Autor Ľubomír Šottník
Hlavné ponaučenie z R&D Clubu 4+: spolupráca je kľúčom k lepšiemu inovačnému ekosystému (Bratislava, 5.12.2025) Minulý týždeň sme spolu so SAPIE hostili podujatie R&D Club 4+, ktoré spojilo inovačných lídrov zo Slovenska a zahraničia. Podujatie prinieslo inšpiratívne diskusie o tom, ako posilniť náš inovačný ekosystém. Jedno z hlavných ponaučení stretnutia je jasné: inovačný ekosystém sa musí stať prirodzenou, vnorenou súčasťou všetkých jeho stakeholderov. Fungujúci ekosystém vzniká tam, kde sú stakeholderi: vzájomne prepojení, navzájom sa ovplyvňujú, vytvárajú a prinášajú si hodnotu, spolupracujú, a kde sa ekosystém stáva konkurenčnou výhodou všetkých zapojených. V nefunkčnom ekosystéme tieto prepojenia chýbajú — a systém skôr prežíva, než naplno žije. R&D Club 4+ ukázal, že Slovensko potrebuje viac spolupráce na úrovni inovačného ekosystému. Jednou z hlavných tém podujatia bola spolupráca korporátov a lokálnych technologických startupov (Corporate–Startup Collaboration) — téma, ktorá môže významne prispieť k posilneniu nášho inovačného prostredia. O svoje skúsenosti sa podelili významní zahraniční hostia:• Gregor Gimmy – Founder VentureClient.org; ex IDEO / BMW Startup Garage; Founder & CEO 27pilots; Partner Deloitte• Levent Hikmet Sürer – Director, Bosch Innovation Consulting• Rafael Gattringer – former Head of Infineon Startup Hub• David Kames – Innovation Lead – Sustainability, EIT Manufacturing Zaznel aj jedinečný príklad slovenskej spolupráce:Miroslav Macko – heliotics × Peter Bobek – Reutter SK s.r.o. Večer uzavrela moderovaná diskusia so Zuzanou Mauréry, filmovou, divadelnou a televíznou osobnosťou.
VAIALYTICS #12: Výdavky na výskum a vývoj v roku 2024 stagnovali na 1% HDP (Bratislava, 4.12.2025) V roku 2024 slovenské výdavky na výskum a vývoj (VaV) stagnovali na 1 % HDP, a to tretí rok po sebe. V absolútnej hodnote zostali vo výške 1,3 mld. eur, ich podiel na HDP medziročne mierne poklesol o pár stotín percenta v dôsledku rastu HDP krajiny. V rámci EÚ sa tak Slovensko opätovne zaradilo medzi krajiny s najnižšími celkovými VaV výdavkami a obsadilo 22. miesto, medzi Luxemburskom a Lotyšskom. Aktuálnu stagnáciu ovplyvňujú najmä VaV výdavky vo verejnom sektore, súkromné výdavky pokračovali v miernom raste na 0,6 %. Vykazované zníženie verejných výdavkov je prekvapivé vzhľadom na nárast vládneho financovania vedy na vysokých školách a SAV, či už prostredníctvom inštitucionálnych alebo súťažných zdrojov. Rok 2024 priniesol pokles podielu VaV výdavkov naprieč celou EÚ o 1 %. Viaceré krajiny zaznamenali výraznejší medziročný pokles ako napr. Malta a v Rumunsko (obe o 12 %). Menej ako polovica krajín dosiahla nárast VaV výdavkov, medzi nimi Lotyšsko, Estónsko či Fínsko (rast o viac ako 4 %). Viac informácií dostupných v pripravovanom komentári. Zdroj: Eurostat: Research and development expenditure by sector of performance (https://bitly.cx/zz9M)
Zdravotnícke výskumné infraštruktúry prvýkrát za jedným stolom (Bratislava, 3.12.2025) V pondelok 1. decembra sme na pôde VAIA hostili historicky prvé spoločné stretnutie všetkých národných uzlov zdravotníckych ESFRI (European Strategy Forum on Research Infrastructures – európska platforma združujúca strategické výskumné infraštruktúry) pôsobiacich na Slovensku. Po prvýkrát sa v jednej miestnosti stretli predstavitelia slovenských uzlov: BBMRI – biobanky a biologické zdroje (Biobanking and Biomolecular Resources Research Infrastructure), EATRIS – translačný medicínsky výskum (European Infrastructure for Translational Medicine), ECRIN/SLOVACRIN – klinické štúdie a medzinárodné konzórciá (European Clinical Research Infrastructure Network), ELIXIR – bioinformatika a dátová infraštruktúra (European Life-Science Infrastructure for Biological Information), ako aj riaditeľ Oddelenia výskumných infraštruktúr na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a mládeže SR. Prečo je to dôležité? Výskumné infraštruktúry sú často neviditeľné, no predstavujú jednu z najdôležitejších súčastí moderného zdravotníctva. Sú základom kvalitného biomedicínskeho výskumu, klinických štúdií, digitálnych služieb, práce s dátami a vedeckých inovácií. Sú tiež jedným z kľúčových pilierov kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a predpokladov úspechu Misie Zdravie. Čo zaznelo na stretnutí? Každý národný uzol predstavil svoj aktuálny stav, vývoj aj víziu ďalšieho rozvoja. Diskutovali sme o tom, ako dnes jednotlivé infraštruktúry fungujú, aké majú potreby a ako sa môžu vzájomne dopĺňať. Najdôležitejším výstupom stretnutia je však deklarovaná vôľa spolupracovať a spoločne posilňovať kvalitu zdravotníckeho výskumu, vývoja a poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Čo bude nasledovať? Ďalším krokom bude vytvoriť pravidelný mechanizmus stretnutí, zdieľať údaje o fungovaní uzlov a budovať priestor pre koordináciu naprieč inštitúciami. Slovensko má potenciál vytvoriť prepojenú, interoperabilnú a európsky kompatibilnú sieť výskumných infraštruktúr.
Ako podporujú deep-tech tí najlepší? (Bratislava, 21.11.2025) Naši kolegovia sa zúčastnili workshopu DeepTechValleys organizovaného v rámci Interreg projektu v Grazi. Štajersko patrí do top trojky európskych regiónov v podpore VVaI – do tohto sektora investuje až 5% HDP! Workshop, ktorý pripravila štajerská agentúra na podporu inovácií SteirischeWirtschaftsforderung, bol výborná príležitosť porovnať, ako vybrané krajiny EÚ využívajú podporné nástroje pre deeptech startupy a aké výzvy musia pri tom prekonávať. Diskutovali sme o tom, čo brzdí užšiu spoluprácu medzi etablovanými firmami / korporátmi a startupmi, a zároveň sme spoznali mechanizmy, ktoré v Európskych regiónoch pomáhajú podnikom rásť. Medzi najzaujímavejšie momenty patrila návšteva najväčšej biobanky v EÚ, prezentácie začínajúcich medtech a biotech firiem či stretnutie s globálne konkurencieschopnými strednými podnikmi SME z regiónu. Najdôležitejšie poznanie? Pre inšpiráciu, know-how a pochopenie toho, ako lepšie podporovať lokálne firmy a inovačný ekosystém, netreba vždy cestovať do veľkých svetových metropol. Cenné skúsenosti a partnerstvá máme na dosah – napríklad v neďalekom Grazi. Ďakujeme SIEA za pozvanie a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu!
VAIALYTICS #11: Zahraniční pracovníci pribúdajú, podiel vysokokvalifikovaných sa nemení (Bratislava, 18.11.2025) Na Slovensku aktuálne pracuje najviac pracovníkov so zahraničným pôvodom v histórii meraní, v roku 2024 tu pôsobilo 114-tis. cudzincov. Najpočetnejšiu skupinu tvoria pracovníci z Ukrajiny predstavujúci približne 40 % zahraničnej pracovnej sily. Napriek rastúcemu počtu zahraničných pracovníkov sa štruktúra ich kvalifikácie v čase nemení. Cudzinci s vysokoškolským vzdelaním tvoria dlhodobo približne 22 % všetkých pracovníkov so zahraničným pôvodom. Ich absolútny počet sa však od roku 2018 výrazne zvýšil (o 74 %) na celkovo 24-tis. v roku 2024. Cieľ z Plánu obnovy a odolnosti týkajúci sa zvýšenia počtu vysokokvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia na 25-tis. sa do roku 2026 veľmi pravdepodobne podarí naplniť. Slovenský trh práce dlhodobo priťahuje menší podiel vysokokvalifikovaných pracovníkov než západoeurópske krajiny, kde ich zastúpenie dosahuje v priemere okolo 34 %. V kontexte demografických výziev a dlhodobej konkurencieschopnosti ekonomík je schopnosť krajín prilákať práve túto skupinu pracovníkov sa stáva kľúčovou, keďže prináša pozitívny dopad na verejné financie a fiškálnu udržateľnosť krajiny. Zdroje: ÚPSVaR SR: Zamestnávanie cudzincov – štatistiky (https://bitly.cx/dNMM) World bank: Moving for prosperity: Global migration and labour markets (https://bitly.cx/5SztP) Pekkala Ker, S. et al.: Global Talent Flows (https://bitly.cx/0ubUq) OECD: Immigration and employment dynamics in European regions (https://bitly.cx/ncoG)
Analytik/analytička výskumných a inovačných politík Miesto výkonu práce Bratislava Nástup Ihneď (dohodou) Typ pracovnej ponuky Trvalý pracovný pomer Mesačný plat v závislosti od seniority Koho hľadáme Hľadáme analytika/čku so záujmom o analytickú prácu, ktorého/ktorú oslovila téma výskumu, vývoja a inovácií. Náplň práce Analytická jednotka monitoruje a hodnotí efektívnosť existujúcich nástrojov podpory výskumu, vývoja a inovácií. Je dátovou a analytickou oporou pre ostatných kolegov v rámci sekcie a tak prispieva k rozhodovaniu založenom na dátach. Náplň práce analytikov: spracovávanie dostupných dát hodnotenie efektívnosti jednotlivých schém a revízia výdavkov a kompetencií výskumu, vývoja a inovácií, mapovanie inovačného ekosystému a komunikácia s partnermi, vrátane zahraničia, analytická podpora pri implementácii a aktualizácii opatrení Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií, práca na spoločných analytických projektoch s inými výskumnými/analytickými inštitúciami, pomoc pri nastavovaní KPIs a intervenčnej logiky opatrení a príprava podkladov pre rozhodovanie založené na dátach. Požiadavky Dobrý/á analytik/čka by mal/a mať: vysokoškolské vzdelanie ekonomického, prípadne podobného zamerania (napr. verejné politiky, matematika), záujem o verejné politiky a prácu s dátami, znalosť ekonometrie a štatistických programov ako STATA alebo R, anglický jazyk na úrovni B2 – stredne pokročilý, zodpovednosť, odolnosť, aktívny prístup k riešeniu úloh a vytrvalé hľadanie spôsobov ako sa niečo dá. Výhodou je aj: orientácia v téme výskumu a inovácií, predchádzajúce skúsenosti s analytickou alebo výskumnou činnosťou alebo znalosť práce s databázami (SQL, API rozhranie). Prečo si vybrať nás platové ohodnotenie v rozsahu od 1800€ až 3000€ (v závislosti od seniority), zanietený tím so skúsenosťami z rôznorodého prostredia – zo súkromného aj verejného sektora, so zahraničnými skúsenosťami i so znalosťou domáceho prostredia, z akademického aj inovačného prostredia, doplnený o talentovaných čerstvých absolventov, rýchle uplatnenie výsledkov – úzke prepojenie stratégie, analytiky a implementácie v rámci jednej sekcie, možnosť kariérne rásť v dôležitej štrukturálnej téme, ktorá bude Slovensko ekonomicky ťahať v nasledujúcich rokoch a neformálna pracovná kultúra, kde je vítaná vlastná iniciatíva, kreativita a spätná väzba. Ďalšie benefity pružný pracovný čas, príspevok na stravovanie formou finančného príspevku na účet, príspevok do 3. piliera DDS, možnosť zúčastniť sa odborných školení pre rozvoj analytických znalostí, Multisport karta a dynamický kolektív. Kto sme a čo robíme? Výskumná a inovačná autorita (VAIA) je útvar zodpovedný za tvorbu a koordináciu výskumných a inovačných politík s cieľom transformovať Slovensko na ambicióznu a inovatívnu krajinu. VAIA vznikla na Úrade vlády v roku 2021 a po delimitácii začiatkom roka 2025 funguje pod Úradom podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Náš tím zanietených odborníkov postupne rastie a aktuálne má 45+ členov. Medzi hlavné zodpovednosti VAIA patrí: Príprava a napĺňanie Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií; Implementácia Komponentu 9 a časti Komponentu 10 Plánu obnovy a odolnosti SR – máme teda zodpovednosť za investície, ale aj potrebné reformy v mimoriadne dôležitej oblasti inovačnej a technologickej politiky; Koordinácia aktivít Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) ako podmienky čerpania prostriedkov z Fondov EÚ na výskum, vývoj a inovácie; Úloha sekretariátu Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie; Hodnoty VAIA Maximalizujeme verejný záujem: VAIA je transparentná inštitúcia, ktorá vždy maximalizuje verejný záujem a kladie ho nad záujem konkrétnych jednotlivcov, firiem či organizácií. Budujeme znalostnú, nie “známostnú” ekonomiku. Presadzujeme riešenia v prospech celej spoločnosti, nie jej vybraných častí. Transparentným správaním a komunikáciou budujeme dôveru. Konáme kompetentne: VAIA chce zásadne transformovať oblasť výskumu, vývoja a inovácií na základe objektívnych dát, znalosti najlepšej dostupnej medzinárodnej praxe a dôsledného vyhodnocovania alternatív. Záleží nám na odbornosti našich postupov a stanovísk a profesionalite nášho vystupovania a komunikácie. Hovoria za nás výsledky, nie marketing. Spolupracujeme s rešpektom: Vo VAIA vytvárame neformálne prostredie, v ktorom sme si nápomocní. Rešpektujeme kolegov a partnerov bez ohľadu na ich postavenie v štátnej správe, osobnú afinitu alebo zhodu v politických či iných názoroch. Dbáme na to, aby sa každý člen tímu cítil bezpečne a nebol vystavený ubližujúcemu konaniu. Kolegom a partnerom a priori dôverujeme a predpokladáme pri konaní dobrý úmysel. Zlepšujeme sa neustále: VAIA je učiacou sa organizáciou. Nevieme všetko, robíme chyby a aktívne podnikáme kroky na odstránenie vlastných “slepých miest”. Sme zvedaví a aktívne experimentujeme. Voči prípadným neúspechom a zlyhaniam si budujeme odolnosť. Neprezentujeme VAIA ako výnimočný útvar, jednorožca či ostrovček a chápeme, že sme súčasťou celku, v ktorom platia rovnaké pravidlá pre všetkých. Ideš s nami do toho? Daj nám o sebe vedieť. Ak hľadáte novú profesionálnu výzvu a zaujala Vás táto pozícia, zašlite nám Váš životopis a motivačný list (rozsah: 300-600 slov) na e-mailovú adresu: vaia@vlada.gov.sk Budeme sa tešiť na stretnutie na pracovnom pohovore.
Grade Up konferencia: Podpora podnikateľského a inovačného potenciálu študentov (Bratislava, 14.11.2025) Dňa 13. novembra sa pri príležitosti oficiálneho predstavenia národného projektu Podpora podnikateľského a inovačného potenciálu študentov uskutočnila v priestoroch Technickej univerzity v Košiciach konferencia Grade Up, ktorú organizovalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho. V jednotlivých paneloch sa diskutovalo o inováciách, startupoch a modernom vysokoškolskom vzdelávaní, ktoré prináša možnosti aktívneho prepájania s biznisom. Svoje projekty a vízie spájajúce podnikanie so vzdelávaním a technologickými inováciami, predstavili odborníci z podnikateľského prostredia, univerzít, inovačných centier, ale i startupov. Konferencia sa konala pri príležitosti oficiálneho predstavenia národného projektu Podpora podnikateľského a inovačného potenciálu študentov. Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku reprezentovali svojou účasťou riaditeľka Odboru talentových politík Katarína Šmajdová a talentová expertka Dominika Vargová.
VAIALYTICS #10: Na Slovensku pomaly, ale stabilne rastie podiel špičkových vedeckých publikácií (Bratislava, 3.11.2025) Slovensko zaznamenáva v posledných rokoch pozitívny vývoj v oblasti špičkových vedeckých publikácií. Podľa Európskeho inovačného skóre (EIS) sa ich podiel zvýšil z 3,3 % v roku 2018 na 4,8 % v roku 2025 (ukazovateľ reflektuje stavy z rokov 2015, resp. 2022 pre oneskorenia v jeho vykazovaní). V rovnakom období sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny s najvýraznejším nárastom podielu špičkových vedeckých publikácií (spolu s Lotyšskom a Rumunskom). Keďže sa v posledných rokoch výrazne nemenil celkový počet vedeckých výstupov (od 2018 stabilne na úrovni približne 10-tis. ročne), môže nárast podielu indikovať rastúcu kvalitu publikačnej činnosti. Príklon ku kvalite namiesto kvantity publikácií podporujú aj zmeny v inštitucionálnom financovaní univerzít a verejných výskumných inštitúcií (napr. nastavenie VERu, výkonnostné zmluvy ako aj klesajúca váha indikátora merajúceho počet publikácií). Napriek pozitívnym zmenám však Slovensko zostáva naďalej výrazne pod úrovňou európskeho priemeru (v EIS 2025 dosahuje indikátor len 40 % priemeru EÚ). Medzi pretrvávajúce slabiny patria podpriemerná citovanosť, slabá miera medzinárodnej spolupráce a nízke zastúpenie vedcov v prestížnych medzinárodných časopisoch. Zdroje: EIS: European Innovation Scoreboard 2025 (https://bitly.cx/vuOg6) Scimago journal & country rank (https://bitly.cx/UMZWd) Adamkovič, M., Kentoš, M., Kačmár, P. et al. The state of Slovak scientific literature published between 1993 and 2022: a bibliometric overview focused on social sciences and humanities (https://bitly.cx/6fyoE)
Keď sa odvetvia navzájom podnecujú k inováciám (Bratislava, 29.10.2025) Výskumná a inovačná autorita (VAIA) zmapovala najdôležitejšie prepojenia medzi odvetviami slovenskej ekonomiky z hľadiska investícií do výskumu a vývoja (VaV). Štúdia sa venuje posúdeniu technologických tokov v krajine prostredníctvom input-output analýzy. Inovácie sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a výkonnosť krajín. Nezávisia však len od výšky investícií do VaV , ale aj od ich šírenia medzi firmami, univerzitami a ďalšími organizáciami, ktoré spolu tvoria inovačný ekosystém. Práve tieto prepojenia vytvárajú tzv. spillover efekty, vďaka ktorým sa znalosti a technológie šíria naprieč ekonomikou. Inovácie v jednom odvetví tak prostredníctvom technologických tokov prinášajú rast celého hospodárstva. Na Slovensku smeruje najviac priamych VaV investícií do odvetvia vedeckého výskumu a vývoja, v ktorom pôsobia aj výskumné ústavy Slovenskej akadémie vied (SAV). Významný objem však smeruje aj do vzdelávacích a kultúrnych služieb. V súkromnom sektore je lídrom VaV investícií a šírenia technologických tokov odvetvie počítačového programovania. V roku 2020 bolo súčasťou 7 z 10 najvýznamnejších technologických prepojení, najvyššiu hodnotu dosahovali väzby s verejnou správou a výrobou motorových vozidiel. Výroba motorových vozidiel je aktuálne najväčším prijímateľom technologických tokov, okrem počítačového programovania ich čerpá aj od informačných a komunikačných (IKT) a inžinierskych služieb. Čoraz viac sa prejavuje trend digitalizácie a rastúcej závislosti od počítačového programovania, ktoré zohráva dôležitejšiu úlohu pri inováciách v automobilovom priemysle. Čím viac medzi sebou budú spolupracovať subjekty v inovačnom ekosystéme, tým väčší efekt bude mať aj verejná podpora VaV. VAIA preto odporúča smerovanie významnej časti podpory do: oblastí s najväčším spillover potenciálom (do odvetví počítačového programovania a IKT služieb), posilnenia spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Dokumenty I-O analýza technologických tokov_2025 (PDF, 780 kB)
Viete, čo robí EIT Manufacturing a aké možnosti podpory prináša pre start-upy či priemyselné firmy? (Bratislava, 4.09.2025) Tento týždeň VAIA diskutovala vo Viedni s tímom EIT Manufacturing o tom, ako môžeme spoločne posunúť slovenský inovačný ekosystém. Zástupcovia VAIA spolu s EIT Manufacturing riešili: podporu start-upov, ktorých inovatívne riešenie zefektívňuje výrobné procesy alebo produkty B2B, perspektívne spoločné projekty prepájajúce znalostný trojuholník, rozvoj podnikavosti a leadershipu – aj cez zapojenie skúsených lídrov zo zahraničia na slovenských univerzitách, inovácie v oblastiach automatizácie a digitalizácie v priemyselných firmách, príčiny problémov s tech transferom a spoluprácou medzi korporátnym a akademickým prostredím. Kľúčová myšlienka? Ak chceme konkurencieschopnejší inovačný ekosystém na Slovensku, musíme efektívnejšie prepájať svety priemyselných podnikov a startupov s univerzitami. EIT už roky buduje know-how a sieť expertov v oblasti rozvoja inovačných ekosystémov. Vďaka tomu je značka EIT mimoriadne atraktívna pre startupy, ktorým ponúka jedinečnú príležitosť stať sa súčasťou celoeurópskej siete s priamym prepojením na špičkových manažérov rizikového kapitálu. Slovensko má potenciál byť aktívnou súčasťou tohto európskeho príbehu.