených schém s priebežným hodnotením a automatizáciou pri menších projektoch, predĺženie času na realizáciu a zjednodušenie administratívnych procesov, rozšírenie podporovaných služieb, lepšie zapojenie mentoringu a možnosť opakovanej podpory pre rôzne ciele podnikov. Naše zistenia ukazujú, že podpora inovácií prostredníctvom inovačných voucherov, prináša konkrétne výsledky a pomáha firmám napredovať. Aby však bola podpora ešte efektívnejšia, je potrebné ju lepšie prispôsobiť reálnym potrebám a dynamike podnikateľského prostredia. Pre podrobnejšie informácie si prečítajte celú štúdiu nižšie: Analýza: Inovačný voucher ako kľúč k modernizácii podnikania a rastu (PDF, 1 MB)
Posilnenie kapacít verejnej správy v oblasti výskumu a inovácií pre automobilový priemysel a robotiku (Bratislava, 06.05.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) úspešne ukončila takmer dvojročný projekt v rámci Technical Support Instrument (TSI), realizovaný v spolupráci s Európskou komisiou a konzultačnou spoločnosťou PPMI. Cieľom tejto iniciatívy bolo posilniť kapacity slovenskej verejnej správy v oblasti mapovania výskumno-inovačného prostredia, so zameraním na automobilový priemysel, automatizáciu a robotizáciu. Mapovanie týchto oblasti prispeje k efektívnejšiemu nastavovaniu verejných politík pre podporu rastu týchto inovatívnych odvetví. Výstupy a metodika Výsledkom tejto spolupráce je metodika mapovania, ktorá umožňuje podrobne zmapovať akékoľvek odvetvia alebo hodnotové reťazce na Slovensku. Zmapované boli aj konkrétne ekosystémy R&D v oblastiach robotiky a automobilového priemyslu. Robotika, ktorá je jednou z dvoch prierezových domén Stratégie inteligentnej špecializácie RIS3 (spolu s AI), sa ukázala ako kľúčová pre budúci rast a inovácie v Slovenskej republike. Okrem toho sme sa zamerali aj na hodnotenie súčasných kapacít štátnej správy a identifikáciu prekážok, ktoré bránia efektívnemu mapovaniu týchto odvetví. Spolupráca s inštitúciami Projekt mal pozitívnu odozvu aj od našich kolegov z Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva školstva, SARIO a SIEA, ktorí využili túto spoluprácu na zdieľanie skúseností a know-how v rámci verejnej správy. Získané poznatky a nástroje, ktoré vznikli počas projektu, sú cenným prínosom pre ďalšie zlepšovanie politiky a strategického plánovania v oblasti výskumu a inovácií. Budúce aplikácie a verejné politiky S cieľom podporiť rast technologických a inovačných sektorov, plánujeme aplikovať získané poznatky pri tvorbe adresnejších a efektívnejších verejných politík. Tieto politiky budú nielen podporovať kľúčové oblasti, ale aj pomôžu určiť konkrétne priority a investície pre zabezpečenie konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti R&D. Tento projekt bol realizovaný v rámci programu Európskej komisie Nástroj technickej pomoci (Technical Support Instrument – TSI), ktorý pomáha členským štátom EÚ pri zavádzaní reforiem a rozvoji verejnej správy. Výstupy projektu Metodická príručka: Deliverable 2 — Methodological Handbook (PDF, 3MB) Pilotné mapovania: Deliverable 3 — Automotive Vertical Pilot (PDF, 2MB) Deliverable 3 — Automotive Vertical pilot — company list (XLSX, 71KB) Deliverable 3 — Horizontal pilot Industrial automation (PDF, 2MB) Deliverable 3 — Industrial automation Horizontal pilot — company list (XLSX, 1,08MB) Deliverable 3 — Robotisation Vertical Pilot (PDF, 1,62MB) Deliverable 3 — Robotisation Vertical Pilot — company list (XLSX, 101KB) GAP analýza kompetencií štátnej správy: Deliverable 4 — Gap analysis report on administrative capacity(PDF, 2MB) Finálny report kompetencií štátnej správy: Deliverable 6 — Final synthesis report (PDF, 1MB) Deliverable 6 — Project infographic (PDF, 1MB) Záverečná konferencia — Robotika ako horizontálna téma slovenského priemyslu (PDF, 3MB)
Slovensko je silné v zavádzaní nových eko riešení no zaostáva v ich výskume (Bratislava, 09.04.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripravila komentár k aktuálnym dátam Eko-inovačného indexu 2024. Slovensko sa podľa najnovšieho Eko-inovačného indexu 2024 umiestnilo na historicky najlepšom 20. mieste, čím dosiahlo úroveň priemeru krajín EÚ z roku 2014. V priebehu rokov sme si teda polepšili o 35 percentuálnych bodov, čo sa podarilo len máloktorým krajinám. Jednou z najsilnejších stránok Slovenska sú eko-inovačné aktivity – teda to, do akej miery firmy zavádzajú ekologické riešenia, napríklad prostredníctvom certifikátu ISO 14001, ktorý potvrdzuje ich záväzok k ochrane životného prostredia. V tejto oblasti sa Slovensko v roku 2024 umiestnilo na výbornom 7. mieste spomedzi krajín EÚ, čo je jedno z najvyšších hodnotení, aké dosiahlo. Ide o oblasť, v ktorej Slovensko výrazne vyniká a vytvára solídny základ pre ďalší rozvoj ekologických inovácií. Naopak, najväčšou výzvou zostávajú investície do výskumu a vývoja (VaV) v oblasti eko-inovácií – tzv. eko-inovačné vstupy a výstupy. Slovensko potrebuje viac odborníkov, výskumníkov a financovania v oblasti energetiky a životného prostredia. Výrazne zaostávame napríklad v počte VaV zamestnancov (22. miesto) a v počte vedeckých publikácií súvisiacich s ekologickými inováciami (21. miesto), hoci aj tu sme zaznamenali určitý rast. Lídrom rebríčka zostáva Fínsko, ktoré dlhodobo ťaží z komplexnej vládnej podpory – vrátane schém pre obnoviteľné zdroje, znižovania byrokratickej záťaže pre začínajúce podniky a podpory jednoduchšieho vstupu eko-inovátorov na trh. Na Slovensku už dnes vznikajú zaujímavé riešenia, napríklad vďaka úspešným regionálnym iniciatívam a inovatívnym start-upom ako Sensoneo, Ekolive či Archee. Bez systematickej podpory, motivácie aktérov a rozvoja ľudského kapitálu však nebude možné strategické eko-inovácie naplno rozvíjať a Slovensko riskuje, že sa ešte viac vzdiali výkonným ekonomikám. VAIA v súlade s Národnou stratégiou výskumu, vývoja a inovácií 2030 realizuje viaceré aktivity s cieľom posilniť postavenie Slovenska v Európskom inovačnom indexe, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj environmentálna udržateľnosť. Práve prechod na zelené inovácie predstavuje jednu z hlavných ciest, ako budovať modernú, odolnú a konkurencieschopnú ekonomiku. Komentár k Eko-inovačnému indexu (PDF, 513 kB)
Výdavky na výskum a vývoj v roku 2023 prekročili hranicu 1%. Väčšie zmeny sa očakávajú nasledujúci rok. (Bratislava, 16.12.2024) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripravila komentár k aktuálnym dátam výskumu a vývoja na Slovensku. Podľa najnovších údajov Eurostatu dosiahol podiel výdavkov na výskum a vývoj na Slovensku v roku 2023 1,04 % HDP čím nás umiestnil na 21. miesto v EÚ. Celkovo šlo o 1,3 miliardy eur, čo je v prepočte 236 eur na obyvateľa (v porovnaní s priemerom EÚ, kde bolo 387 miliárd eur, resp. 862 eur na obyvateľa). Slovensko sa v tejto oblasti kontinuálne zlepšuje, čo potvrdzujú aj stúpajúce výdavky idúce do podnikateľských aktivít – z 0,4 % HDP v roku 2016 na 0,58 % HDP v roku 2023. Približne polovica týchto investícií smeruje do spracovateľského priemyslu a štvrtina do odvetvia počítačového programovania Podľa zdroja financovania sú výdavky na výskum a vývoj tvorené hlavne z prostriedkov podnikateľov (41 %) a vládneho financovania (34 %). Podiel zahraničných zdrojov sa v čase pohybuje v rozmedzí od 11 – 22 %. Jednou z hlavných výziev je personálne zabezpečenie. Zamestnanci výskumu a vývoja tvorili v roku 2023 iba 0,95 % celkovej zamestnanosti krajiny, čo predstavuje 57 % priemeru EÚ. Pričom približne 4/5 z nich tvoria priamo výskumníci a výskumníčky, zvyšok iní technickí a odborní zamestnanci. Na druhej strane, Slovensko má vysoký podiel žien vo výskume – viac ako 40 % výskumného personálu, čo je nad priemerom EÚ (33 %). Najviac výskumníčok pracuje v Lotyšsku, Chorvátsku a Litve (všetky okolo 50 %), naopak najmenej je ich v Česku a Maďarsku (menej ako tretina personálu). Najvýkonnejšími krajinami EÚ sú z hľadiska výdavkov na výskum a vývoj v podiele na HDP Švédsko (3,57 %) a v objeme na obyvateľa Írsko (2,1-tis. eur). Zamestnanosť vo výskume je najvyššia v Belgicku (2,63 %) a najnižšia v Rumunsku (0,46 %). Strategické ciele Slovenska – zvýšiť celkové výdavky na výskum a vývoj na 2 % HDP a súkromné výdavky na 1,2 % HDP – sú zatiaľ vzdialené. Očakáva sa však, že od roku 2024 začnú výraznejšie ovplyvňovať túto oblasť nové finančné impulzy. Ide najmä o zdroje z Plánu obnovy a odolnosti, ako aj financie zo štátneho rozpočtu v rámci Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. Komentár dostupný na stiahnutie tu: Komentár k aktuálnemu stavu výskumu a vývoja na Slovensku (PDF, 501 kB)